Festival začal už vo štvrtok edukačnými aktivitami. V súčasnosti aktuálnej téme obnovy šatníc folklórnych kolektívov bol venovaný workshop zameraný na uchovávanie a správne používanie tradičného odevu. K tvorbe projektov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry Betka Lukáčová, etnomuzikologička a moderátorka podujatia, odovzdala prítomným účastníkom niekoľko vzácnych rád. V ďalšej časti, ktorá bola venovaná tradičnému odevu a doplnkom, už predstavila tú najpovolanejšiu, známu výrobkyňu krojov Zuzanu Dovalovskú. Spolu s Máriou Huňákovou prezentovali množstvo druhov odevov z Rejdovej s výstižným komentárom, čo sa kedy nosilo, aké doplnky patrili k danému odevu a z čoho je vyhotovený.
Večerný program pokračoval v miestnom hostinci tanečným domom s Petrom Vajdom.
V piatok sa organizátori od rána venovali posledným prípravám v obci a v amfiteátri. Popoludní návštevníkov vítal spev účinkujúcich a rejdovskie pekeraje - tradičné koláče a jedlá miestnych gazdiniek. Po slávnostných bohoslužbách za zachovanie tradícií v evanjelickom kostole sa účastníci presunuli k miestnej fare kde bola sprístupnená výstava obrazov Moniky Vozárovej. Program na malej scéne otvorila domáca folklórna skupina Hôra a zástupcovia organizátorov. Prítomných privítala starostka obce Slávka Krišťáková, za Košický samosprávny kraj sa divákom prihovoril podpredseda KSK Daniel Rusnák. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná všetkým popriala príjemný večer pri festivalom programe. Ten pokračoval prezentáciou najmladších talentov z muzikantského tábora kde sa počas uplynulého týždňa zdokonaľovali v hre na ľudových nástrojoch. Ďalší talent, mladý víťaz folklórnej šou Zem spieva Martin Repáň s Repáňovskou muzikou spestril program terchovskými nôtami. Večerný program prezentoval prevažne východoslovenský folklór, predstavili sa v ňom Košický špivaci, Muzika Milana Rendoša a najlepší tanečníci s choreografiou Klenoty kraja. Ďalej sa pokračovalo vo dvore U Petriska speváckym domom s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom. Ale aj pľac ožil tancujúcimi, ktorí mali záujem vyskúšať nové tanečné prvky a motívy v škole tanca s Bardfou a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Festivalová noc pokračovala do skorého rána Rejdovskou veselicou.
Napriek tomu sobotné ráno bolo rušné, do amfiteátra prichádzali účinkujúci na priestorové skúšky a v dedine už prvých návštevníkov vítali Rejdovské dvory kde prezentovali tradičné remeslá zachovávané v obci a v hornom Gemeri. Na malej scéne pri kostole sa predpoludňajší program začal zvykoslovným pásmom Na priadkach v podaní klientov DSS Jasanima z Rožňavy. Detské folklórne súbory z okresu v bloku Eniki beniki, ktorý režijne pripravili Janka a Vlado Vnenčákovci, detskými hrami, spevmi, riekankami a tančekmi mnohým divákom pripomenuli detské roky. Na poludnie program pokračoval speváckym pásmom spišských piesní v podaní speváckej skupiny Šafolka zo Smižian, známej aj z folklórnej šou Zem spieva. Dianie na pľacu uzavrela zaujímavá módna prehliadka nadčasových modelov s využitím ľudových vzorov z Hontu, Malohontu a Gemera. Krojovaný sprievod oživili Jano a Ďuro, zaujímaví maskoti na chodúľoch. Aj v amfiteátri usmerňovali návštevníkov a orientovali ich na množstvo sprievodných podujatí, ktoré organizátori pripravili pre všetky vekové kategórie. Na veľkej scéne po privítanke javisko patrilo gemerským folklórnym skupinám, súborom a sólistom. V programovom bloku Vôňa Gemera, ktorý režijne pripravil Ján Lipták, sa kolektívy predstavili prevažne s novými zvykoslovnými pásmami a tanečnými choreografiami. Pozdrav Gemeru priniesli Martina Ťasková, Kanošová, tanečná skupina Bardfa, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky a mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec. Zaujímavé Okamihy Hornádu uviedol folklórny súbor Hornád z Košíc a záver 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu patril folklórnemu súboru Ponitran s programom Fantázie, v ktorom sa predstavila aj mužská spevácka skupina FS Šumiačan.
„Sme veľmi radi, že sa nám opäť podarilo rozšíriť programovú ponuku a zaujať návštevníkov aj sprievodnými podujatiami. Okrem tradičných Rejdovských dvorov kde návštevníci mali príležitosť vidieť priebeh spracovania ľanu až do textilnej podoby, či výrobu šindľov a ďalšie zaujímavé činnosti aj v areáli amfiteátra sme pripravili pestrú ponuku. Bohatý a rozmanitý jarmok ľudových výrobkov, výstava fotografií, točenie na kruhu, modelovanie z hliny či rôzne textilné techniky boli doplnené divadielkom Pesničkál, módnou prehliadkou a ďalšími aktivitami pre najmenších. Jednou z noviniek bolo odlievanie zvona. Celý proces odlievania až po hotový výrobok predviedol mladý remeselník Robert Slíž,“ doplnila dianie na festivale Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
46. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2019 sa konal pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera Fondu na podporu umenia, a tiež Košického samosprávneho kraja.
MF
Foto: Štefan Majerčák, Lukáš Ďurán, Jozef Peniaško

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-