Medzi podporované aktivity patria okrem výstavby a rekonštrukcie cyklotrás aj investície do doplnkovej infraštruktúry, ako sú napríklad chránené parkoviská pre bicykle, cyklostojany, nabíjacie stanice pre elektrobicykle, odpočívadlá alebo systémy automatickej požičovne bicyklov. Viac informácií o výzve nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Podpora budovania zastávok a parkovísk
Ďalšia výzva v rámci aktivity B2 Zvyšovanie bezpečnosti a dostupnosti sídiel je určená pre obce a mestá. Podporené budú projekty zamerané na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu zastávok, staníc a parkovísk na linkách prepájajúcich obec s mestom. Súčasťou projektu môžu byť aj informačné tabule alebo informačné systémy.
Výška dotácie sa môže pohybovať od 10 000 do 100 000 eur na jeden projekt, pričom rovnako ako pri výzve B1 sa vyžaduje spolufinancovanie vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov. Celkový rozpočet tejto výzvy je 100 000 eur. Viac informácií nájdete v časti Vyhlásené výzvy.
Čo treba splniť pre schválenie podpory
Jednou z podmienok je, že investícia musí byť realizovaná na území MAS. V prípade stavebných investícií je nevyhnutné mať vysporiadané majetko-právne vzťahy, projektovú dokumentáciu stavby a príslušné povolenia na jej realizáciu.
Dokedy je potrebné predložiť projekt
Žiadosť o dotáciu je potrebné vyplniť na predpísanom formulári a spolu s prílohami predložiť na adresu MAS MALOHONT. Uzávierka 1. hodnotiaceho kola je 31.8.2021 a 2. hodnotiace kolo sa uzatvára 30.9.2021.
V prípade nevyčerpania finančných prostriedkov budú ďalšie kolá uzatvárané v intervale jedného mesiaca od predchádzajúceho hodnotiaceho kola, a to vždy k 30. dňu príslušného mesiaca. Vzhľadom na výrazne oneskorené vyhlasovanie výziev, odporúčame žiadateľom neodkladať predloženie projektov na neskôr.
Informačný deň pre žiadateľov
Neviete, či je výzva vhodná práve pre vás? Nevyznáte sa v podmienkach výzvy alebo máte nejasnosti? V tom prípade vás pozývame na informačný deň k uvedeným výzvam, ktorý sa uskutoční 14. septembra 2021. O mieste konania vás budeme včas informovať na web stránke MAS.
Uvedené výzvy sú spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci implementácie stratégie miestneho rozvoja MAS MALOHONT v programovom období 2014 – 2020 pod názvom Srdcom spätí s Malohontom, jeho rozvoj je naším mottom.
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT
Foto: Pixabay






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.