Poézia (89)
Podradené kategórie
Igor Adamec a jeho zbierka básní Múzeum nepotrebných vecí
Napísal(a) Iveta Čapóová
Občianske združenie Gemerskí umelci a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravujú besedu s riaditeľom Slovenského národného archívu Bratislava a známym slovenským hercom a moderátorom Igorom Adamcom, autorom prózy a poetických zbierok. Jeho posledné dielo Múzeum nepotrebných veci je zbierka 33 básní pre deti, ktoré vznikli prepísaním textov jeho piesní. Básničky sú hravé a ľahko zapamätateľné, a preto sa ich deti môžu naučiť naspamäť a budú ich recitovať. Jednoducho, poslúžia ako taká zábavná rozcvička pamäte. Ich cieľom je pobaviť, možno až rozosmiať čitateľa.
Slová, ktoré pohladia dušu. Hudba, ktorá im vdýchne život
Napísal(a) Ján Kochan
Večer 13.2.2025 v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa niesol v znamení poézie a hudby, ktoré sa spojili do príjemného umeleckého zážitku. Konal sa slávnostný krst knihy poézie HVIEZDNY PRACH, debutového diela talentovanej autorky Gabi Henzel. Táto zbierka básní je intímnou sondou do ľudskej duše a odhaľuje tajné príbehy mnohých žien. Aby bol zážitok ešte hlbší, verše dostali aj hudobnú podobu vďaka Petrovi Gallovi, všetranne založenej osobnosti s koreňmi v našom regióne. Spojenie ich talentov vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžete zažiť naživo.
Ako súčasť Bratislavského kultúrneho leta sa 1. augusta večer uskutočnilo v našom hlavnom meste podujatie nazvané Poézia Gemera, ktoré v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom pripravilo Vydavateľstvo Pars Artem. Organizátori využili priestory Klubovne a Letnej čitárne na Tolstého ulici, kde sa v réžii spisovateľky a riaditeľky vydavateľstva Zuzany Kuglerovej so svojou poetickou tvorbou predstavili tri poetky. Dve z nich – Beta Svetlíková a Silvia Hajdúová pochádzajú z Gemera, ktoré v tomto podujatí čítaním svojich prác zviditeľnili poetickú tvorbu regiónu. Tretej z nich, Anete Beňkovej, počas besedy pokrstili aj jej novú knižku Vôňa kameňa. Na podujatí boli vystavené reprodukcie obrazov gemerských výtvarníčok, ktoré rovnako ako poézia zaujali všetkých prítomných.
Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále
Napísal(a) MG od + J. Vranová
KEĎ MAMA ODIŠLA
Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.
Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
(K sviatku MDŽ venujem šľachetným ženám)
Dúšok povzbudzujúcej kávy alebo voňavého čaju sa premení na oslavu. V partnerských kaviarňach Julius Meinl oslávime 21. marca Svetový deň poézie. Prebuďte v sebe básnika, v tento výnimočný deň meníme platidlo. Za kávu alebo čaj môžete v 19 kaviarňach v jedenástich slovenských mestách zaplatiť vlastnými veršami. Spoločnosť Julius Meinl verí, že aj v dnešnom rýchlom svete treba hľadať krásu a radosť v drobnostiach. „V tejto hektickej dobe sa snažíme poskytnúť ľuďom šálku kávy alebo čaju, pri ktorej spomalia, zastavia sa, uvedomia si, na čom naozaj záleží. Chceme ľudí inšpirovať, aby urobili niečo mimoriadne, čo by možno inak neurobili, napríklad napísali báseň,” hovorí riaditeľka spoločnosti Julius Meinl Austria Renáta Peťovská.
Na všetko nepríjemné najlepšie zabudnúť,
na mrazivé januárové noci, na zafúkané cesty, na zakryté výhľady,
na šmykľavé chodníky, na opustené záhrady,
keď však skracujú sa noci, slnko medzi nami je čoraz dlhšiu dobu,
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti
Napísal(a) Marta Mikitová
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti od 4 rokov, ktorú vo vydavateľstve Ikar v Bratislave, v edícii Stonožka, vydala Ivona Ďuričová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Kniha je plná milých, veselých a vtipných básničiek, invenčných nápadov a originálnych myšlienok. Ľahko zapamätateľné básne majú po 8 veršov a v každom písmene abecedy sa ukrýva nejaké zvieratko známe z našej prírody (baranček, diviačik, jazvec, líštička, šteniatko, veverička...), ale aj menej známe
Viac...
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili pani Ivone Ďuričovej výročnú cenu za poéziu
Napísal(a) MG od
Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok
Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu
a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,
V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.
Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).