Základné školy (504)
Každý rok sa pred odchodom na letné dovolenky stretávajú zamestnanci revúckych škôl a školských zariadení, aby sa spoločne pobavili a neformálne uzavreli obdobie vyučovania v školskom roku. Tentoraz pripadla funkcia hostiteľov na Základnú školu Ivana Branislava Zocha Revúca. Krátko pred deviatou sa začal zapĺňať areál školy zamestnancami všetkých revúckych škôl – tohto roku sa ich zišlo veru neúrekom – prišlo 170 účastníkov. Po oficiálnom privítaní riaditeľkou školy RNDr. Evou Holéczy Vidovou čakali na prítomných prvé prekvapenia a novinky. Aj keď prichádzali ako školské výpravy, hneď v úvode boli všetci účastníci rozdelení do ôsmich družstiev na základe náhodného výberu. Veď jedným z cieľov týchto stretnutí v závere školského roka je spoznať sa navzájom.
Dvere školy zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Dvere ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin. Od 1.7. 2019 do 4.7.2019 u nás prebiehal Denný letný tábor ZOCHÁČIK s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Pre deti bol pripravený pestrý program. V prvý deň ich privítala Lea z TŠ Happy Dance a naučila ich pár tanečných krokov. Cha-chu a iné tance si s radosťou zatancovali dievčatá aj chlapci. V tanečnom súboji predviedli svoje vlastné tanečné zostavy. Ďalšia disciplína nebola len o vedomostiach. Najskôr si deti spoločne zopakovali dopravné značky, aby ich potom pri jazde zručnosti na kolobežkách vedeli správne dodržiavať. Zábavnou formou a súťažením v skupinách si preverili vedomosti z anglického jazyka.
V areáli Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej za prítomnosti pani prednostky MsÚ v Revúcej Ing. Evy Kučerákovej, vedúceho referátu školstva pána Ing. Igora Kvetka, PhD., riaditeľov miestnych škôl a hostí otvorili unikát – dažďovú záhradu.
V rámci programu „Klíma nás spája“, ktorý zastrešuje občianske združenie Živica – centrum environmentálnej a etickej výchovy, sa už niekoľko rokov realizuje projekt budovania dažďových záhrad v školách po celom Slovensku. V tomto školskom roku 2018-2019 sa to podarilo Základnej škole J. A. Komenského, jednej z desiatich, podporených sumou 1 000 € od donora tejto aktivity – dm drogerie markt.
Už takmer mesiac môžete v priestoroch ZŠ J. A. Komenského v Revúcej stretnúť drobné, usmievavé žieňa, ktoré by ste si mohli spokojne, nebyť jej exotického vzhľadu, pomýliť s našou žiačkou. Po druhýkrát v tomto školskom roku sme sa zapojili do projektu medzinárodnej organizácie AISEC, v rámci ktorého sme na našej škole privítali stážistku, študentku elementárnej pedagogiky, z ďalekého Honkongu. Ting Ting Song, alebo pre nás, Západoeurópanov, Iris, navštevuje prevažne vyučovacie hodiny na 1. stupni, ale veľa času trávi aj s našimi malými deťúrencami a ich pani učiteľkami v družine pri rôznych hrách a zábavných aktivitách. Okrem angličtiny sprostredkúva našim žiakom úplne odlišnú kultúru, reč a fascinujúce čínske písmo.
Festival štyroch živlov v Bratislave aj s účasťou revúckej ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
V piatok 7. 6. 2019 sa mladé vedkyne zo 6. B triedy Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej – Saška Hamarová, Petra Jankóšíková a Diana Vaššová zúčastnili v Bratislave Festivalu štyroch živlov. Tento festival organizuje Amavet v priestoroch centra vedy – Aurélium. Festival je prehliadkou vedátorských projektov žiakov základných škôl, ktorí prezentujú svoj projekt pomocou panelovej prezentácie. Princípom je prostredníctvom tvorby projektov podnietiť v žiakoch záujem o bádanie vo všetkých oblastiach života. Naučiť ich, aby otázkou PREČO prebudili v sebe prirodzenú túžbu mladých ľudí po poznávaní a hľadaní odpovedí na otázku AKO. Nosnou témou hravej vedátorskej súťaže sú základné prírodné živly Oheň – Voda – Vzduch – Zem.
Zocháči z Revúcej smerovali do školy v prírode pod Belianskymi Tatrami
Napísal(a) Mgr. M. Motyčková
V pondelok 3. júna 2019 cestovali z Revúcej žiaci ZŠ I. B. Zocha do školy v prírode. Začal sa totiž týždeň, kedy jedna veľká školská rodina povedie svoje kroky za poznávaním prírody, histórie či miestnej architektúry. Cieľ cesty – Monkova dolina, Ždiar. Nakrátko sa ich domovom stal Hotel Magura, odkiaľ podnikali výpravy do blízkeho okolia. Počasie im prialo, a tak toho mohli vidieť veľmi veľa. Samozrejme nevynechali návštevu múzea Ždiarsky dom – s prehliadkou stálej expozície s veľmi príjemným a zaujímavým výkladom.
Najmladší revúcki športovci zo ZŠ J. A. Komenského na Majstrovstvách kraja
Napísal(a) ZŠ
Krásne slnečné počasie privítalo najmladšie a mladšie žiactvo na Majstrovstvách kraja v Michalovciach. Výprava ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v horúčave statočne bojovala a deťom sa podarilo získať až desať medailových umiestnení. Najviac sa darilo Sofii Simanovej, ktorá získala zlato v hode kriketovou loptičkou a aj vo vrhu guľou. Alexandra Štempelová bola zlatá v chôdzi na 2000 m a strieborná vo vrhu guľou. Ivanka Simanová sa blysla zlatou medailou v skoku do diaľky, striebrom v kriketke a piatym miestom v behu na 60 m. Dominik Šuhaj si vybehal bronz v behu na 1000 m a získal tretie miesto vo vrhu guľou. Hanka Bottová sa v behu na 1000 m po zlepšení o takmer 20 sekúnd ocitla na bronzovom stupienku.
Pätnásty ročník Detskej divadelnej hry v rodine Zocháčov bol výnimočný
Napísal(a) Mgr. Z. Jakubejová
Nie je deň ako deň, a ten piatkový v Revúcej bol pre Zocháčov opäť niečím výnimočný. Naši žiaci sú pre nás nesmierne dôležití, veď pre nich a kvôli nim sme tu. Preto sme sa rozhodli piatok 31. mája 2019 venovať deťom, ich sviatku a tomu, čo s takou láskou a radosťou robia – detským divadielkam. V tomto roku sa nám predstavilo až 12 detských divadelných súborov, čo bolo v histórii Detskej divadelnej hry ZŠ I. B. Zocha najviac. Malí i väčší herci opäť dokázali, že svoju lásku k divadlu dokážu pretaviť do podoby scénok s vysokou ľudskou i umeleckou hodnotou.
Cestovateľský krúžok zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa rozhodol navštíviť Pustý hrad, stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku.
Náučný chodník malých cestovateľov doviedol ku jednej k najrozsiahlejších hradných zrúcanín nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Výhľady stáli naozaj za to, a hoci sme sa trochu obávali, že naďabíme na zakliateho mnícha, ktorý podľa známej povesti stráži tunajšie poklady a má vraj namiesto jednej nohy kopyto, nakoniec všetko dobre dopadlo a my
Počas piatich dní sa Zocháči prostredníctvom hier a prípravných cvičení zoznámili s vodným prostredím
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová, Mgr. Z. Kunštárová
Keď pršalo mrholilo,
Zocháčom sa zadarilo.
Na plaveckom výcviku,
zlepšili si techniku.
Plávali jak rybičky,
tie šikovné detičky.
Všetky štýly ovládajú,
na leto sa pripravujú.
V dňoch 20.05. – 24.05.2019 sa žiaci piateho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Plaveckého výcviku s cieľom oboznámiť sa a zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch.
Viac...
Revúcki tretiaci zo Základnej školy J. A. Komenského zažili počas piatich dní to, na čo čakáme celý rok. Škola v prírode ich v pondelok vítala sychravou jeseňou, v utorok zavítala pani zima, streda ponúkla chladnú jar, ktorú vo štvrtok vystriedala slnečnejšia a ešte hrejivejšia a v piatok už prišlo teplé leto. Jedinečný, výnimočný a plný zážitkov bol celý týždeň prežitý v krásne zariadenom penzióne Šafrán v obci Ždiar, ktorá patrí medzi klenoty Slovenska. Naše putovanie sa začalo spoznávaním rázovitej podtatranskej obce s jej typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou v Ždiarskom dome. Navštívili sme Tatranskú Kotlinu a prevýšením niekoľkých metrov zamierili k Belianskej jaskyni.
Žiaci základných škôl sa vybrali po stopách Objaviteľa
Napísal(a) Mgr. Marína Krivanská, Mgr. Soňa Plutová
V priestoroch Kultúrneho domu v Dobšinej sa uskutočnila 20. mája 2019 putovná výstava ilustrácií Zuzany Fuskovej pod názvom Slovensko – krajina plná tajomstiev, ktorú zorganizovala Základná škola v Dobšinej, Matica slovenská (DMS Rožňava, MO MS Dobšiná) a Mesto Dobšiná. Uskutočnila sa beseda za účasti autorky projektu Slovensko – krajina plná tajomstiev Lenky Šingovskej, ktorá mapovala vodné bohatstvo. A nielen to. Pútavo nám čítala z knihy Slovensko – krajina plná tajomstiev, Vodné dobrodružstvá. Priblížila nám vybrané lokality Slovenska a oboznámila nás s hodnotou vody a odhalila jej tajomstvá. Prezradila nám aj to, že miesta, ktoré sa v knihách vyskytujú osobne navštevuje a hľadá o nich informácie.
Prváci zo ZŠ J. A. Komenského si užívali v Škole v prírode v Ždiari
Napísal(a) ZŠ
Na májový týždeň od 13.-17.5. sa tešili žiaci 1. B triedy zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. V pondelok ráno sa vybrali do Školy v prírode. Čakalo ich úžasné prostredie krásnej prírody v obci Ždiar v penzióne U gazdu. Užili si prírody – od zimnej cez jarnú až po letnú. Každá minúta ich pobytu bola naplnená skvelým programom. Po príchode sa ubytovali, naobedovali a vyrazili na potulky obcou Ždiar. Druhý deň spoznali krásy, ktoré ukrýva Belianska jaskyňa. V stredu vyrazili do múzea Ždiarsky dom, kde im teta sprievodkyňa porozprávala a opísala vtedajší bežný život na dedine. Vo štvrtok navštívili Lovecký zámoček Hohenlohe v Tatranskej Javorine. Tento zámoček je kultúrna pamiatka, ktorá slúžila hlavne na reprezentačné účely a v roku 2015 ju prezident A. Kiska sprístupnil pre verejnosť.
Jarneval u revúckych Zocháčov sa stal neoddeliteľnou súčasťou jarných dní. Aj tento rok sa 16. mája 2019 krásne masky za sprievodu hudby už po piatykrát veselo vybrali do našej vyzdobenej telocvične. Konečne nastal ten vytúžený deň, kedy sa mohli deti našej školy ukázať a predstaviť vo svojich karnevalových kostýmoch. Do telocvične premenenej na tanečný parket vchádzali princezné, roboti, múmie, zvieratká a iné rozprávkové a filmové postavy. Privítali ich rodičia, starí rodičia i pani učiteľky. Medzi školákmi sme s radosťou uvítali aj deti z materských škôl, ktoré sa veselo pridali ku starším kamarátom. V rytme hudby sa predstavovali jednotlivé masky, ktoré boli odmeňované patričným potleskom.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).