Šelmy Gemera-Malohontu: jazvec lesný, psík medvedíkovitý, šakal zlatý. Predmet mesiaca september
Napísal(a) M. Gálffyová
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V júni roku 2026, sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastické preparáty šeliem Gemera-Malohontu: jazveca lesného (Meles meles), psíka medvedíkovitého (Nyctereutes procyonoides) a šakala zlatého (Canis aureus). Akvizíciu dermoplastických preparátov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2025), ktorému aj touto cestou ďakujeme. V roku 2026 sú tieto dermoplastické preparáty šeliem predmetom mesiaca september.
Jazvec lesný je najväčšou lasicovitou šelmou rozšírenou po takmer celom území Slovenska a je tiež typickým obyvateľom lesov a lesíkov Gemera-Malohontu.
Akvizícia pozostalosti maliara Jenőa Mátrai-Makovitsa (1896 – 1967), rodáka z Rimavskej Soboty
Napísal(a) A. Kolar
Historický atlas Gemera a Malohontu ukáže región tak, ako ho poznali naši predkovia
Napísal(a) RNDr. Al. Damerdjioui
Zreštaurovali portrét Jánosa Fábryho zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) A. Kolár
Letné dobrodružstvo v Gemersko-malohontskom múzeu: Po stopách Gotickej cesty
Napísal(a) Sz. Tóth
Začala sa letná sezóna na Gotickej ceste Gemerom a Malohontom
Napísal(a) M. Palgut
Európske ceny za kultúrne dedičstvo / Ceny Europa Nostra 2026 pre iniciatívu Gotická cesta na Gemeri a Malohonte
Napísal(a) Peter Palgut
Brusel / Haag, 21. apríl 2026 - Európska komisia a organizácia Europa Nostra oznámili víťazov Európskych cien za kultúrne dedičstvo / Cien Europa Nostra za rok 2026, ktoré sú spolufinancované z programu EÚ „Kreatívna Európa“. Tento rok sa tieto najprestížnejšie európske ocenenia v oblasti kultúrneho dedičstva udeľujú 30 ukážkovým projektom a osobnostiam z 18 krajín celého kontinentu.
Medzi tohtoročnými víťazmi v kategórii “Zapojenie občanov a zvyšovanie povedomia” Slovensko reprezentuje iniciatíva Gotická cesta. Združenie sa od roku 2008 venuje podpore obnovy sakrálneho dedičstva na Gemeri a Malohonte a zároveň vyvíja aktivity smerujúce k propagácii pamiatok a ich využití v regionálnom rozvoji.
Dvanásť úspešných uchádzačov o značku Regionálny produkt Gemer-Malohont
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 9. december 2024 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont tento rok vyhlásila už deviatu výzvu k predkladaniu žiadostí o certifikáciu. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Dňa 27. novembra sa v Klenovci zišla komisia na posudzovanie žiadostí. Prihlásených bolo celkom 12 uchádzačov z regiónu.
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
ZNAČKA REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT SA ROZRÁSTLA O 11 NOVÝCH ČLENOV
Napísal(a) B. Očkaik
Muráň, 07. december 2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Už ôsma výzva k predkladaniu žiadostí o certifikáciu prebehla v septembri 2023. Dňa 7. decembra bol všetkým úspešným žiadateľom slávnostne odovzdaný certifikát a právo na používanie ochrannej známky.
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Viac...
Folkloristka Stanislava Zvarová z Klenovca sa angažuje v rozvoji vidieka. Je dozorkyňou cirkevného zboru
Napísal(a) vobraze.sk
Nie vždy máme možnosť podrobne sa oboznámiť aj s takými osobnosťami Gemera-Malohontu akou je pani Stanislava Zvarová. O to nám je bližšia, lebo sa angažuje najmä v oblasti folklóru aj z nášho regiónu, naozaj ako profesionálna odborníčka v rezorte kultúry. Stačí spomenúť jej angažovanosť pri známych Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka, ktorých 44. ročník sa začína 23. júna. Vďační sme aj vedeniu redakcie portálu Vobraze.sk, ktoré nám vyšlo v ústrety a súhlasilo s uverejnením reportáže o pani Zvarovej aj na webstránke Maj Gemer. Snáď poslúži príkladom aj našim Hornogemerčanom.
MAS MALOHONT podporí spracovanie a predaj produktov
Napísal(a) Ing. M. Vargová
Na podporu spracovania a predaja produktov má MAS MALOHONT vyčlenených 215 000 eur, ktoré sú určené pre poľnohospodárov a spracovateľov potravín. Ak sa chcete o podmienkach získania tejto podpory dozvedieť viac, príďte 2. novembra 2021 na informačný deň k tejto výzve.
Podpora spracovania a predaja produktov
Medzi oprávnené činnosti, ktoré je možné v rámci tejto výzvy podporiť, patrí napríklad výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných prevádzok, skladov a predajní
- poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, nákup strojov, prístrojov a technológií či špeciálnych automobilov. O podporu vo výške od 10 000 eur do 100 000 eur na jeden projekt sa môžu uchádzať:
MAS MALOHONT podporí rozvoj komunitných sociálnych služieb
Napísal(a) M. Vargová
MAS MALOHONT vyhlásila v júni tohto roka aj dve výzvy na predkladanie projektov, ktoré sú zamerané na rozvoj komunitných sociálnych služieb. Na podporu projektov obcí, mimovládnych aj cirkevných organizácií má k dispozícii 250 000 eur. Ak sa chcete o podmienkach získania finančného príspevku dozvedieť viac, príďte 6. októbra na informačný deň k týmto výzvam.
V skratke o výzvach
Výzva MAS v rámci aktivity C1 Komunitné sociálne služby – o dotáciu sa v nej môžu uchádzať obce, mestá, mikroregióny, občianske združenia, neziskové organizácie alebo cirkvi a náboženské spoločnosti. Podpora vo výške od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt môže tvoriť maximálne 95 % z celkových oprávnených výdavkov. Zvyšok musí byť pokrytých z vlastných zdrojov. Medzi podporované aktivity patrí zriaďovanie nových alebo rekonštrukcia a modernizácia existujúcich zariadení pre poskytovanie komunitných sociálnych služieb vrátane materiálno-technického vybavenia. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
VÝZVA: Regionálnu značku môžu získať ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 28.10.2020 šiestu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 30.11.2020. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont.
Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.
Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, samostatne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom alebo prevádzkou v regióne Gemer-Malohont, pričom značka je určená predovšetkým pre prírodné a poľnohospodárske produkty, potraviny a remeselné výrobky, ktoré splnia vopred stanovené kritériá.
Gustáv Staník – 85. výročie úmrtia
1. november - Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne a vokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. -MM-
Marína Maliaková – 165. výročie narodenia
4. november - Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Belo Cajchan – 35. výročie úmrtia
10. november - Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Mária Basilidesová – 140. výročie narodenia
11. november - Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. -MM-
Karol Kuzmány – 220. výročie narodenia
16. november - Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) – spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-































