Stolný tenis (36)
Predstavujeme mužstvá 5. ligy Gemer v stolnom tenise
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Stolný tenis patrí medzi šport v okrese Rožňava o ktorom sa píše menej. Preto si túto tému vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. Predstavil nám kluby pôsobiace v 5. lige Gemer a doplnil aj dve fotografie. Zaujímavosťou je, že pri pohľade na súpisky nájdeme aj predsedu MFK Dobšiná Jaroslava Hutníka, niektorých futbalistov (napr. Šimon, Ďurán, Mišina, Kurčák, Drenko, Bobrík..), či predsedu ObFZ Rožňava Jána Džubáka.
Na 6. ročníku stolnotenisového turnaja O putovný pohár starostu obce v Muránskej Dlhej Lúke štartovalo 73 súťažiacich
Napísal(a) M. Nosko
V sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke sa v sobotu 25. februára 2017 uskutočnil 6. ročník stolnotenisového turnaja o putovný pohár starostu obce. Predpoludním súťažili na zelených stoloch žiaci do 15 rokov, ženy v 2 kategóriách a muži v 3 vekových kategóriách. Popoludní od 16. hodiny sa predstavili registrovaní muži. Ako nás informoval starosta obce Marek Nosko, na turnaji štartovalo 73 súťažiacich, v siedmich spomínaných kategóriách. Hlavné kategórie boli ocenené
Alexander Valuch v jubilejnom ročníku stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome obhájil vlaňajšie prvenstvo
Napísal(a) MG od
Víťazom jubilejného 25. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce sa 6. januára 2017 v Gemerskej Polome stal slovenský reprezentant Alexander Valuch (TB/ASV REGENSTAUF). Na najvyššom stupni víťazov si prevzal pohár od starostu Gemerskej Polomy Ing. Miroslava Michalku po finálovom zápase s Erikom Illášom (HONTIANSKE TRSŤANY-DUDINCE), nad ktorým zvíťazil tesne 3:2 (6, -8, 7, -8, 9).
Piatok šiesteho januára bude patriť 25. ročníku stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce Gemerská Poloma
Napísal(a) JG
Dvadsiaty piaty ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostu pripravuje na piatok 6. januára 2017 Obec Gemerská Poloma a Stolnotenisový klub. Tradičného turnaja, ktorý je prvým každoročne organizovaným na začiatku januára sa v tejto hornogemerskej obci zúčastnia kluby z extraligy, ako napríklad Hontianské Trsťany, Vranov n/T, Geológ Rožňava, STK Košice a ďalšie. Z hráčov sa prihlásil aj slovenský reprezentant a vlaňajší víťaz
Majstra Revúckej Lehoty v stolnom tenise si vybojoval MUDr. Ján Králik z Košíc
Napísal(a) Mgr. Ondrej Belica
Obecný úrad v Revúckej Lehote zorganizoval v dňoch 26. a 27. febr. 2016 tradičný 21. ročník
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Honce v novom roku v réžii Ferenca Ambrusa
Napísal(a) Rudolf Repiský st.
STK Honce usporiadal dňa 9.1.2016 Novoročný stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Honce. Turnaja sa zúčastnili hráči z Čiernej Lehoty, Gemerskej Polomy a domáceho klubu. Po príhovore a otvorení turnaja starostkou obce pani Monikou Paličkovou, bolo 16 hráčov rozdelených do 4 základných skupín, kde po odohraní
Alexander Valuch sa stal víťazom 24. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce v Gemerskej Polome
Napísal(a) od
V dvadsiatom štvrtom ročníku stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce v Gemerskej Polome vo dvojhre mužov, ktorý sa uskutočnil 10. januára 2016, zvíťazil Alexander Valuch, hráč TB/ASV Regensburg. Vo finále hladko zdolal Tomáša Šeredu z STK Ivanka pri Dunaji 3:0 (8,9,3). Tradične prvého
Stolnotenisový turnaj O pohár starostu obce Gemerská Poloma 10. januára si zapíše 24 ročník
Napísal(a) od
Prvým stolnotenisovým turnajom v roku na Slovensku vo dvojhre mužov už tradične býva v Gemerskej Polome na hornom Gemeri turnaj O pohár starostu obce, ktorý si už 24. ročník pripíše 10. januára 2016. Pohár prisľúbil obhajovať aj jeho ostatný víťaz Peter Šereda. Podľa propozícií, ktoré nám poslal hlavný rozhodca turnaja Juraj Galajda, usporiadatelia - Obec Gemerská Poloma a miestny Stolnotenisový klub, turnaj sa uskutoční v telocvični základnej školy so začiatkom o 9.30 hod.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).