Najlepší strelec: 17 – Michal Dorčák.
Umiestnenie: 5. miesto 28 bodov
Ročník 2017/2018
Káder: Pitoňák, Lux, Sabadoš – Kašai, Olexa, Spišiak, Bodnár, Die, P. Jasenka, Valko, Polyák, Mihalík, Fajdek, Kovács, Šimún, L. Jasenka, Chladný, Schvarz, Švihla, Harabín, Plichta, Š. Ďurán, M. Ďurán, Filipovič, Z. Greško, Arvai, Dorčák, Smädo, Šimon.
Najlepší strelec: 15 – Michal Dorčák
Umiestnenie: 4. miesto 27 bodov
Ročník 2018/2019
Káder: Pitoňák – Hatvaník, Fajdek, L. Jasenka, P. Jasenka, Švihla, Šimún, Harabín, Schvarz, Havrlent, Kašai, Boňko, Šimko, Boňko, Rogos, Polyák, Lipták, Murányi, Kovács, Bodnár, Mihalík, Kabát, Filipovič, M. Ďurán, Smädo, Valko, Šimon, Olexa, Spišiak, Dorčák.
Najlepší strelec: 8 – Lukáš Boňko, Ján Spišiak
Umiestnenie: 5. miesto 30 bodov
Ročník 2019/2020
Káder: Šály, Vais – Havrlent, Hatvaník, Schvarz, Spišiak, Fajdek, Harabín, Urban, Lipták, Miloš Gallo, Maroš Gallo, B. Milko, Lišuch, Kovács, Ďurán, Šimún, Valko, Dorčák, Kerek
Najlepší strelec: 14 – Miloš Gallo.
Umiestnenie: 1. miesto 16 bodov, Poznámka: ročník bol kvôli COVIDU – 19 anulovaný
Ročník 2020/2021
Káder: Oravecz – P. Lipták, Hatvaník, L. Polanecký, Schvarz, O. Tökölyi, Urban, J. Polanecký, Polyák, A. Kovács, Slavkovský, J. Lišuch, Fajdek, F. Čapó, Čonka, Ďurán, Boňko, Šimún, Jasenka, Želinský.
Najlepší strelec: 6 – Ľubomír Hatvaník
Umiestnenie: 3. miesto 6 bodov, Poznámka: ročník bol kvôli COVIDU – 19 anulovaný
Ročník 2021/2022
Káder: Dárius Forgáč, Igor Harabín – Maroš Bakoš, Jakub Polanecký, Ján Šimún, Michal Ruszó, Tomáš Kún, Ľubomír Hatvaník, Ľuboš Korintuš, Attila Kovács, Miloš Schvarz, Július Lišuch, Lukáš Boňko, Ján Spišiak, Libor Urban, Štefan Kušnier, František Čapó, Lukáš Jasenka, Marko Zatroch, Patrik Slavkovský, Dominik Šimko, Denis Fajdek, Roman Polyák, Adrián Bodnár, Ján Gelda, Michal Dorčák, Kristián Šubovič, Tomáš Szilágyi, Matúš Kuchta, Dávid Čonka.
Najlepší strelec: 10 – Lukáš Jasenka
Umiestnenie: 14. miesto 12 bodov
Ročník 2022/2023
Káder: Ondrej Skokan, Pavol Lenkey, Peter Bajus, Mikuláš Štefánik – Libor Urban, Štefan Kušnier, Tomáš Kún, Ján Ivanič, Ján Fazekaš, Viliam Máťaš, Jakub Polanecký, Ján Simeon Želinský, Lukáš Jasenka, Denis Fajdek, Miroslav Kerek, Radovan Árvai, Patrik Slavkovský, Kristián Šubovič, Jakub Chladný, Frederik Ungváry – Szabó, Matúš Zatroch, Pavel Kašai, Július Benedik, Adrián Krága, Ľuboš Korintuš, Miroslav Tomášik, Matúš Kuchta, Michal Ruszó, Tomáš Žiga, Igor Harabín, Michal Dorčák, Matej Gelda, Antal Kurja, Peter Boroš.
Najlepší strelec: 11 – Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 18 bodov
Jeseň 2023
Káder: Mikuláš Štefánik, Peter Bajus – Matúš Zatroch, Patrik Šimko, Radovan Árvai, Michal Dorčák, Lukáš Jasenka, Igor Harabín, Attila Kovács, Patrik Slavkovský, Miroslav Tomášik, Roman Polyák, Tomáš Szilágyi, Štefan Kušnier, Sebastián Lázok, Kristián Šubovič, Patrik Katona, Ľuboš Korintuš, Miloslav Ďurán, Matúš Kuchta, Denis Fajdek, Adrián Šimko.
Najlepší strelec: 11 – Kristián Šubovič
Príčina odhlásenia družstva dospelých zo 7. ligy
Príčinou odhlásenia sú financie, klub od obce nedostal dostatočnú finančnú podporu. Už na jar minulého ročníka mal finančné problémy. V súčasnosti majú niektorí hráči požiadavky, ktoré im klub nedokáže splniť pri súčasnej finančnej situácii. Pred novým ročníkom predseda klubu informoval v článku Ako ďalej v Polomských novinách o problémoch, ktoré boli počas jarnej časti minulej sezóny.
V novom ročníku má klub ambíciu hrať s dorastom krajskú súťaž.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-