V dňoch 23. - 24. novembra 2012 sa v Slavošovciach pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu uskutočnil v poradí už 18. ročník obľúbených slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu Rok na Gemeri. Podujatie bolo rozdelené do dvoch dní, konalo sa v piatok a v sobotu. Prvá časť programu sa uskutočnila v areáli Základnej školy Pavla Dobšinského, v areáli Materskej školy na sídlisku a aj v Kultúrnom dome našej obce. Išlo o zaujímavé podujatie, Na druhý deň mohli obyvatelia Slavošoviec a celého okolia zhliadnuť pásmo vystúpení v duchu odkazu "Čo starí pamätajú, mladí zachovajú" (autorom výroku a tejto myšlienky je Ján Čajak ml., čestný občan Slavošoviec).
Pásmo sa začalo o 17.00 hod. v bývalom ZK Slavošovce. Sála sa rýchlo naplnila hosťami, sponzormi a vďačnými divákmi, medzi ktorými bol aj podpredseda KSK Ing. Ján Szöllös. Účinkujúci a hostia sa po takmer dvojhodinovom zaujímavom programe presunuli do kultúrneho domu v obci, kde podujatie pokračovalo sprievodnými aktivitami a súťažami. Tí najlepší boli ocenení starostom obce Ing. Štefanom Baštákom a riaditeľkou GOS v Rožňave Mgr. Helenou Novotnou. Zo sprievodných podujatí hodno spomenúť aspoň tieto: Z kasny do priaškrinka, Papcun, Drotár, Najkrajší lajblík a kožúšok.
V hlavnom programe pásma zvykov a obyčají Gemera sprevádzaným hlasným potleskom účinkovali kultúrne skupiny - Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy,Bučina z Pače, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, Radzim z Vyšnej Slanej, folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova a sólistka speváčka Ivana Nemčoková z Rožňavy. Programom sprevádzali Mária Brdárska – Janoška, Zuzana Palacková a Mária Kundráková. Pekný pohľad bol na účastníkov podujatia v záverečnom živom obraze doprevádzanom ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova. Podujatie sa konalo do neskorých nočných hodín a skončilo úspešne.
Pri poohliadnutí sa na podujatia za posledných 18 rokov, by bolo zaujímavé spracovať sumár,prípadne inštalovať na budúcom ročníku fotokroniku s výberom momentov zo všetkých podujatí so spomienkou na organizátorov a účinkujúcich. Poďakovať aj týmto spôsobom organizátorom z Rožňavy a Slavošoviec, aj tým, ktorých nebolo vidieť, ale bez ich pričinenia by podujatie nebolo také úspešné.
Čo na záver? Takéto úspešné podujatia pomáhajú zviditeľňovať Slavošovce a celý región, spolu s expozíciou rodného domu P. Dobšinského, nášho rozprávkara svetového mena, či s naším Slavošovským tunelom, ktorým nikdy neprešiel vlak, ako turistickou atrakciou. Je tu čo vidieť a zažiť. Ďakujeme a tešíme sa na Vašu návštevu v Slavošovciach.
PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce
FOTOGRAFIE Bibiany BYSTRENOVEJ, PaedDr. M. SAJENKU a Mgr. M. TERRAIA Z ROKU NA GEMERI:
{gallery}folklor/rok/2012{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.