Folklórna skupina Hôra Rejdová tak nadviazala na svoje predchádzajúce nahrávky: Už v roku 1971 vyšla LP platňa Svadba v Rejdovej, nahrávaná v roku 1967 v Čs. rozhlase Banská Bystrica, vyšlo vo vydavateľstve Opus 1972. Hudobný doprovod Ľudová cimbalová hudba z Dobšinej. Spracovali – Dr. Ladislav Leng, Ondrej Demo, ktorý aj nahrávky sprevádzal slovom.
CD nosič Či to šitko pravda vyšiel v roku 2011. Speváčky z Rejdovej a ženy z Muzičky, hudobný doprovod Ľudová hudba Muzička. Obsahuje 30 piesní. Peter Obuch z ĽH Muzička o. i. povedal: „Keď sme s Máriou Brdárskou pripravovali toto CD, predstava na oboch stranách bola jasná – nech znie naozaj rejdovsky. Samozrejme, s domácimi spevákmi problém nebol, majú to, ako sa hovorí, v krvi. Navyše, dôležitým žriedlom speváckeho štýlu bol popri Márii Brdárskej Ján Krišťák od Kučeru, ktorý veľmi dobre ovláda miestny spôsob vedenia hlasov a, dnes už vzácne, starosvetské zaťahovanie horného speváka v neutrálnych terciách... Toto CD je okrem iného aj dokumentom prejavu súčasných generácií rejdovských spevákov, dokladom, že miestna tradícia má pokračovateľov ako v Rejdovej, tak aj u nadšencov v iných kútoch Slovenska... Účinkovali: Ženská spevácka skupina, Mužská spevácka skupina a Rómska spevácka skupina z Rejdovej-Halen (spolu 32 spevákov). Reprezentujú „starý hudobný svet“, ktorý sa v prirodzenej podobe definitívne stáva minulosťou. Zároveň však svedčia o živosti a životaschopnosti predvedenia rejdovských piesní, ktoré stále existujú v rôznych textových aj melodických variantoch. Ponúkajú vhľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej...“
V októbri 2015 bol v priestoroch Kultúrneho domu Rejdová natáčaný CD nosič pod názvom Beťar som aj beťar budem. Obsahuje množstvo nových, ale aj známych rejdovských piesní. Hudobný doprovod patril ĽH Ondreja Hlaváča, ktorá s FSk Hôra spolupracuje už niekoľko rokov. Pokrstené bolo na vystúpení 19.3.2016 v Kultúrnom dome v Rejdovej.
V apríl 2017 vyšlo ďalšie CD V Rejdovej pri četerni p. Márie Brdárskej-Janošky so slávnostným krstom pri príležitosti jej 80. výročia narodenia. Kultúrny dom 21.4.2017 v Rejdovej znovu ožil piesňou a láskavým slovom.
Pri príležitosti 60-teho výročia svojho založenia v roku 2013 bola pokrstená publikácia pod názvom Autak zmo vystupovaly, ktorá dokumentuje 60 rokov existencie súboru vo fotografiách. Autorom je Ing. Ondrej Kračún, rodák z Rejdovej a bývalý vedúci FSk Hôra. Obec Rejdová za finančnej podpory Matice slovenskej zas pri tejto príležitosti vydala bulletin, ktorý bol použitý na prezentáciu FSk. V roku 2023 vyšla publikácia: Ján Kolesár – Alžbeta Lukáčová: Rejdová – Tradičná svadba. Vydavateľstvo Cultura Ethnica, o. z. 2023, 312 s. Vedecko-popularizačná monografia mapuje priebeh tradičnej svadby od prvých zmienok v 16. storočí až po súčasnosť. Obsahuje bohatý fotografický materiál, notové transkripcie a zvukové záznamy tradičného spevu. Viaceré vznikali v priereze 2. polovice 20. storočia, niektoré boli realizované v súčasnosti, pre potreby vydania knihy. Nahrávky ponúkajú pohľad do unikátnej hudobnej kultúry Rejdovej. Vytvárajú tak čo najpestrejší obraz o jej podobách, najmä o jej spevnej tradícii.
Okrem toho rejdovské piesne znejú aj z rozhlasových nahrávok – 26.6.2010 sa zúčastnili nahrávania pre Slovenský rozhlas – rádio Regina, ktoré sa konalo v Spišskom Podhradí ako sprievodné podujatie tohoročných folklórnych slávností. Počas GFF Rejdová 2013 sa členovia FSk zapojili do živého vysielanie pre Rádio Regina. V roku 2015 to bolo natáčanie programu "Rejdovskie priadky" do televíznej relácie Kapura. V roku 2017 účinkovali v Galaprograme GRAND PRIX Svätozára Stračinu – Slovenský rozhlas Bratislava. 24.4.2019 sa konalo živé nahrávanie do Rádia Regina v sále KD.
Folklórna skupina Hôra zachováva a rozvíja ľudové zvyky, obyčaje a zanikajúce remeslá obce Rejdová. Prvá národopisná skupina bola založená vtedajším učiteľom pôsobiacim v obci v roku 1950. Folklórna skupina Hôra vznikla následne v roku 1953 – v roku 2024 už oslávila svoje 71. výročie založenia. Za tie roky mala FSk Hôra množstvo vystúpení, na ktorých reprezentovala zvyky a tradície obce Rejdová pri rôznych príležitostiach, kultúrnych podujatiach, na festivaloch a folklórnych slávnostiach na celom Slovensku, ale aj v zahraničí – napr. v Maďarsku, Poľsku, Nemecku a inde. Počas svojej existencie sa pravidelne zúčastňuje na rôznych súťažných prehliadkach folklórnych skupín a na celoslovenských súťažiach, kde zožala nejeden úspech. Okrem speváckych a tanečných programov pripravila aj niekoľko scénických vystúpení, či zaujímavý a veselý program plný spevu, hovoreného slova a humorných scén, ktoré v podaní členiek FSk rozosmiali celé publikum. Venujú sa aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií, napr. „Malí remeselníci“ na ktorej boli predvádzané ukážky tradičných rejdovských ľudových remesiel. Organizovali aj tanečno-spevácke workshopy, ktoré sa konali v Kultúrnom dome v Rejdovej. Na niektorých svojich vystúpeniach predstavili aj ľudové výrobky – tkané koberce, paličkovanú čipku či ručne robené kožené pastierske kapsy a tiež domácu pálenku a výborné rejdovské koláče.
Medzi najväčšie úspechy patrí získanie 1. miesta na krajskej speváckej súťaži v Jasove v roku 2016 a následne umiestnenie v zlatom pásme na celoslovenske speváckej súťaži v Dolnom Kubíne. V roku 2019 to bol postup mužov na krajskú spevácku súťaž v Košiciach a účasť v televíznej súťaži Zem spieva. Za svoje účinkovanie získala FSk niekoľko ocenení, napr. v roku 2006 získala významné ocenenie na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín „Nositelia tradícií“ v Liptovskom Mikuláši za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo: „Ráno pred svadbou...“ V roku 2013 jej bolo udelené ocenenie Národného osvetového centra a i.
Všetkým členom FSk Hôra patrí poďakovanie, že svojím prístupom uchovávajú naše krásne tradície!
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj: internet
https://www.rejdova.sk/-folklorna-skupina
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12732/folklorna-skupina-hora-rejdova-vydala-svoj-novy-cd-nosic#sigProGalleriac93c063d60

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-