sobota, 29 november 2014
sobota, 29 november 2014 21:47

Deň svätého Ondreja v Hnúšti a inde

NaOndreja 1aK Ondrejovskej téme som pridal na stránku zaujímavý príspevok z mestského portálu Hnúšte, ktorého autorom je Jaroslav Piliarik. Aj preto, že v súčasnosti sa na niektoré zvyky patriace do tohto predvianočného obdobia medzi nami akosi vytrácajú. Možno pomôže aj tým, ktorí sa zvykmi a obyčajmi stále zaoberajú aj ich vyhľadávajú najmä medzi našimi staršími Gemerčanmi a prenášajú ich spracované do folklórnych súborov. Autor píše: 

"Deň svätého Ondreja sa oddávna spája s rôznymi pranostikami, poverami a zvykmi. Patrí k takzvaným strídžím dňom. V tento deň sa nesmelo priasť, lebo ovce by dostali motolice, alebo vlk by sa zamotal do stáda. Sneh, ktorý napadne na Ondreja vraj dlho leží a len na Gregora dolu beží. Alebo: ak sú na konároch kvapky, bude veľa ovocia. Na koledu chodievali pastieri. Bola to obchôdzka po domoch, kde mali statok. Nosili zväzky brezových prútov, ktoré dali gazdinám. Tie ich nimi vyšibali po nohách, aby ich mali ľahké a vládali chodiť za ich dobytkom, ovcami, sviňami. Za to dostali nejakú tú poživeň. Niekde chodievali aj mladí chlapci

Zverejnené v Tradície

ondreja a lucia-1aTomuto dňu sa pripisuje zvláštna sila,

 

ako keby sa tá najslávnejšia veštica bola narodila,

 

čo odháňa vtákov do teplých krajín zimovať,

 

čo ženie medveďov do brlohov oddychovať,

 

čo včielkam prikazuje viac o kráľovnú sa starať,

 

čo tetky za kozuby dúri jemnučké perie na periny mladuchám párať,

 

čo betlehemcov budí zo spánku k nácviku spevov plných života a veselosti,

 

čo zimným turistom-bežkárom dáva povel k oprašovaniu lyží a rozhýbavaniu kostí,

 

čo vinárov prebúdza k scedzovaniu rampáša a tríbeniu kanálikov chuťových,

 

čo trhovníkov medoviny, cukrovej vaty, zabíjačkových pochúťok, ozdobičiek mnohých,

 

košikárov, záhradkárov, bylinkárov, kožušinkárov, predavačov ozdôb vianočných,

 

začnú pripravovať svoje stany, šiatre, a rybári už netrpezlivo plánujú výlov rýb statočných.

 

 

 

vy, priatelia, dúfam bokom neostanete,

 

v svojom okolí čaše k spevu pozdvihnete,

 

nie s olovom, ako sa to ešte nedávno tradovalo,

 

lež so zaujímavým a náladu pozdvihujúcim mokom,

 

tak, ako ste to "rozbehli" v dobrej pohode i takto pred rokom.

 

Zverejnené v Tradície

muran cb-1aS kosou sa dá ľen kosiť

Edon bašík z Muráňa išľi na Revúšku kosiť. Tam sa im sin prižeňiv. Pomoc bula vítaná a tak bašík už ďen predťím seďeli doma v záhraďe a kovaľi kosu. Klopkaňá bulo pošúť možno aj v Dlhé Lúke. Vešer si pobaľiľi šitko, aj dákvo jeďeňá, cmier od smädu. Slatkva mľieko nahaľi doma ďetvákom, bo bi aj tak bulo skislo šez ďeň. Ňezabudľi si zobrať nákovku aj oseľňik s oslou.
Kceľi isť na mašiňe, aľe potom si to rozmisľeľi a vibraľi sa pešo. Ak idú poľom, poňižo Dlhé Lúki, tam už chlapi kosiľi. To sa gu koseňú stávalo aj o treťé, alebo aspoň o štvrťé a bašík si vikrašovaľi pomáľišku a slnieško už bulo visoko. Bašík maľi v ruke aj paľišku, bo ednú nohu maľi takú kus horšiu.
Pristaviľi sa pri koscoch a pekňe sa aj po kresťanski pozdraviľi: "Bože pomáhaj."

  • "Bože usľiš," kosci na to "a ďeže bašík?" 
  • "Ta kosiť." 
  • "Aľe viemo, že kosiť, aľe ďe?" 
  • "Na lúku." 
  • "No vi sťe beťár veľkí," dobiedzaľi kosci, "aľe komu?" 
  • "Krave," bula odpoveď. 

Bars do reši jim ňebulo a Revúška bula ešťe ďaľeko.

Zverejnené v Nárečie