V ďalšej sezóne mala táto súťaž názov 5. liga Košicko – Gemerská skupina. Pôsobili v nej Kovstav, Gemerská Poloma, Betliar a Jelšava B. So súťažou sa po roku rozlúčil Kovstav. Jelšava B čerpala hráčov aj z áčka a bola v strede tabuľky. Gemerská Poloma menila trénera pred jarnou časťou. Betliar sa pohyboval v lepšom strede tabuľky.
Model 5. liga – juhozápad (okresy: Rožňava, Gelnica, Sp. Nová Ves, Košice – mesto)
V sezóne 1997 / 1998 tu pôsobili Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica, ktorá na jar bojovala o záchranu. Napokon získala 32 bodov a zachránila sa. Betliar naznačil svoje možnosti na jeseň, keď bo líder. Súťaž zaslúžene vyhral. Gemerská Poloma patrila medzi lepší stred, pričom na jar došlo k zmene trénera.
V novom ročníku pribudol do súťaže Jablonov nad Turňou, ktorý pôsobil v stredetabuľky. Zo súťaže zostupovala Kunova Teplica, ktorá sa výrazne oslabila. Gemerská Poloma mala slabšiu jarnú časť.
O rok pribudla do súťaže Kružná, ktorá skončila posledná. Gemerská Poloma mala problémy najmä na jeseň s úzkym kádrom a možno aj preto došlo pred štartom jari k zmene trénera. Jablonov nad Turňou sa pohyboval v strede tabuľky.
V ročníku 2000 / 2001 bola nováčikom Kunova Teplica, hoci sa káder posilňoval, hráči prestali trénovať a to sa prejavilo. Z dvoch kľúčových domácich zápasov (Žakarovce, Harichovce) získala iba bod a to jej v konečnej tabuľke chýbalo. Preto zostúpila.
S regionálnymi trávnikmi sa po 11 rokoch lúčila Gemerská Poloma, keď bola posledná. Jablonov nad Turňou mal dobrú najmä jesennú časť.
V ďalšom ročníku Nižná Slaná získala 30 bodov, ale ani to na záchranu nestačilo. Ako kľúčový sa ukázal duel s Vyšným Opátskym 2:2. Skončila na 11. priečke, ktoré jediný raz v histórii tohto modelu na udržanie nestačilo. Jablonov nad Turňou mal slabú jar, ale na udržanie mu stačila.
V nasledujúcom ročníku už zo súťaže zostúpil. Futbalisti Štítnika (postúpili z 3. miesta) sa v súťaži udržali len vďaka odhláseniu Kráľoviec, ktoré sa neprihlásili do ročníka 2003 / 2004.
V novom ročníku bolo nováčikom Krásnohorské Podhradie, ktoré vypadlo až v sezóne 2008 / 2009. Po ročnom pôsobení v okrese sa vrátilo do tejto súťaže. Došlo aj k fúzii Štítnika s Kunovou Teplicou. V ročníku 2004 / 2005 skončil Štítnik K. T. druhý. O rok sa káder ešte doplnil a súťaž vyhral a postúpil do 4. ligy – JUH.
Dvakrát pôsobil v tejto súťaži Plešivec, najmä v ročníku 2004 / 2005 nepredal kožu lacno. Bol posilnený napr. o bratov Keršákovcov. Ani to však nepomohlo, lebo mu 33 bodov na záchranu nestačilo. Vo svojom druhom účinkovaní v ročníku 2006 / 2007 sa umiestňoval v dolnej časti tabuľky.
V sezóne 2005 / 2006 boli nováčikom z ObFZ Rožňava Dedinky, ktoré skončili v dolnej časti tabuľky a zostúpili. Gemerská Hôrka pôsobila v tejto súťaži od roku 2007 až do zániku tejto súťaže.
Model 5. liga Košicko – Gemerská skupina (okresy: Rožňava, Košice – mesto, Košice - vidiek)
Spočiatku tu pôsobilo viacero celkov z okresu Rožňava: Lipovník, Dobšiná, G. Poloma, Krh. Podhradie a G. Hôrka. Po jeseni sa odhlásil Lipovník.
V ďalšom ročníku víťaz 1. triedy Krh. Dlhá Lúka odmietla postup do tejto súťaže.
Gemerská Poloma sa postupne posilňovala o viacerých skúsených hráčov (Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Michal Fecko, Daniel Grác...). Posilnenie kádra sa prejavilo v ďalšom ročníku, keď súťaž vyhrala. Do IV. ligy – JUH však nemohla postúpiť z dôvodu reorganizácie súťaží VsFZ. Vo svojom poslednom ročníku Gemerská Poloma bojovala o záchranu, napokon sa zachránila. Do ďalšieho ročníka sa však neprihlásila.
Nováčikom v sezóne 2013 / 2014 bol Tatran Betliar, ktorý v tejto súťaži pôsobil dva sezóny. V prvej patril medzi priemerné kluby, v druhej bolo po pár kolách rozhodnuté o jeho osude. Súťaž ale dohral.
MFK Dobšiná pôsobila v tejto súťaži do ročníka 2016 / 2017. Už koniec ročníka niečo naznačil – predposledné miesto. Do nového ročníka sa neprihlásila.
Krásnohorské Podhradie bolo stabilným účastníkom tejto súťaže a dokonca ju aj v roku 2016 vyhralo.
Gemerská Hôrka takisto dlhodobo pôsobila v tejto súťaži, ale v ročníku 2017 / 2018 bola pre tri kontumačné prehry vylúčená zo súťaže. Po dvoch rokoch sa vrátila do súťaže. Na jeseň 2022 pôsobila v tejto súťaži niekoľko kôl, ale neskôr sa odhlásila zo súťaže.
Ďalší víťazi z ObFZ Rožňava (Rudná, Drnava, Krh. Dlhá Lúka, Vyšná Slaná) odmietli postup do tejto súťaže. Nie z 1. miesta však postúpili do tejto súťaže Rudná v roku 2020 a Gemerská Hôrka v roku 2022.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. -MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. -MM-
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-