V úvode stretnutia už tradične zaznela Banícka hymna a po nej prítomných privítal Ing. Milan Birka, podpredseda baníckeho spolku. Pozvanie na podujatie prijali vzácni hostia: zástupcovia Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Rožňave Ing. Dušan Oravec, predseda spolku a jeho členovia Ing. Arpád Kavečanky, RNDr. Ondrej Rozložník, Ing. Štefan Molčík a Ing. Norbert Werner, ktorý je zároveň členom Výkonného výboru Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska. Ďalšími hosťami boli starostovia obcí: Ing. Radoslava Uhrinová – Rakovnica, Želmíra Gonosová – Rožňavské Bystré, Mgr. Róbert Hlaváč – Honce a Ladislav Belányi – Štítnik. Osobitne boli privítaní aj členovia Obecného zastupiteľstva v Rakovnici: Ing. Ondrej Lorko, zástupca starostky, Milan Hlaváč, Ondrej Doboš, Ján Čapó a Igor Čižmár.
Po privítaní hostí predseda spolku Ján Lindák predniesol slávnostný príhovor, v ktorom bilancoval 15 ročné pôsobenie Baníckeho spolku. Poukázal na význam baníctva v minulom období, keď: „Baníctvo živilo nás, naše rodiny a celé generácie. Dávalo prácu a obživu celej doline aj našej dedine pod kopcom Mních.“
Pozornosť venoval aj vývoju baníctva v našom regióne. „Písomné záznamy sú už od 15. storočia, ale predpokladá sa, že počiatky ťažby siahajú do hlbšej a dnes ťažko presne definovanej minulosti. Slávna éra baníctva na mnohých miestach zanechala po sebe množstvo starých banských miest, píng, odvalov a technických pamiatok. Zvláštnu kategóriu technických pamiatok na Gemeri tvoria vysoké pece, huty, hámre a železiarne, ktorých stopy sa zachovali pre širokú verejnosť.“
Región okolo Rožňavy je známy tým, že sa tu „po stáročia vykonávala banská činnosť sústredená hlavne na ťažbu železných rúd. Najväčšie ložiská limonitu a sideritu sa nachádzali v katastri obcí Drnava, Krásnohorské Podhradie, Rožňava, Nadabula, Rakovnica, Rudná a Rožňavské Bystré. Najviac boli banské práce realizované v podzemí masívu Turecká, Mních, Rákoš a Malý vrch. Tieto územia sú doslova prerazené tisíckami metrov banských diel rôzneho druhu. Ruda, ktorá sa v dávnej minulosti ťažila v Rakovnici, pod masívom Mních, sa čiastočne spracovala v lokalite Vyšný mlyn, kde názov Huta sa používa ešte aj dnes. Žiaľ, o tejto hute zatiaľ nemáme žiadne písomné historické záznamy.“
Dotkol sa aj útlmu baníctva. „Bane, kde väčšina z nás pracovala, zanikli v 90-tych rokoch minulého storočia, keď vláda rozhodla o útlme rudného baníctva aj v našom regióne. Veľmi nás to zasiahlo, ale banícka hrdosť, priateľstvo, súdržnosť, ktoré sú hlboko zakorenené v srdci každého baníka, nám nedá na baňu zabudnúť. Baňa, ťažobný úsek Mier, kde väčšina z nás pracovala, zanikla v roku 1992.“
Pozornosť venoval vzniku spolku. „Náš banícky spolok bol založený 10. mája 2006 po rozpade Spolku bývalých baníkov v Rožňavskom Bystrom. Zakladali ho bývalí baníci: Ján Šály, Ondrej Lindák, Ľudovít Bradáč, Peter Bradáč, Ján Gonos u Miška, Ladislav Genči, Ľudovít Šmelko, Július Hlaváč, Ján Lindák a Jaroslav Blahút za prítomnosti starostu obce Ing. Ondreja Lorku. Nový spolok združil 42 členov z Honiec, Rudnej, Nadabulej a Rakovnice. Neskôr vstúpili do spolku aj noví členovia z Rožňavského Bystrého a Rožňavy. Prvý výbor pracoval v zložení: Predseda – Ján Šály, podpredseda – Jaroslav Blahút, hospodár – Ján Lindák.“
Zvlášť sa vyjadril k celoslovenským aktivitám. „Náš spolok sa od tretieho ročníka zúčastňoval stretnutí Baníckych miest a obcí Slovenska, ktoré boli organizované Združením Baníckych spolkov a cechov. Žiaľ, minulého roku (2020) a ani v tomto roku (2021), z dôvodu pandemickej situácie sa stretnutia neuskutočnili.“
Na úrovni obce sa „členovia baníckeho spolku aktívne zapájali do rôznych akcií, napríklad: Príprava Dní obce, Dňa detí, Dňa Zeme a rôznych iných činností pri verejno-prospešných prácach. Osadili sme informačné tabule s baníckou tematikou na autobusových zastávkach pred obecným úradom a na Hostinci a pri kostolíku sv. Márie Magdalény. Písomnú a obrazovú časť týchto tabúľ spracoval RNDr. Ondrej Rozložník.“
|
Súčasná minulosť Akoby to bolo včera... Bol som ešte malý, trochu neposedný. Keď však otvorili sa dvere Vzdychne si. Ťažko si k stolu sadá.
Poznámka: Na základe otcových spomienok spracovala Mgr. Zuzana Vargová (Birková) |
Významnou udalosťou bol „realizovaný návrh Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Rožňave, keď na stretnutí Slovenských banských miest a obcí v Banskej Bystrici v roku 2015 bol nášmu spolku udelený Čestný odznak Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.“
Záverom vystúpenia poďakoval sponzorom „ktorí nás podporujú v našej činnosti a bez pomoci ktorých by sme nemohli uskutočniť ani toto naše slávnostné stretnutie. Hlavným sponzorom je Obec Rakovnica. Ďalšími sponzormi sú obecné úrady Rožňavské Bystré, Štítnik, Honce, Rudná a Agrospol Honce. Toto podujatie podporil aj Viliam Koltáš mladší.
Poďakovanie patrí aj všetkým ostatným, ktorí nás počas 15-tich rokov nášho pôsobenia podporovali.“
Poďakoval aj všetkým, ktorí sa na príprave aktuálneho podujatia akýmkoľvek spôsobom podieľali.
Vyzdvihol veľmi dobrú spoluprácu s Gemerským baníckym spolkom Bratstvo v Rožňave.
Zdôraznil, že „hlavným poslaním Baníckeho spolku je udržiavať a rozvíjať banícke tradície, rozširovať poznatky o baníctve a jeho histórii a zachovávať banícke pamiatky."
Vyjadril prianie, aby ich „snaženie pokračovalo aj naďalej a aby sa duchovné i materiálne dedičstvo našich otcov zachovalo aj pre budúce generácie.“
Po slávnostnom príhovore si všetci prítomní minútou ticha pripomenuli a uctili pamiatku zosnulých členov spolku Jána Máťaša a Jána Pisára.
Podľa programu nasledovalo ocenenie jubilantov. Za rok 2020 ich bolo 9 a za rok 2021 – 12 jubilantov. Všetkým boli odovzdané pamätné listy za udržiavanie baníckej tradície na Gemeri a sympatie k baníctvu, spolu s milými darčekmi. Jubilantky potešili aj kvetmi.
Odovzdaním ďakovných listov za dlhoročnú aktívnu spoluprácu poďakoval spolok obciam Rakovnica, Rudná, Rožňavské Bystré, Honce, Štítnik, Gemerskému baníckemu spolku Bratstvo v Rožňave a sponzorovi Agrospol Honce. Predstaviteľom obci ako aj Agrospolu boli venované pamätné suveníry vo forme krčahu s baníckym označením.
V ďalšej časti programu vystúpila starostka Obce Rakovnica Ing. Radoslava Uhrinová so svojím príhovorom. Vyjadrila hrdosť na to, že „Vy všetci s podporou starostov a iných partnerov zachovávate kultúrne dedičstvo nášho regiónu, našu banícku minulosť, že ste v ťažkej spoločensky nepriaznivej pandemickej kríze udržali spolok činným a teraz sme všetci spolu oslávili toto krásne 15. výročie od jeho vzniku.“
Pripomenula, že „je nesmierne dôležité, aby sa na baníctvo nezabudlo, aby sa uchovali pamiatky a spomienky, ktoré sú s ním spojené. Robíte všetko preto, aby v obci nevymizla tematika baníctva, zveľaďovaním verejného priestranstva a tak zanechávate hlboké a trvalé stopy po baníctve, za čo vám veľmi pekne ďakujem.“
Do ďalších rokov popriala „hlavne pevné zdravie, pohodu a radosť z dobre vykonanej práce v spolku a pokračujúcu vzájomne prospešnú a úspešnú spoluprácu s obcou, lebo si nesmierne vážime, čo pre nás robíte.“ Príhovor ukončila baníckym pozdravom Zdar Boh.
Člen Výkonného výboru Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenska Ing. Norbert Werner prítomných informoval o činnosti a aktuálnej situácii v združení.
Po oficiálnej časti nasledovala voľná diskusia a občerstvenie. Podujatie sa nieslo v pozitívnom duchu. Všetci sme sa tešili, že sa takmer po dvoch rokoch môžeme stretnúť, porozprávať, pospomínať a samozrejme aj plánovať činnosť Baníckeho spolku v Rakovnici do budúcnosti. ZDAR BOH.
Ing. Milan Birka
Fotografie: Archív Baníckeho spolku
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-