Festival začal už vo štvrtok edukačnými aktivitami. V súčasnosti aktuálnej téme obnovy šatníc folklórnych kolektívov bol venovaný workshop zameraný na uchovávanie a správne používanie tradičného odevu. K tvorbe projektov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry Betka Lukáčová, etnomuzikologička a moderátorka podujatia, odovzdala prítomným účastníkom niekoľko vzácnych rád. V ďalšej časti, ktorá bola venovaná tradičnému odevu a doplnkom, už predstavila tú najpovolanejšiu, známu výrobkyňu krojov Zuzanu Dovalovskú. Spolu s Máriou Huňákovou prezentovali množstvo druhov odevov z Rejdovej s výstižným komentárom, čo sa kedy nosilo, aké doplnky patrili k danému odevu a z čoho je vyhotovený.
Večerný program pokračoval v miestnom hostinci tanečným domom s Petrom Vajdom.
V piatok sa organizátori od rána venovali posledným prípravám v obci a v amfiteátri. Popoludní návštevníkov vítal spev účinkujúcich a rejdovskie pekeraje - tradičné koláče a jedlá miestnych gazdiniek. Po slávnostných bohoslužbách za zachovanie tradícií v evanjelickom kostole sa účastníci presunuli k miestnej fare kde bola sprístupnená výstava obrazov Moniky Vozárovej. Program na malej scéne otvorila domáca folklórna skupina Hôra a zástupcovia organizátorov. Prítomných privítala starostka obce Slávka Krišťáková, za Košický samosprávny kraj sa divákom prihovoril podpredseda KSK Daniel Rusnák. Riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná všetkým popriala príjemný večer pri festivalom programe. Ten pokračoval prezentáciou najmladších talentov z muzikantského tábora kde sa počas uplynulého týždňa zdokonaľovali v hre na ľudových nástrojoch. Ďalší talent, mladý víťaz folklórnej šou Zem spieva Martin Repáň s Repáňovskou muzikou spestril program terchovskými nôtami. Večerný program prezentoval prevažne východoslovenský folklór, predstavili sa v ňom Košický špivaci, Muzika Milana Rendoša a najlepší tanečníci s choreografiou Klenoty kraja. Ďalej sa pokračovalo vo dvore U Petriska speváckym domom s Betkou Lukáčovou a Jurajom Kováčom. Ale aj pľac ožil tancujúcimi, ktorí mali záujem vyskúšať nové tanečné prvky a motívy v škole tanca s Bardfou a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Festivalová noc pokračovala do skorého rána Rejdovskou veselicou.
Napriek tomu sobotné ráno bolo rušné, do amfiteátra prichádzali účinkujúci na priestorové skúšky a v dedine už prvých návštevníkov vítali Rejdovské dvory kde prezentovali tradičné remeslá zachovávané v obci a v hornom Gemeri. Na malej scéne pri kostole sa predpoludňajší program začal zvykoslovným pásmom Na priadkach v podaní klientov DSS Jasanima z Rožňavy. Detské folklórne súbory z okresu v bloku Eniki beniki, ktorý režijne pripravili Janka a Vlado Vnenčákovci, detskými hrami, spevmi, riekankami a tančekmi mnohým divákom pripomenuli detské roky. Na poludnie program pokračoval speváckym pásmom spišských piesní v podaní speváckej skupiny Šafolka zo Smižian, známej aj z folklórnej šou Zem spieva. Dianie na pľacu uzavrela zaujímavá módna prehliadka nadčasových modelov s využitím ľudových vzorov z Hontu, Malohontu a Gemera. Krojovaný sprievod oživili Jano a Ďuro, zaujímaví maskoti na chodúľoch. Aj v amfiteátri usmerňovali návštevníkov a orientovali ich na množstvo sprievodných podujatí, ktoré organizátori pripravili pre všetky vekové kategórie. Na veľkej scéne po privítanke javisko patrilo gemerským folklórnym skupinám, súborom a sólistom. V programovom bloku Vôňa Gemera, ktorý režijne pripravil Ján Lipták, sa kolektívy predstavili prevažne s novými zvykoslovnými pásmami a tanečnými choreografiami. Pozdrav Gemeru priniesli Martina Ťasková, Kanošová, tanečná skupina Bardfa, spevácka skupina Šafolka, Stoličnoho džyvky a mužská spevácka skupina Hnojňane z Mihaľovec. Zaujímavé Okamihy Hornádu uviedol folklórny súbor Hornád z Košíc a záver 46. ročníka Gemerského folklórneho festivalu patril folklórnemu súboru Ponitran s programom Fantázie, v ktorom sa predstavila aj mužská spevácka skupina FS Šumiačan.
„Sme veľmi radi, že sa nám opäť podarilo rozšíriť programovú ponuku a zaujať návštevníkov aj sprievodnými podujatiami. Okrem tradičných Rejdovských dvorov kde návštevníci mali príležitosť vidieť priebeh spracovania ľanu až do textilnej podoby, či výrobu šindľov a ďalšie zaujímavé činnosti aj v areáli amfiteátra sme pripravili pestrú ponuku. Bohatý a rozmanitý jarmok ľudových výrobkov, výstava fotografií, točenie na kruhu, modelovanie z hliny či rôzne textilné techniky boli doplnené divadielkom Pesničkál, módnou prehliadkou a ďalšími aktivitami pre najmenších. Jednou z noviniek bolo odlievanie zvona. Celý proces odlievania až po hotový výrobok predviedol mladý remeselník Robert Slíž,“ doplnila dianie na festivale Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
46. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2019 sa konal pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku, s finančnou podporou z verejných zdrojov hlavného partnera Fondu na podporu umenia, a tiež Košického samosprávneho kraja.
MF
Foto: Štefan Majerčák, Lukáš Ďurán, Jozef Peniaško
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.