Súdiac podľa ohlasu i hojnej návštevy, mnohých domácich i cezpoľných pritiahla zvedavosť a chuť byť pri unikátnom spojení dvoch mimoriadnych osobností, ktoré spája rodný Gemer a naša najlepšia folklórna tradícia... Takpovediac premiérovo sme totiž predstavili poetickú tvorbu Jána Bazovského, ktorého verše prednášali Zuzana Háková a Juraj Genčanský, a sviatočnou udalosťou bolo tiež účinkovanie vynikajúcej sólovej speváčky Anky Molnárovej. Stmeľujúcim prvkom folklórneho gemerského večera boli majstri svojich nástrojov v ľudovej hudbe, ktorí s chuťou účinkovali pod vedením Michala Šimka.
Mať svoj životný priestor, mať možnosť slobodne sa hýbať, žiť, pracovať, zabávať sa a túžiť, snívať, nájsť si svoje miesto, je podmienkou života. O slobodnom a ničím nehatenom voľnom dýchaní už ani nehovoriac...
Major v zálohe Ján Bazovský pochádza z dedinky Gemerský Milhosť, z Migläsu, a jeho charakteristická figúra je mnohým známa z TV obrazoviek, kde sa etabloval ako „dopravný analytik“. V roku 1976 nastúpil do Zboru národnej bezpečnosti, pracoval ako kriminalista a táto – pre laika azda aj dobrodružná – práca mu bola zdrojom inšpirácií pre viacero prozaických kníh: Hlava 23, Milenky z ocele, Milenky z podsvetia... Profesionálne sa ale venoval aj folklóru. A to najmä ako autor a scenárista programov na všetkých úrovniach – od regionálnych prehliadok až po Východnú. Hoci samostatnú zbierku poézie ešte nemá v kníhkupectvách, ako je vidieť z jeho veršov – je až intímne spätý s prírodou, miluje ľudí v nej aj ich národné tradície, a ako je badať v ostatných rokoch – stále viac a vari tiež stále radšej sa vracia do rodného Gemera...
Pani Anna Molnárová – tiež Gemerčanka, ktorá vyletela z rodného hniezda, preletela veľký kus sveta, ale dnes sa veľmi rada vracia do svojho – takmer rodného – Ratkovského Bystrého. Absolvovala revúcke Gymnázium a už ako žiačka začínala vo folklórnom súbore. Neskôr účinkovala v školskej kapele, potom s ľudovou hudbou folklórneho súboru Lykovec, v prešovskom súbore Torysa, ba aj v zbore Divadla Jonáša Záborského v Prešove. V roku 1983 bola prijatá do Vojenského umeleckého súboru a potom spievala s rôznymi hudobnými telesami: Orchester ľudových nástrojov Bratislava, Posádková hudba Bratislava, SĽUK či ľudová hudba Štefana Molotu. Spievala na domácich pódiách, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, bývalom Sovietskom zväze, Rakúsku, Portugalsku, Francúzsku, Belgicku a inde. A v utorok večer spievala zas – v meste pod Kohútom...!
Vo finále folklórneho večera zaznela báseň s názvom Gemerčanka, ktorá je zosobnenou múzou Janka Bazovského, teda – je to vlastne „báseň o múze bazovčiny“...
|
![]() |
Program ľudovej hudby, gemerských piesní a veršov inšpirovaných ľuďmi z Gemera, nazvaný BAZOVČINA MOJA podľa originálnej a duchaplnej, sebavedomej, a pritom prostej poézie Janka Bazovského, pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Revúcej.
J. Genčanský
MsKS Revúca
FOTOGRAFIE: Peter Poboček

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-