Tomuto aktu bola venovaná pozornosť aj zo strany štátnych orgánov, pozvanie medzi nás prijali starosta obce Betliar p. Ing. Ľubomír Zatroch a p. PhDr. Kovácsová – vedúca odboru kultúry a cestovného ruchu VÚC Košice, ktorá bola poverená aj zastúpiť služobne vzdialeného predsedu VÚC p. JUDr. Zdenka Trebuľu, zástupcu OÚ p. Ing. Jána Štefana, primátora Rožňavy p. Pavla Burdigu.
Podpis memoranda prebiehal v štyroch etapách:
1. Podujatie v kultúrnom dome Betliar – privítal nás v pekne pripravenej sále pán starosta Ing. Ľubomír Zatroch, porozprával o histórii a prítomnosti života v obci a zaželal veľa zdaru pri tak významnom akte a odovzdal slovo predsedovi ZOJDS v Betliari Ondrejovi Ďuránovi. Ten zhodnotil prácu dôchodcov v ZO, podujatia a pozval nás na kultúrny program pripravený dôchodcami v obci, pod vedením p. Jergovej.
2. Podpis memoranda v reštaurácii BARÓNKA:
Po privítaní prítomných hostí a zástupcov obidvoch organizácií sa pristúpilo k slávnostnému podpisu memoranda na dobu piatich rokov:
- vytvárať aktivity na prehlbovanie úcty a vážnosti k dôchodcom
- vzájomne sa informovať a predkladať návrhy na riešenie problémov v zdravotnej oblasti
- spolupracovať pri udržiavaní tradícií a zvyklostí našich predkov v oblasti folklórnych aktivít, tradičných remesiel a regionálnych kultúrnych hodnôt
- organizovať spoločné kultúrne a športové podujatia
- spolupracovať pri cezhraničnej spolupráci v oblastiach spoločenského záujmu.
Príhovory hostí povzbudili dôchodcov do ďalšej spolupráce, no veľmi pekný bol citát z listu p. predsedu VÚC p. Trebuľu, z ktorého citujem: „...koľko energie majú seniori na rozdávanie. Spoločné aktivity a plány na dlhodobú spoluprácu sú skvelým príkladom aj pre ľudí všetkých generácií. Dovoľte, aby som vám poďakoval za Vaše životné investície do rozvoja našich krajov a krajín. V životnom období, ktoré má prinášať radosť, vám želám pevné zdravie, lásku a úctu vašich najbližších a pocit, že ste stále dôležití a potrební.“
3. Návšteva GOS - Dom tradičnej kultúry Gemera a mesta Rožňavy, kaštieľ v Betliari.
V Gemerskom osvetovom stredisku nás prijala p. riaditeľka Mgr. Helena Novotná, pochválila sa zrekonštruovanou budovou. Pohovorila o pokračovaní prác a spolu s pani riaditeľkou Ing. Natašou Vjesztovou nám premietli film o prekrásnom Gemeri, jeho histórii a pamiatkach. P. Novotná nám poukazovala tvorivé dielne a aktivity ktoré sa už robia, a ostatné sa za pochodu uvádzajú do života. Po dokončení budeme všetci hrdí na toto prekrásne dielo, ktoré bude pripomínať históriu a budúcnosť.
Potom sme sa presunuli na Námestie baníkov a pani Ing. Vjesztová – riaditeľka TIK nás sprevádzala po tomto historickom skvoste, ktorého vyvrcholením bola návšteva strážnej veže.
Po obede sme absolvovali nádherný kaštieľ v Betliari a prezreli sme si aj historický park. Je to ozajstný skvost našej histórie.
Pri večernom posedení sme spolu rozprávali o naplňovaní memoranda, ako ďalej. Plány sú veľké a veríme, že aj realizácia bude taká, ako bol elán a energia počas troch dní. V sobotu na ceste domov si naši hostia prezreli priestory JDS Vlachovo, pobudli sme aj na dňoch obce. Pán JUDr. Klobušník - predseda JDS vo Vlachove, oboznámil o živote a práci členov jeho ZO.
Ľudia, ktorí majú nejaký sen, odídu tam, kde ho môžu realizovať. Peniaze nie sú všetko. Idey a ideály dosiaľ nevymreli.
Text. Mgr. Fábian
Foto: Mruk a Ďurán
[cincopa AQFA018qXMSK]
































Košice a Žilina sa rozhodli obnoviť a zintenzívniť vzťahy s dôchodcami z ČR, výsledkom historicky významného prvého spoločného rokovania v dňoch 6. - 8. augusta 2015 bolo podpísanie Memoranda o partnerstve a spolupráci dôchodcov ČR a SR dňa 6. augusta 2015 v budove zariadenia BARÓNKA v Betliari. Memorandum podpísali za SR predseda KO JDS Košice Ján Matúško a predseda KO JDS Žilina Dr. Michal Kotian, za dôchodcov ČR predseda SDČR Ing. Oldřich Pospíšil a predseda KR SDČR Moravskoslezkého kraje p. Zlatuška Paršová.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-