Narodil sa 26. februára 1950 v gemerskej obci Ratkovské Bystré, kde prežil detstvo a získal krásny vzťah k rodnému Gemeru, gemerskej ľudovej piesni a jej melodike, ale aj k typickému nárečiu, ktorým tak rád rozprával a všade ho propagoval. A preto práve Gemer je oblasť, ktorej špecifickými piesňami sa neustále zaoberal.
V roku 1974 absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Už počas štúdia hrával v ľudových hudbách viacerých folklórnych súborov. Vysoko sa oceňuje jeho pedagogická činnosť ako učiteľa špecializovanej hudobnej výchovy, kde učil deti láske k spevu a dosahoval výborné výsledky. Pôsobil v Tisovci a v Revúcej, kde sú jeho hudobné začiatky spojené s Jankom Jasenkom, s ktorým dlhé roky hrával a spolupracovali spolu s FS Lykovec a zároveň bol sólista FS Húžva z Revúcej. Od roku 1984 pôsobil na ZŠ v Banskej Bystrici, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a jeden čas bol aj riaditeľom Základnej školy na Kuzmányho ulici v Banskej Bystrici. Naposledy pôsobil v hudobnej redakcii rádia Lumen v Banskej Bystrici.
Ako sólový spevák bol veľmi úspešný, jeho nezameniteľný krásny hlas sme mohli počúvať v Slovenskom rozhlase a každú nedeľu v rádiu Lumen v relácii Fujarôčka moja. Jeho spevácke umenie je nahraté na viacerých spoločných CD (napr. Ej, rozmajrín, rozmajrín – Piesne z Gemera s Ľudovou hudbou Štefana Molotu. Spievajú: Anna Molnárová, Miroslav Baran, Radoslav Dusa, ženská spevácka skupina Rimavan, mužská spevácka skupina Húžva) a na mnohých rozhlasových nahrávkach. S ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem...
Upravoval skladby a ľudové piesne pre folklórne súbory Partizán a Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Urpín a Mladosť z Banskej Bystrice, Mostár zo Zvolena, Slnečnica z Piešťan, Ekonóm z Bratislavy a mnohé ďalšie súbory, napr. Spievanky, Sedmokráska, a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán, v roku 1972 bol spoluzakladateľom ľudovej hudby Borievka z Banskej Bystrice. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách ako spevák a hráč na kontrabas. Ako muzikant precestoval temer celú Európu.
Nezmazateľnú stopu zanechal v hudobnej redakcii rádia Lumen, kde pôsobil ako hudobný redaktor do roku 2009. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Ponúkal profily ľudových výrobcov, zvykoslovia na mesiac a medailóny folklórnych súborov či spevákov ľudových piesní. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. "Pamätám si, že istý čas vysielal reláciu Fujarôčka moja o 11:00 vždy v nedeľu naživo. Pomáhala mu manželka, ktorá dvíhala telefonáty. Neskôr už reláciu vyrábal do záznamu a pozýval si hostí do nahrávacieho štúdia. Charakterizovali ho pohoda, pokoj a vtip, ktoré nám do redakcie vždy doniesol. Gemer miloval a vždy nám u nás v redakcii hovoril aj spieval po gemersky," spomína hudobná redaktorka Diana Rauchová. Mal veľa nápadov a plány do ďalšej činnosti, avšak jeho život sa nečakane skončil v roku 2009. "Bolo to v čase, keď sme pripravovali veľkonočný program. On si už svoje relácie aj nahral, ale predsa mu zostali nejaké texty o smrti, nezaradil ich do vysielania a zrejme zvažoval kam ich vloží, ale už nebolo kam. A toto bolo pre nás také živé memento, až taký mráz nám prešiel po chrbte. Bolo to tak na úvahu, že prečo to tak zostalo aj s tými textami. Jeho hlas, ktorý je uchovaný na mnohých nahrávkach zostáva, a tak je tu tak trochu stále pri nás. Dokonca jeho hlas rezonuje aj v ruženci mužov, ktorý máme stále nahratý," uzatvorila Diana Rauchová, ktorá s Miroslavom Baranom spolupracovala v Rádiu LUMEN mnoho rokov.
Jeho umenie bolo ocenené Bronzovou medailou Osvetového ústavu za rozvoj folklóru a poctou riaditeľa Osvetového ústavu za rozvoj hudobného folklóru na Slovensku.
Spomeňme niektoré kultúrne programy, ktoré sa konali na počesť Miroslava Barana:
Dňa 13. novembra 2009 sa v Banskej Bystrici v estrádnej sále ECC (Dom kultúry) uskutočnila verejná nahrávka folklórneho koncertu v rámci programov Hrajteže mi, hrajte... Koncert bol venovaný Mirkovi Baranovi, ktorý nás 2. apríla 2009 navždy opustil a odišiel do folklórneho neba. Na koncerte vystúpili ĽH Michala Šimka z Revúcej, ĽH Jaroslava Hazlingera, Ján Ambróz a ĽH Borievka so sólistami, FS Partizán a ďalší. Na Mirka pospomínali viacerí jeho známi, kamaráti, pozvaní hostia a aj jeho brat Ondrej Baran. Koncert organizovala obec Slovenská Ľupča, FS Partizán a Stredoslovenské osvetové stredisko. Program sa začal zvukovou spomienkou, v podobe piesne Koj som išó cez tot hájik, sprevádzanou aj obrazovou fotodokumentáciou, ktorá bola premietaná počas celého dva a pol hodinového programu. Po programe sa uskutočnila recepcia, kde odznela veľmi pekná myšlienka Mirkovej manželky: „Pokiaľ budú znieť z rozhlasu gemerské pesničky Mirka Barana, nikdy nás neopustí a bude stále medzi nami.“
V roku 2014 vyšiel ďalší jeho samostatný CD nosič, ktorý nesie symbolický názov „Ešte ja̋ raz do Vás prídem“, na ktorom sú piesne, ktoré Mirko Baran nahral v Rádiu Regina, alebo sa nachádzajú roztrúsené na iných cédečkách a platniach. Jeho krst sa konal v rámci spomienkového večera 11. apríla 2014 v Kultúrnom stredisku v Slovenskej Ľupči, keď uplynulo päť rokov od jeho odchodu. Na koncerte vystúpili FS Partizán, FS Seniori, DFS Dratvárik, Ján Ambróz a ĽH Borievka, Ľubo Tatarka, Ján Valentík, spevácke skupiny Hronky, Horehronci a ďalší. Pred koncertom sa konala pietna spomienka na cintoríne v Slovenskej Ľupči, kde je Miroslav Baran pochovaný.
Detský folklórny súbor Dratvárik v Slovenskej Ľupči si uctil Mirka Barana 10. mája 2019, pri uvedení do života vlastného CD DFs Dratvárik s Mirkom Baranom. V rámci programu si pripomenuli dlhoročnú spoluprácu s Mirkom Baranom a odznelo mu poďakovanie aj za úpravu skladieb a ľudových piesní pre tento súbor.
Uplynulo už 16 rokov, čo od nás tento jedinečný človek s veľkým srdcom a osobitým hlasom navždy odišiel. Aj napriek tomu že už nie je medzi nami, jeho podmanivý hlas stále znie z rozhlasových nahrávok rádií, mnohé jeho piesne možno násť na hudobných kanáloch na internete a na folklórnych CD a stále je obľúbený medzi všetkými milovníkmi folklóru. A tak sú v jeho podaní navždy zachované gemerské piesne a v jeho úpravách aj hudbou a hlasmi iných folkloristov, ktorí tak spoločne sprístupňujú klenotnicu gemerských piesní širokej verejnosti.
Pripravila Marta Mikitová
Ukážky:
– Slovenský rozhlas
– video Petra Pobočeka
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12885/spominame-na-vynikajuceho-gemerskeho-folkloristu-spevaka-a-hudobnika-miroslava-barana#sigProGalleria1fb66f9214
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-