Podujatie z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka v Klenovci začíname otvorením Jarmoku remesiel a tvorivými dielňami od 15:00, kedy si budete môcť vypočuť remeselných majstrov, ako aj ponuky Dvorov gastronomických špecialít a predstavenie remeselných cechov. Vo vyznačených dvoroch budú prebiehať aktivity pre deti, na záver ktorých budú pri Múzeu súkenníctva a gubárstva pasovaní za tovariša remeselného cechu.
V Zóne oddychu pri Baptistickom kostole navštívte tvorivé remeselné dielne a vyskúšajte si paličkovanie, hrnčiarske remeslo, šitie, vyšívanie krivou ihlou, drotárstvo a mnohé iné. Prebádajte Klenovskú tradičnú izbu, výstavu fotografií zo 44 ročníkov GMFS. Od 16:00 sa práve tu bude konať prvý scénický, interaktívny program Zatancuj, zahraj, zaspievaj si s nami, do ktorého sa môžu zapojiť aj návštevníci, rodičia s deťmi. Tak ako ma nepoznáte je názov výstavy venovanej dlhoročnému organizátorovi GMFS, riaditeľovi MKS v Klenovci a vedúcemu folklórnych kolektívov v obci Klenovec, Jaroslavovi Zvarovi, a to vo vestibule Kultúrneho domu.
V Múzeu súkenníctva a gubárstva, ktoré je v centre obce, si môžete pozrieť historický mangeľ na plátno a súkno, fotografie zachytávajúce život gubárov. Zároveň si budete môcť pozrieť i vyskúšať rôzne činnosti pri spracovaní ovčej vlny. Gubár Ján Fotta, majster ľudovej umeleckej výroby z Klenovca, Evka Sojková, Martin Felbaba a ďalší zanietenci práce s ovčou vlnou predvedú druganie, česanie, pradenie, tkanie surovice, tkanie guby. Majster rezbár Milan Stieranka bude prezentovať bačovský riad. V tomto priestore bude v sobotu 29.6.2024 prebiehať súťaž vo varení baranieho gulášu.
V piatok od 19:00 organizátori pozývajú na otvorenie 45. ročníka slávností, po ktorom nasleduje spomienkový program venovaný dlhoročnému režisérovi, autorovi programov, členovi Programovej rady GMFS, Jaroslavovi Piliarikovi z Kokavy nad Rimavicou s názvom Pre Teba Jarco. V programe sa predstavia tanečníci a speváci FS Kokavan a Senior Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS Sinec, MSSk Húžva a ŽSSk Skaliny z Hnúšte.
V piatok večer bude scéna patriť dvom hosťom, a to Folklórnemu súboru Marína zo Zvolena s programom Nemožno mi ťa neľúbiť a Folklórnemu súboru Železiar z Košíc s programom Taká tota naša nouta.
Sobotný deň bude od rána sprevádzaný jarmokom remesiel, tvorivými dielňami, školou spevu a tanca, dvormi remesiel a gastronomických špecialít. Od 10:00 v Zóne oddychu bude prebiehať 33. ročník prehliadky heligonkárov Klenovská heligónka.
Námestie bude od 13:00 patriť interaktívnemu programu venovanému 80. výročiu SNP s názvom Začnite s vysťahovaním a následne bude prebiehať scénický program Aby Nikdy Vojny Nebolo. Tematiku vojny vystriedajú deti z detských folklórnych kolektívov v programe Predávať ich pôjdeme.
Ďalší scénický program je venovaný zahraničným hosťom z Maďarska, Poľska a Srbska. Od 17:15 sa bude konať súťaž ľudových hudieb Drótova nôta, ktorú chceme venovať dlhoročnému režisérovi tohto programu a členovi programovej rady, pánovi Vladimírovi Petrincovi s medailónom Idem, idem... Od majstra k majstrovi je názov regionálneho programu, v ktorom chceme prezentovať remeselné a cechové tradície. Večerný program bude patriť jubilantovi Folklórnemu súboru Partizán s programom Pocta piesni a tancu. Gemer-Malohont bude prezentovaný aj v ďalšom programe Sviečka, bugač, hruda zeme v komponovanom programe o živote ľudí z Muránskej Huty v podaní Folklórneho súboru Lykovec z Revúcej. Sobotný večer ukončí zoskupenie hudobníkov Čendeš s world music.
Nedeľňajší program bude pokračovať v kostole ECAV od 10:00 Službami Božími, po ktorých nasleduje hudobno – spevácky program Modlitby a piesne za mier!
Banskobystrický samosprávny kraj posilnil autobusové spoje na festivaly FestBusy a návštevníkom tak umožnia dopraviť sa na festivaly ekologicky a v cene bežného autobusového lístka. Odpadnú tak nielen starosti s parkovaním, ale najmä riešenie otázky, ako sa z festivalu dostať aj po ukončení všetkých programov.
Cestovné poriadky a všetky informácie o festivale nájdete na: www.gmos.sk, www.rontouka.sk, www.klenovec.sk, na stránke www.bbsk.sk/festbus.
Zavítajte do Klenovca na 45. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-