Narodil sa 26. februára 1950 v gemerskej obci Ratkovské Bystré, kde prežil detstvo a získal krásny vzťah k rodnému Gemeru, gemerskej ľudovej piesni a jej melodike, ale aj k typickému nárečiu, ktorým tak rád rozprával a všade ho propagoval. A preto práve Gemer je oblasť, ktorej špecifickými piesňami sa neustále zaoberal.
V roku 1974 absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Už počas štúdia hrával v ľudových hudbách viacerých folklórnych súborov. Vysoko sa oceňuje jeho pedagogická činnosť ako učiteľa špecializovanej hudobnej výchovy, kde učil deti láske k spevu a dosahoval výborné výsledky. Pôsobil v Tisovci a v Revúcej, kde sú jeho hudobné začiatky spojené s Jankom Jasenkom, s ktorým dlhé roky hrával a spolupracovali spolu s FS Lykovec a zároveň bol sólista FS Húžva z Revúcej. Od roku 1984 pôsobil na ZŠ v Banskej Bystrici, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a jeden čas bol aj riaditeľom Základnej školy na Kuzmányho ulici v Banskej Bystrici. Naposledy pôsobil v hudobnej redakcii rádia Lumen v Banskej Bystrici.
Ako sólový spevák bol veľmi úspešný, jeho nezameniteľný krásny hlas sme mohli počúvať v Slovenskom rozhlase a každú nedeľu v rádiu Lumen v relácii Fujarôčka moja. Jeho spevácke umenie je nahraté na viacerých spoločných CD (napr. Ej, rozmajrín, rozmajrín – Piesne z Gemera s Ľudovou hudbou Štefana Molotu. Spievajú: Anna Molnárová, Miroslav Baran, Radoslav Dusa, ženská spevácka skupina Rimavan, mužská spevácka skupina Húžva) a na mnohých rozhlasových nahrávkach. S ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem...
Upravoval skladby a ľudové piesne pre folklórne súbory Partizán a Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Urpín a Mladosť z Banskej Bystrice, Mostár zo Zvolena, Slnečnica z Piešťan, Ekonóm z Bratislavy a mnohé ďalšie súbory, napr. Spievanky, Sedmokráska, a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán, v roku 1972 bol spoluzakladateľom ľudovej hudby Borievka z Banskej Bystrice. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách ako spevák a hráč na kontrabas. Ako muzikant precestoval temer celú Európu.
Nezmazateľnú stopu zanechal v hudobnej redakcii rádia Lumen, kde pôsobil ako hudobný redaktor do roku 2009. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Ponúkal profily ľudových výrobcov, zvykoslovia na mesiac a medailóny folklórnych súborov či spevákov ľudových piesní. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. "Pamätám si, že istý čas vysielal reláciu Fujarôčka moja o 11:00 vždy v nedeľu naživo. Pomáhala mu manželka, ktorá dvíhala telefonáty. Neskôr už reláciu vyrábal do záznamu a pozýval si hostí do nahrávacieho štúdia. Charakterizovali ho pohoda, pokoj a vtip, ktoré nám do redakcie vždy doniesol. Gemer miloval a vždy nám u nás v redakcii hovoril aj spieval po gemersky," spomína hudobná redaktorka Diana Rauchová. Mal veľa nápadov a plány do ďalšej činnosti, avšak jeho život sa nečakane skončil v roku 2009. "Bolo to v čase, keď sme pripravovali veľkonočný program. On si už svoje relácie aj nahral, ale predsa mu zostali nejaké texty o smrti, nezaradil ich do vysielania a zrejme zvažoval kam ich vloží, ale už nebolo kam. A toto bolo pre nás také živé memento, až taký mráz nám prešiel po chrbte. Bolo to tak na úvahu, že prečo to tak zostalo aj s tými textami. Jeho hlas, ktorý je uchovaný na mnohých nahrávkach zostáva, a tak je tu tak trochu stále pri nás. Dokonca jeho hlas rezonuje aj v ruženci mužov, ktorý máme stále nahratý," uzatvorila Diana Rauchová, ktorá s Miroslavom Baranom spolupracovala v Rádiu LUMEN mnoho rokov.
Jeho umenie bolo ocenené Bronzovou medailou Osvetového ústavu za rozvoj folklóru a poctou riaditeľa Osvetového ústavu za rozvoj hudobného folklóru na Slovensku.
Spomeňme niektoré kultúrne programy, ktoré sa konali na počesť Miroslava Barana:
Dňa 13. novembra 2009 sa v Banskej Bystrici v estrádnej sále ECC (Dom kultúry) uskutočnila verejná nahrávka folklórneho koncertu v rámci programov Hrajteže mi, hrajte... Koncert bol venovaný Mirkovi Baranovi, ktorý nás 2. apríla 2009 navždy opustil a odišiel do folklórneho neba. Na koncerte vystúpili ĽH Michala Šimka z Revúcej, ĽH Jaroslava Hazlingera, Ján Ambróz a ĽH Borievka so sólistami, FS Partizán a ďalší. Na Mirka pospomínali viacerí jeho známi, kamaráti, pozvaní hostia a aj jeho brat Ondrej Baran. Koncert organizovala obec Slovenská Ľupča, FS Partizán a Stredoslovenské osvetové stredisko. Program sa začal zvukovou spomienkou, v podobe piesne Koj som išó cez tot hájik, sprevádzanou aj obrazovou fotodokumentáciou, ktorá bola premietaná počas celého dva a pol hodinového programu. Po programe sa uskutočnila recepcia, kde odznela veľmi pekná myšlienka Mirkovej manželky: „Pokiaľ budú znieť z rozhlasu gemerské pesničky Mirka Barana, nikdy nás neopustí a bude stále medzi nami.“
V roku 2014 vyšiel ďalší jeho samostatný CD nosič, ktorý nesie symbolický názov „Ešte ja̋ raz do Vás prídem“, na ktorom sú piesne, ktoré Mirko Baran nahral v Rádiu Regina, alebo sa nachádzajú roztrúsené na iných cédečkách a platniach. Jeho krst sa konal v rámci spomienkového večera 11. apríla 2014 v Kultúrnom stredisku v Slovenskej Ľupči, keď uplynulo päť rokov od jeho odchodu. Na koncerte vystúpili FS Partizán, FS Seniori, DFS Dratvárik, Ján Ambróz a ĽH Borievka, Ľubo Tatarka, Ján Valentík, spevácke skupiny Hronky, Horehronci a ďalší. Pred koncertom sa konala pietna spomienka na cintoríne v Slovenskej Ľupči, kde je Miroslav Baran pochovaný.
Detský folklórny súbor Dratvárik v Slovenskej Ľupči si uctil Mirka Barana 10. mája 2019, pri uvedení do života vlastného CD DFs Dratvárik s Mirkom Baranom. V rámci programu si pripomenuli dlhoročnú spoluprácu s Mirkom Baranom a odznelo mu poďakovanie aj za úpravu skladieb a ľudových piesní pre tento súbor.
Uplynulo už 16 rokov, čo od nás tento jedinečný človek s veľkým srdcom a osobitým hlasom navždy odišiel. Aj napriek tomu že už nie je medzi nami, jeho podmanivý hlas stále znie z rozhlasových nahrávok rádií, mnohé jeho piesne možno násť na hudobných kanáloch na internete a na folklórnych CD a stále je obľúbený medzi všetkými milovníkmi folklóru. A tak sú v jeho podaní navždy zachované gemerské piesne a v jeho úpravách aj hudbou a hlasmi iných folkloristov, ktorí tak spoločne sprístupňujú klenotnicu gemerských piesní širokej verejnosti.
Pripravila Marta Mikitová
Ukážky:
– Slovenský rozhlas
– video Petra Pobočeka
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/210/folklor/12885/spominame-na-vynikajuceho-gemerskeho-folkloristu-spevaka-a-hudobnika-miroslava-barana#sigProGalleria1fb66f9214

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-