Podieľal sa na výchove niekoľko stoviek absolventov fakulty, ktorí sa zamerali na ložiskovú geológiu. Mnohých priamo viedol pri spracovávaní diplomových či ašpirantských prác, viacerých usmerňoval ako konzultant, recenzent alebo oponent ich výskumných prác a publikácií. Bol garantom viacerých postgraduálnych štúdií organizovaných Baníckou fakultou pre pracovníkov geologického prieskumu, ako aj pre pracovníkov banského priemyslu na Kube.
Významné úspechy dosiahol aj vo vedecko-výskumnej činnosti. Pri analýze štruktúr rudných polí, ho ako rodáka z Gemera, už od študentských rokov, najviac zaujímala rudná oblasť Spišsko-gemerského rudohoria predovšetkým územie v okolí Dobšinej a Mlyniek, Rožňavy, Rudnian či Zlatej Idky, Sloviniek a Gelnice. Výsledky štúdia zákonitostí vzniku a rozmiestnenia ložísk v tejto oblasti zhrnul vo svojej dizertačnej práci v roku 1976. Analyzuje v nej morfogenézu štruktúr rudných polí a rudných zón, klasifikuje ich, hodnotí ich postavenie v rámci tektonického vývoja tejto metalogenetickej oblasti, čo prispieva k objasneniu genézy a veku zrudnenia a poskytuje vedecký základ pre prognózovanie a ďalšie vyhľadávanie nových ložísk nerastných surovín.
Kolektív pracovníkov katedry geológie, pod jeho vedením, uskutočnil komplexný geologický výskum banskoštiavnicko-hodrušského rudného rajónu, zameraný na zistenie priebehu neovulkanickej činnosti, tektonickej aktivity a na procesy metalogenézy. Výsledky, dosiahnuté týmto výskumom, viedli okrem iného aj k nálezu nového žilníkovo-impregnačného typu Cu zrudnenia, za čo v roku 1982 mu udelili štátnu cenu Klementa Gottwalda.
V ostatnom období sa zameral na štúdium štruktúr rudného poľa Jasenie s wolfrámovým zrudnením v Nízkych Tatrách, riešil vzťah metalogenézy Západnych Karpát k susedným regiónom, venoval sa petrológii gemeridných granitov a hodrušského intruzívneho komplexu, analyzoval vzťahy komagmatičnosti, vekovej postupnosti hĺbky a podmienok tuhnutia intrúzií pomocou moderných metód v úzkej spolupráci s domácimi i zahraničnými výskumníkmi a inštitúciami.
Spolupracoval s kolektívom RNDr. O. Fusána, DrSc. pri štúdiu hlbinnej stavby a dynamiky kôry Západných Karpát z hľadiska metalogenézy.
Jeho vedeckovýskumné práce možno, vďaka aplikácii štruktúrno-analytických, petrologických a petrofyzikálnych metód pri objasňovaní štruktúr rudných polí, považovať za priekopnícke. Ich výsledky vyústili do konkrétnych návrhov na usmernenie ďalších výskumných prác, zameraných na vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín.
Presvedčivým dôkazom jeho rozsiahlej a plodnej činnosti, je jeho publikačná činnosť. Je autorom viac ako sto vedeckých pojednaní, početných recenzných, expertíznych a oponentských posudkov, správ zo zahraničných ciest a správ o výsledkoch vyriešených vedecko-výskumných úloh.
Napísal jedenásť učebných textov, z nich dva v španielskom jazyku, je spoluautorom celoštátnej učebnice o ložiskách nerastných surovín z roku 1972 a vedúcim autorom nového vydania v roku 1987.
Vďaka, úspešnej pedagogickej, vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti, si veľmi rýchlo zvyšoval vedecko-pedagogickú kvalifikáciu. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1961, na docenta sa habilitoval v roku 1962, profesorom banskej geológie sa stal v roku 1969 a v roku 1978 získal titul doktora geologických vied.
V období rokov 1963 – 1964 pôsobil ako expert na Kube, kde zastával funkciu hlavného geológa kubánskych baní. Po svojom návrate bol v rokoch 1964 – 1966 vedúcim katedry geológie a mineralógie, v rokoch 1959 – 1961 bol prodekanom vysokej školy a v rokoch 1970 – 1972 dekanom Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1973 – 1975 zastával funkciu vedúceho laboratória pre výskum nerastných surovín na Baníckej fakulte a v rokoch 1965 – 1966 a 1972 – 1985 funkciu prorektora Vysokej školy technickej.
Dlhé roky bol zodpovedným riešiteľom výskumných úloh štátneho programu základného výskumu ložísk nerastných surovín na Slovensku. Podieľal sa aj na riešení metalogenézy celého alpínskeho pásma v rámci spolupráce akadémií vied viacerých štátov.
Vysoká úroveň jeho vedeckej a pedagogickej práce mu získala vysoké uznanie našej i zahraničnej geologickej verejnosti. Bol členom mnohých vedeckých rád, kolégií a odborných komisií, kde zastával významné funkcie, mnohoročným členom kolégia Slovenskej akadémie vied pre vedy o Zemi a vesmíre, predsedom komisie pre obhajobu doktorských a kandidátskych dizertačných prác v odbore ložisková geológia a užitá fyzika, podpredsedom komisie pre klasifikáciu zásob nerastných surovín pri vláde vtedajšej republiky. V rokoch 1971 – 1982 zastával funkciu predsedu Slovenskej geologickej spoločnosti – pobočky v Košiciach, bol členom redakčných rád časopisov Mineralia slovaca a Geologický průzkum, vedúcim jednej z pracovných skupín v rámci mnohostrannej dohody akadémií vied okolitých štátov a i.
Rozsiahla bola aj jeho činnosť pri organizovaní a vedení rôznych geologických podujatí – kongresov či konferencií, sympózií, zjazdov a exkurzií s medzinárodnou účasťou. Sám bol účastníkom na podobných zahraničných podujatiach, kde predniesol rad odborných referátov. Navštívil viacero vysokoškolských a vedeckých pracovísk a závodov vo vtedajšom ZSSR, Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Juhoslávii, Rakúsku, Mexiku, Francúzsku, Španielsku a Poľsku, čím získal prehľad o problematike rudných ložísk a metodike ich výskumu a pomáhal realizovať plán v prieskume ložísk podľa svetového trendu.
Za úspešnú spoluprácu s banskými a vedecko-výskumnými pracoviskami bol odmenený viacerými významnými vyznamenaniami, ako Za pracovnú obetavosť, Za pracovnú vernosť, Zlatá plaketa D. Štúra SAV, Za zásluhy o výstavbu a ďalšie.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. významne prispel k úspechom československej geológie a v ložiskovej geológii sa stal osobnosťou uznávanou nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Celá naša geologická verejnosť ho oceňuje ako významného pedagóga, vedeckého pracovníka, odborníka a priateľského kolegu.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. zomrel 8. októbra 1990 v Košiciach, kde je aj pochovaný. (Foto z náhrobníka – vpravo)
Zdroje:
Zorkovský, V.: Na päťdesiatiny prof. Ing. Ladislava Rozložníka, Dr.Sc. In: Mineralia slovaca, 12, 1980, 2, s. 189-190.
Zorkovský, Vojtech: Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc., šesťdesiatročný. In: Mineralia slovaca, 22, 1990, 1, s. 90-93.
Zostavil Mikuláš Rozložník, Košice 02/2023
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.