Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka v Klenovci začíname otvorením Jarmoku remesiel a tvorivými dielňami od 15:00, kedy si budete môcť vypočuť remeselných majstrov, ako aj ponuky Dvorov gastronomických špecialít a predstavenie remeselných cechov. Vo vyznačených dvoroch budú prebiehať aktivity pre deti, na záver ktorých budú pri Múzeu súkenníctva a gubárstva pasovaní za tovariša remeselného cechu.
V Zóne oddychu pri Baptistickom kostole navštívte tvorivé remeselné dielne a vyskúšajte si paličkovanie, hrnčiarske remeslo, šitie, vyšívanie krivou ihlou, drotárstvo a mnohé iné. Prebádajte Klenovskú tradičnú izbu, výstavu fotografií zo 44 ročníkov GMFS. Od 16:00 sa práve tu bude konať prvý scénický, interaktívny program Zatancuj, zahraj, zaspievaj si s nami, do ktorého sa môžu zapojiť aj návštevníci, rodičia s deťmi. Tak ako ma nepoznáte je názov výstavy venovanej dlhoročnému organizátorovi GMFS, riaditeľovi MKS v Klenovci a vedúcemu folklórnych kolektívov v obci Klenovec, Jaroslavovi Zvarovi, a to vo vestibule Kultúrneho domu.
V Múzeu súkenníctva a gubárstva, ktoré je v centre obce, si môžete pozrieť historický mangeľ na plátno a súkno, fotografie zachytávajúce život gubárov. Zároveň si budete môcť pozrieť i vyskúšať rôzne činnosti pri spracovaní ovčej vlny. Gubár Ján Fotta, majster ľudovej umeleckej výroby z Klenovca, Evka Sojková, Martin Felbaba a ďalší zanietenci práce s ovčou vlnou predvedú druganie, česanie, pradenie, tkanie surovice, tkanie guby. Majster rezbár Milan Stieranka bude prezentovať bačovský riad. V tomto priestore bude v sobotu 29.6.2024 prebiehať súťaž vo varení baranieho gulášu.
V piatok od 19:00 organizátori pozývajú na otvorenie 45. ročníka slávností, po ktorom nasleduje spomienkový program venovaný dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS, Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou s názvom Pre Teba Jarco. V programe sa predstavia tanečníci a speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
V piatok večer bude scéna patriť dvom hosťom, a to Folklórnemu súboru Marína zo Zvolena s programom Nemožno mi ťa neľúbiť a Folklórnemu súboru Železiar z Košíc s programom Taká tota naša nouta.
Sobotný deň bude od rána sprevádzaný jarmokom remesiel, tvorivými dielňami, školou spevu a tanca, dvormi remesiel a gastronomických špecialít. Od 10:00 v Zóne oddychu bude prebiehať 33. ročník prehliadky heligonkárov Klenovská heligónka.
Námestie bude od 13:00 patriť interaktívnemu programu venovanému 80. výročiu SNP s názvom Začnite s vysťahovaním a následne bude prebiehať scénický program Aby Nikdy Vojny Nebolo. Tematiku vojny vystriedajú deti z detských folklórnych kolektívov v programe Predávať ich pôjdeme.
Ďalší scénický program je venovaný zahraničným hosťom z Maďarska, Poľska a Srbska. Od 17:15 sa bude konať súťaž ľudových hudieb Drótova nôta, ktorú chceme venovať dlhoročnému režisérovi tohto programu a členovi programovej rady, pánovi Vladimírovi Petrincovi s medailónom Idem, idem... Od majstra k majstrovi je názov regionálneho programu, v ktorom chceme prezentovať remeselné a cechové tradície. Večerný program bude patriť jubilantovi Folklórnemu súboru Partizán s programom Pocta piesni a tancu. Gemer-Malohont bude prezentovaný aj v ďalšom programe Sviečka, bugač, hruda zeme v komponovanom programe o živote ľudí z Muránskej Huty v podaní Folklórneho súboru Lykovec z Revúcej. Sobotný večer ukončí zoskupenie hudobníkov Čendeš s world music.
Nedeľňajší program bude pokračovať v kostole ECAV od 10:00 Službami Božími, po ktorých nasleduje hudobno – spevácky program Modlitby a piesne za mier!
Banskobystrický samosprávny kraj posilnil autobusové spoje na festivaly FestBusy a návštevníkom tak umožnia dopraviť sa na festivaly ekologicky a v cene bežného autobusového lístka. Odpadnú tak nielen starosti s parkovaním, ale najmä riešenie otázky, ako sa z festivalu dostať aj po ukončení všetkých programov.
Cestovné poriadky a všetky informácie o festivale nájdete na: www.gmos.sk, www.rontouka.sk, www.klenovec.sk, na stránke www.bbsk.sk/festbus.
Zavítajte do Klenovca na 45. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.