Poézia (89)
Podradené kategórie
Igor Adamec a jeho zbierka básní Múzeum nepotrebných vecí
Napísal(a) Iveta Čapóová
Občianske združenie Gemerskí umelci a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave pripravujú besedu s riaditeľom Slovenského národného archívu Bratislava a známym slovenským hercom a moderátorom Igorom Adamcom, autorom prózy a poetických zbierok. Jeho posledné dielo Múzeum nepotrebných veci je zbierka 33 básní pre deti, ktoré vznikli prepísaním textov jeho piesní. Básničky sú hravé a ľahko zapamätateľné, a preto sa ich deti môžu naučiť naspamäť a budú ich recitovať. Jednoducho, poslúžia ako taká zábavná rozcvička pamäte. Ich cieľom je pobaviť, možno až rozosmiať čitateľa.
Slová, ktoré pohladia dušu. Hudba, ktorá im vdýchne život
Napísal(a) Ján Kochan
Večer 13.2.2025 v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa niesol v znamení poézie a hudby, ktoré sa spojili do príjemného umeleckého zážitku. Konal sa slávnostný krst knihy poézie HVIEZDNY PRACH, debutového diela talentovanej autorky Gabi Henzel. Táto zbierka básní je intímnou sondou do ľudskej duše a odhaľuje tajné príbehy mnohých žien. Aby bol zážitok ešte hlbší, verše dostali aj hudobnú podobu vďaka Petrovi Gallovi, všetranne založenej osobnosti s koreňmi v našom regióne. Spojenie ich talentov vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžete zažiť naživo.
Ako súčasť Bratislavského kultúrneho leta sa 1. augusta večer uskutočnilo v našom hlavnom meste podujatie nazvané Poézia Gemera, ktoré v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom pripravilo Vydavateľstvo Pars Artem. Organizátori využili priestory Klubovne a Letnej čitárne na Tolstého ulici, kde sa v réžii spisovateľky a riaditeľky vydavateľstva Zuzany Kuglerovej so svojou poetickou tvorbou predstavili tri poetky. Dve z nich – Beta Svetlíková a Silvia Hajdúová pochádzajú z Gemera, ktoré v tomto podujatí čítaním svojich prác zviditeľnili poetickú tvorbu regiónu. Tretej z nich, Anete Beňkovej, počas besedy pokrstili aj jej novú knižku Vôňa kameňa. Na podujatí boli vystavené reprodukcie obrazov gemerských výtvarníčok, ktoré rovnako ako poézia zaujali všetkých prítomných.
Odišli od nás navždy, hoci sú s nami stále
Napísal(a) MG od + J. Vranová
KEĎ MAMA ODIŠLA
Búrka bolesti zasiahla srdce.
Vybúrila sa a utíchla.
Bohu som sa ticho a vrúcne
poďakovala
za jej spočinutie večné.
Chýba mi.
Denne, stále, každú chvíľu.
Vždy vidím, cítim jej ruky,
tvár, jej dušu milú,
Píšuci JUBILANT Ondrej Nagaj a fotografujúci PRIATEĽ LESA Gustáv Hegedűs navštívili Revúcu
Napísal(a) J. Genčanský
„Nie je to v nás,
je to mimo nás.
V tom večnom kotle, kde sa varí čas.
No prv, než to v ňom
všetko skolotá,
premieša obsah nášho života...“
Tak píše životom skúšaný i vyskúšaný gemerský rodák, pedagóg a básnik Ondrej Nagaj. Ak vravíme o človečenskej zrelosti, opierame sa nielen o úctyhodný vek spisovateľa, ale predovšetkým o jeho poetické dielo a jeho najprivátnejšie myšlienky zhmotnené v jednotlivých knihách. Píše pre dospelých i pre deti, témy intímne, satiricko-kritické i hravé, no aj láskavo-múdre básničky pre deti všetkých vekových kategórií.
(K sviatku MDŽ venujem šľachetným ženám)
Dúšok povzbudzujúcej kávy alebo voňavého čaju sa premení na oslavu. V partnerských kaviarňach Julius Meinl oslávime 21. marca Svetový deň poézie. Prebuďte v sebe básnika, v tento výnimočný deň meníme platidlo. Za kávu alebo čaj môžete v 19 kaviarňach v jedenástich slovenských mestách zaplatiť vlastnými veršami. Spoločnosť Julius Meinl verí, že aj v dnešnom rýchlom svete treba hľadať krásu a radosť v drobnostiach. „V tejto hektickej dobe sa snažíme poskytnúť ľuďom šálku kávy alebo čaju, pri ktorej spomalia, zastavia sa, uvedomia si, na čom naozaj záleží. Chceme ľudí inšpirovať, aby urobili niečo mimoriadne, čo by možno inak neurobili, napríklad napísali báseň,” hovorí riaditeľka spoločnosti Julius Meinl Austria Renáta Peťovská.
Na všetko nepríjemné najlepšie zabudnúť,
na mrazivé januárové noci, na zafúkané cesty, na zakryté výhľady,
na šmykľavé chodníky, na opustené záhrady,
keď však skracujú sa noci, slnko medzi nami je čoraz dlhšiu dobu,
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti
Napísal(a) Marta Mikitová
Zvieratká z abecedy je názov novej knihy básničiek pre malé deti od 4 rokov, ktorú vo vydavateľstve Ikar v Bratislave, v edícii Stonožka, vydala Ivona Ďuričová, rodáčka z Rožňavského Bystrého. Kniha je plná milých, veselých a vtipných básničiek, invenčných nápadov a originálnych myšlienok. Ľahko zapamätateľné básne majú po 8 veršov a v každom písmene abecedy sa ukrýva nejaké zvieratko známe z našej prírody (baranček, diviačik, jazvec, líštička, šteniatko, veverička...), ale aj menej známe
Viac...
Vydavateľstvo DAXE a redakcia časopisu Maxík udelili pani Ivone Ďuričovej výročnú cenu za poéziu
Napísal(a) MG od
Čítali ste už časopis do školy i doma Maxík? Ak to ešte neviete, tak môžem prezradiť, že je určený najmä žiakom I. stupňa ZŠ. Ale ako si dali jeho autori za cieľ, zabaviť sa s ním môžu všetci menší i väčší, ktorí majú radi rozprávky, básničky, hádanky, pesničky, kreslené príbehy, maľovanky, hlavolamy, vystrihovačky či súťaže. V bratislavskom vydavateľstve DAXE vychádza už piaty rok
Keď sa to dávno čakané
už naozaj stane
a smrtka ma schmatne svetu
a zotrú ma
ako v škole na tabuli
kriedou napísanú,
pre výklad už nepotrebnú
vetu,
neplašte sa, moji milí,
čo vám v tejto smutnej chvíli
pribudli formálne pohrebné
starosti,
V náručí slovenských hôr a bystrín
leží dedinka Nižná Slaná.
Do vône sadov, bylín a polí
zvonia spiežovce ovčieho stáda.
Malebné doliny pretkané štôlňami
i lesmi plnými vtáčat a medu.
Končiare raja a krasu taja
divokú zver i motýliu nehu.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.