Čierna Lehota (47)
Podnetné každoročné posedenie so staršími občanmi obce Čierna Lehota
Napísal(a) M. Terrai
Ako každý rok, aj teraz samospráva obce Čierna Lehota na hornom Gemeri pripravila 28. novembra 2025 stretnutie so svojimi staršími občanmi, teda s občanmi nad 65 rokov, a ich jubilantami, ktorí oslavovali svoje okrúhle výročia narodenín.
Tento rok, z preventívnych dôvodov (RÚVZ z dôvodu výskytu žltačky všetky akcie zakázal) sa toto posedenie presunulo až na termín teraz v novembri. O to krajšie, kedy sa stretli občania s radosťou a chuťou.
Úvodom sa prihovorila pani starostka obce Ing. Iveta Potočná a hosť predseda Jednoty dôchodcov Slovenska okresu Rožňava pán Mgr. Ladislav Fabián, ktorý sa tu už cíti ako doma, ako občan Čiernej Lehoty, aj so svojím kolegom, podpredsedom JDS okresu Rožňava pánom Ing. Štefanom Baštákom. Ďakujeme im za účasť, za pekné slová, pozdravy.
V Čiernej Lehote si uctili pamiatku 80. výročia víťazstva nad fašizmom
Napísal(a) M. Terrai
Pamiatku 80. výročia víťazstva nad fašizmom si 8. mája 2025 uctili spolu so starostkou obce aj poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote aj ďalší spoluobčania. Pri tejto príležitosti boli položené spomienkové vence k pamätnej tabuli na Pamätnej izbe, tiež k pamätníku padlým hrdinom, vojakom pri oslobodzovaní (pri obchode). Starostka obce priblížila históriu tejto spomienkovej udalosti.
Musíme spoločne na tieto udalosti pamätať, a uctiť si to, že môžeme žiť v mieri a pokoji. Mladých to musí viacej zaujímať a musí sa zmeniť ich spoločný pohľad na takéto udalosti!
Česť padlým hrdinom!
Pripomenuli si Medzinárodný deň žien a hodnotili činnosť JDS a Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote
Napísal(a) M. Terrai
Aj v roku 2023 si Obec Čierna Lehota, starostka obce a obecné zastupiteľstvo spomenuli na svoje občianky, ženy – dôchodkyne, ktoré si uctili na ich Výročnej členskej schôdzi JDS a KD Čierna Lehota, dňa 8.3.2023 na Medzinárodný deň žien.
Členovia JDS a KD Čierna Lehota na základe pozvánky sa stretli, aby hodnotili rok 2022, aby si vypočuli všetky správy, a to o činnosti svojho Výboru JDS a KD Čierna Lehota, Správu o hospodárení, Revíznu správu hospodárenia, tiež si schválili svoj rozpočet na činnosť pre rok 2023 a Plán činnosti na rok 2023. Výbor JDS a KD Čierna Lehota si pripravili program, ciele a činnosti aj pre svojich členov pre rok 2023 a v spolupráci s Obcou Čierna Lehota, Materskou školou Čierna Lehota a FS Lehoťanka program, kde spríjemnili svojim členom spoločné chvíle v Kultúrnom dome v Čiernej Lehote. Vystúpili deti MŠ Čierna Lehota s básničkami, s kultúrnym programom O červenej čiapočke, rozprávku včielky Máji, členky FS Lehoťanka svojím humorným programom – slovom a spevom, do ktorého sa zapojilo aj obecenstvo. Po ukončení kultúrneho programu sa pristúpilo k pracovnej časti.
Úspešný Deň obce Čierna Lehota a oslavy SNP
Napísal(a) Ing. M. Prtková
Kde bolo, tam bolo, v jednej malej dedinke medzi horami nazývanej Čierna Lehota, sa v jednu celkom peknú sobotu (28.8.2021) konal „Deň obce“. Všetko to začalo varením toho najlepšieho gulášu pod vedením Poľovníckeho združenia v Čiernej Lehote. Varili, varili až navarili 3 kotle. Nech sa každému ujde, čo mu hrdlo ráči.
A aby v hrdle nevyschlo, o občerstvenie sa postarali miestne Potraviny pod Kohútom. Okrem nápojov si mohli občania vychutnať aj grilované špeciality.
Na vyšantenie detičiek dorazili skákacie hrady a obrovská nafukovacia šmykľavka. Nechýbalo maľovanie na tvár a už tradične potešila jazda na koňoch z farmy rodiny Vojtkovej z Rochoviec.
Aby sa ani naša mládež nenudila, bol zorganizovaný generačný futbalový turnaj. Sláva víťazovi, česť porazeným!
Výborný hudobný program predviedla Ľudová hudba z Rožňavského Bystrého.


































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-