Poézia (89)
Podradené kategórie
Igor Adamec a jeho zbierka básní Múzeum nepotrebných vecí
Napísal(a) Iveta Čapóová
Občianske združenie Gemerskí umelci a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravujú besedu s riaditeľom Slovenského národného archívu Bratislava a známym slovenským hercom a moderátorom Igorom Adamcom, autorom prózy a poetických zbierok. Jeho posledné dielo Múzeum nepotrebných veci je zbierka 33 básní pre deti, ktoré vznikli prepísaním textov jeho piesní. Básničky sú hravé a ľahko zapamätateľné, a preto sa ich deti môžu naučiť naspamäť a budú ich recitovať. Jednoducho, poslúžia ako taká zábavná rozcvička pamäte. Ich cieľom je pobaviť, možno až rozosmiať čitateľa.
Slová, ktoré pohladia dušu. Hudba, ktorá im vdýchne život
Napísal(a) Ján Kochan
Večer 13.2.2025 v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa niesol v znamení poézie a hudby, ktoré sa spojili do príjemného umeleckého zážitku. Konal sa slávnostný krst knihy poézie HVIEZDNY PRACH, debutového diela talentovanej autorky Gabi Henzel. Táto zbierka básní je intímnou sondou do ľudskej duše a odhaľuje tajné príbehy mnohých žien. Aby bol zážitok ešte hlbší, verše dostali aj hudobnú podobu vďaka Petrovi Gallovi, všetranne založenej osobnosti s koreňmi v našom regióne. Spojenie ich talentov vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžete zažiť naživo.
Ako súčasť Bratislavského kultúrneho leta sa 1. augusta večer uskutočnilo v našom hlavnom meste podujatie nazvané Poézia Gemera, ktoré v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom pripravilo Vydavateľstvo Pars Artem. Organizátori využili priestory Klubovne a Letnej čitárne na Tolstého ulici, kde sa v réžii spisovateľky a riaditeľky vydavateľstva Zuzany Kuglerovej so svojou poetickou tvorbou predstavili tri poetky. Dve z nich – Beta Svetlíková a Silvia Hajdúová pochádzajú z Gemera, ktoré v tomto podujatí čítaním svojich prác zviditeľnili poetickú tvorbu regiónu. Tretej z nich, Anete Beňkovej, počas besedy pokrstili aj jej novú knižku Vôňa kameňa. Na podujatí boli vystavené reprodukcie obrazov gemerských výtvarníčok, ktoré rovnako ako poézia zaujali všetkých prítomných.
Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále
Napísal(a) MG od + J. Vranová
KEĎ MAMA ODIŠLA
Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.
Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
(K sviatku MDŽ venujem šľachetným ženám)
Dúšok povzbudzujúcej kávy alebo voňavého čaju sa premení na oslavu. V partnerských kaviarňach Julius Meinl oslávime 21. marca Svetový deň poézie. Prebuďte v sebe básnika, v tento výnimočný deň meníme platidlo. Za kávu alebo čaj môžete v 19 kaviarňach v jedenástich slovenských mestách zaplatiť vlastnými veršami. Spoločnosť Julius Meinl verí, že aj v dnešnom rýchlom svete treba hľadať krásu a radosť v drobnostiach. „V tejto hektickej dobe sa snažíme poskytnúť ľuďom šálku kávy alebo čaju, pri ktorej spomalia, zastavia sa, uvedomia si, na čom naozaj záleží. Chceme ľudí inšpirovať, aby urobili niečo mimoriadne, čo by možno inak neurobili, napríklad napísali báseň,” hovorí riaditeľka spoločnosti Julius Meinl Austria Renáta Peťovská.
Na všetko nepríjemné najlepšie zabudnúť,
na mrazivé januárové noci, na zafúkané cesty, na zakryté výhľady,
na šmykľavé chodníky, na opustené záhrady,
keď však skracujú sa noci, slnko medzi nami je čoraz dlhšiu dobu,
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti
Napísal(a) Marta Mikitová
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti od 4 rokov, ktorú vo vydavateľstve Ikar v Bratislave, v edícii Stonožka, vydala Ivona Ďuričová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Kniha je plná milých, veselých a vtipných básničiek, invenčných nápadov a originálnych myšlienok. Ľahko zapamätateľné básne majú po 8 veršov a v každom písmene abecedy sa ukrýva nejaké zvieratko známe z našej prírody (baranček, diviačik, jazvec, líštička, šteniatko, veverička...), ale aj menej známe
Viac...
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili pani Ivone Ďuričovej výročnú cenu za poéziu
Napísal(a) MG od
Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok
Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu
a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,
V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.
Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-