Absolvovali kurzy posilňujúce pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov
Projekt #riskfire (Zvýšenie pripravenosti HU-SK regiónov na riadenie rizík súvisiacich s katastrofami) je medzinárodný projekt financovaný z eurofondov. Spomínaný projekt posilňuje pripravenosť dobrovoľných a profesionálnych hasičov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) a prihraničných maďarských regiónoch na riešenie mimoriadnych udalostí, ako sú prírodné katastrofy. Deje sa to prostredníctvom nákupu špecializovaného vybavenia (štvorkolky, prívesy s kompletným technickým zázemím pre núdzové ubytovanie a hygienu) a zlepšenia spolupráce.
Na to, aby dobrovoľní hasiči mohli správne používať prívesy a iné technické prostriedky je nutné, aby boli vyškolení.
Slovenské národné múzeum v Betliari hlási novinky, ktoré si nemôžete nechať ujsť!
Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar pozýva verejnosť na prehliadku novootvorených priestorov. Vstúpte s nami do sveta aristokracie! Po rokoch opäť otvárame pre verejnosť hosťovské apartmány v kaštieli Betliar. Práve v týchto priestoroch ubytovávali Andrássyovci hostí, ktorí prichádzali do Betliara najmä na honosné poľovačky. Apartmány tvoria spálne a spoločenské miestnosti, ktoré ukrývajú viaceré zaujímavosti. Napríklad v ich predsieni môžete vidieť predchodcu ústredného kúrenia – železné dvere v rohoch, cez ktoré služobníctvo prikladalo do pecí zvonka, aby nerušilo hostí.
Máme pre vás aj ďalšiu novinku – „exponát mesiaca“. Aj takto vám chceme priblížiť poklady, ktoré ukrývajú naše depozitáre.
Čas pre radosť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, určený najmä seniorom
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých seniorov na podujatie Čas pre radosť v Galérii. Jeho účastníci sa môžu tešiť na spoznávanie kultúrneho dedičstva regiónu spojené so zážitkovým maľovaním na plátno. Úvod podujatia sa uskutoční priamo na výstave Baníctvo vo výtvarnom umení. Múzejníci prevedú účastníkov výstavou a oni budú mať možnosť pozorovať ako jednotliví umelci videli tému baníctva a hutníctva v regióne. Na výstave si budú môcť prezrieť diela od Júliusa Bukovinského, Bélu Bacskaia, Atillu Duncsáka, Vincenta Blanára, Júliusa Szabóa, Kálmána Tichyho, Ádáma Szentpéteryho, Miroslava Bonka, Arpáda Račka a ďalších. Výstava nebude mať pre nich len edukatívny význam, ale poslúži im rovnako ako inšpirácia pre následné tvorenie.
Mimoriadnu udalosť v Držkovciach hasiči zvládli
Na ohlasovňu požiarov v obci Držkovce v okrese Revúca bola v sobotu 21. februára 2026 v ranných hodinách ohlásená mimoriadna udalosť – v obci behá cudzie prasa. Jednotka Dobrovoľného hasičského zboru obce Držkovce vykonala výjazd na CAS 15 IVECO DAILY v počte 1 + 5 a ešte viac hasičov, detí a dospelých. Po náročnom naháňaní sa s prasiatkom, bolo po niekoľkých minútach koniec – prasiatko odpadlo. Hasiči mu poskytli prvú pomoc a preniesli ho na nosidlách pred hasičskú zbrojnicu.
Z mimoriadnej udalosti sa vykľula hasičská zabíjačka, kde sa zišli hasiči, ich rodinní príslušníci, ale aj väčšia časť obce. Popri práci bol aj kopec zábavy. Keď sa prasiatko začalo meniť na chutné pochúťky, nastal čas spoločnej večere, počas ktorej prebiehala aj výročná členská schôdza DHZ Držkovce, kde boli okrem iného odovzdané rôzne ocenenia.
Dobrovoľní hasiči Jelšavy bilancovali
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na Výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v piatok 20. 2. 2026 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie primátor Jelšavy MVDr. Milan Kolesár, zástupca primátora Attila Žilka – obaja členovia DHZ, Anna Hudačeková a Peter Gergely – poslanci Mestského zastupiteľstva a zahraniční hostia z rumunského Nadlaku.
Úvod patril prezentácii o činnosti DHZ za rok 2025. Potom privítal hostí predseda DHZ Ing. Pavol Zapletal, MBA.
Po úvode bola zvolená návrhová komisia v zložení Ján Jurek, Ján Hudaček a Pavol Berki.
Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a Prezídiom Policajného zboru spustilo v polovici novembra 2025 prvú fázu novej kampane s názvom „Bezpečné miesto“. Kampaň je zameraná na podporu práv detí a ich možnosti obrátiť sa na inštitúcie so žiadosťou o pomoc a potrvá do marca 2026. Heslom kampane je „Keď potrebuješ pomoc, si na správnom mieste“. Cieľom je informovať deti o ich práve požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv, motivovať ich k využívaniu tohto práva a zároveň aktivizovať personál inštitúcií, ktoré sú povinné prijať žiadosť dieťaťa o pomoc podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 305/2005 Z. z.
Jarné dobrodružstvo v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Počas jarných prázdnin Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na prázdninujúce deti a pripravilo pre ne tvorivú aktivitu pod názvom Jarné dobrodružstvo v Galérii. Úvodná časť aktivity bude prebiehať na výstave sôch Petra Kuraja s názvom Pamäť kovu. Účastníci aktivity budú mať možnosť nielen sa zoznámiť so samotnou výstavou, ale cez pohybové aktivity budú skúmať ťažisko a vyváženie vybraných sôch. Múzejníci neobídu ani tému recyklácie materiálu v sochárstve, ktorá je výrazným a neoddeliteľným aspektom tvorby Petra Kuraja. Druhá časť aktivity bude patriť tvoreniu. Detičky si vlastnoručne vyrobia sochy z alobalu a drôtu. Budú mať možnosť modelovať nielen vybrané tvary, ale dokonca sa pokúsia zachytiť aj samotný pohyb.
Prednáška o práci detí a žien v baníctve pred vyše sto rokmi
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s ďalším sprievodným podujatím k výstave Baníctvo vo výtvarnom umení, a to s prednáškou pod názvom Práca detí a žien v baníctve. Prednáška je určená žiakom 2. stupňa základných škôl. Prednášajúca žiakom priblíži obdobia, v ktorých deti boli prirodzenou súčasťou pracovného procesu v baníckom odvetví. Už v ranom veku pomáhali v baniach alebo pri činnostiach súvisiacich s ťažbou, často z dôvodu chudoby, nedostatku sociálneho zabezpečenia a potreby prispieť k prežitiu rodiny. Osobitná pozornosť bude venovaná aj ženám, ktoré zohrávali významnú, hoci často prehliadanú úlohu.
Druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ pre mladých hasičov revúckeho okresu
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej zorganizovala druhé kolo halovej súťaže PLAMEŇ revúckeho okresu pre mladých
hasičov v Základnej škole v Jelšave dňa 14. 02. 2026.
Súťažilo sa v kategóriách chlapci a dievčatá. Prvé kolo súťaže tvorila štafeta 5 x 20 m a štafeta dvojíc, kde sa sčítali oba lepšie časy a odčítali sa výhodové body za vek.
Výsledky:
TJ FO Vlachovo v ročníku 2010/2011
TJ Futbalový oddiel Vlachovo dlhodobo účinkoval v najvyššej okresnej súťaži ObFZ Rožňava. Spočiatku patrilo medzi lepšie celky, potom to bolo čoraz horšie. Práve takýto ročník si vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. V článku opisuje účinkovanie v ročníku 2010/2011, keď bol tento klub síce po jeseni predposledný, ale vďaka lepšej jari skončil dvanásty. K dispozícii je káder, fotografia, výsledky, tabuľky a zaujímavosti.
Káder
Jeseň 2010: L. Fabian, Organ, M. Pitoňák (časť jesene) – T. Molda, Marciš, Hricko, Ďurán, F. Šivec, Mil. Leško, V. Gecelovský, Leskovjanský, M. Molda, Lipták ml.,
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.