Keď sa blíži čas Ondreja, to predvianočné obdobie plné radosti a lásky, vtedy posadajme k najbližším a venujme si darček. Darček, vo forme piesní a zvykov našich najstarších predkov. Gemerské osvetové stredisko a obec Slavošovce za podpory Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov otvára nadšencom, folkloristom, ale aj širokej verejnosti darček vo forme dvoch dní plných zážitkov a kultúrnych podujatí.hrdosti. Rok na Gemeri je podujatie, ktoré sa snaží napĺňať bohatstvo miestnej kultúry a prezentovať návštevníkom svoje zvyky, obyčaje, piesne, tance, remeslá i jedlá,“ hovorí riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Mgr. Helena Novotná. Už v piatok 25. novembra 2011 sa otvoria brány netradičnej školy v Slavošovciach a „po domácky“ sa deti budú priúčať gemerským tancom, tradičným remeslám, výtvarným praktikám, ale aj histórii pastierov. Aj tento rok sem zavíta Pán a Hvezdár – zamestnanci úseku astronómie Gemerského osvetového strediska - so svojimi záhadnými príhodami o nekonečnom vesmíre. V materskej škole rozkrútime čarovný kotúč plný rozprávok Pavla Dobšinského, či už formou premietania rozprávkových filmov, alebo zážitkového čítania pod vedením lektorov z Gemerskej knižnice P. Dobšinského. V bloku Išla sovka na tanec, sa i tí najmenší naučia jednoduché vyčítanky, spievanky a tance. V dopoludňajších hodinách sa deti základnej školy premiestnia do priestorov kultúrneho domu, kde ich bude čakať Ružová Anička v podaní hercov Spišského divadla.
Sobota sa už po sedemnástykrát bude niesť v znamení múdrych slov: „Čo starí pamätajú - mladí zachovajú“. V programe so začiatkom o 17.00 hodine diváka bude čakať tradičná chyža, v ktorej nám kolektívy priblížia svoje zvyky a obyčaje. Tento rok festival poctia svojou návštevou hostia: ľudová hudba Temperament Cimbal Orchestra z Podpoľania, Kráľova Hoľa z Pohorelej, ale aj domáce kolektívy z Rejdovej, Vyšnej Slanej, Vlachova, Nižnej Slanej, Rožňavy a Čiernej Lehoty. Program bude uvádzať rodák z Gemera Juraj Genčanský.
Organizátori si pripravili aj sprievodné podujatia, medzi ktoré zaradili rôzne súťaže: „Hrdinovia rozprávok Pavla E. Dobšinského“ - výtvarná súťaž, „Z kasny do priaškrinka“ - o objavenú zabudnutú pesničku, „Posúch“ - o najlepšie tradičné pečivo a titul Gazdiná roka, „Zelený môj veneček“ - o najkrajší veniec a pierko, „Drotár“ - o najzručnejšieho gazdu roka.
V závere dňa si určite každý folklorista príde na svoje, pretože okrem tradičnej zabíjačkovej večere a posedenia pri muzike sa vyhlási aj meno nového gazdu a gazdinej roka 2011!
Bc. Hlaváčová Mária
Gemerské osvetové stredisko Rožňava
PLAGÁT SLÁVNOSTI ROK NA GEMERI 2011
{gallery}kultura/folklor/rng11{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.