Klenovskom, Francúzskom, Medovom, Bryndziarskom Chovateľskom, Štrúdľovom, Lukovištskom, v Gazdovskom v Pavlínke, Na Ráztočnom, U poľovníka...
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe Aj my chcemo na súkenníckom bále tancovať, a to detské folklórne súbory: Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Zornička a Mladosť z Klenovca, sólisti speváci Andrejka Vranská z Rimavského Brezova, Dominika Kasáčová, Alžbetka Váradiová a Paťko Paľo z Klenovca, Vratko Mančuška z Rimavskej Soboty.
V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava a dokumentárny film, venované majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká. V tomto roku predstavíme život ľudí obcí Hrušovo, Striežovce a Ostrany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu,
po ktorom bude scéna patriť domácim tanečníkom, heligonkárom a ľudovej hudbe folklórneho súboru Vepor z Klenovca a sólistom inštrumentalistom v hre na pastierske hudobné nástroje Milanovi Katreniakovi, Romanovi Košičiarovi, Dušanovi Ceberovi a Drahomírovi Dalošovi, v programe venovanom pastierskej kultúre pod názvom A pri tom košiari.
Záver piatkajšieho večera bude patriť hosťujúcemu folklórnemu súboru MAGURA z Kežmarku a na dobrú noc si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať v tanečnom dvore
V Klenovcu na tancu, ako aj v ďalších dvoroch slávností.
Sobotňajšie ráno návštevníkov opäť privíta jarmočná nálada
pri tradičných remeslách, do ktorých sa interaktívne v tvorivých dielňach môžu zapojiť návštevníci podujatia.
Už po 25. krát sa na Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť speváci z Folklórnej skupiny Revúška z Revúčky.
Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát.
Popoludnie v sobotu bude patriť zápisu do knihy rekordov
Slovenska v tancovaní typického klenovského Rontouka, do ktorej sa môžu zapojiť všetci návštevníci na základe registrácie.
Dúfame, že sa zapojí 150 tanečných párov a že nám pomôžete stanovený rekord splniť. Po ukončení zápisu do knihy Rekordov bude námestie patriť majstrom ľudového tanca Petrovi Vajdovi, Štefanovi Štecovi, Vladimírovi Michalkovi, ktorí Vás v škole tanca naučia „vśeliśo parádnô“ z projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Scénické programy v sobotu otvára Folklórny súbor Hriňovčan
z Hriňovej s programom Na Hriňovskom laze. Tradične sa v rámci slávností predstavujú výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, ktorou si pripomíname chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
V tejto súťaži sa snažíme zachovávať regionálne hudobné špecifiká. Po súťaži bude scéna patriť hosťujúcim kolektívom Tarka z Bardejova, Krnohári z Brezna a Magure z Kežmarku.
Pre radosť i na žiaľ
je názov programu Andrei Jágerovej, ktorom sa predstavia spevácke skupiny: ŽSS pri FS Marína zo Zvolena, MSS Likava z Likavky, ŽSS pri FS Háj z Rimavskej Soboty, MSS pri FS Vepor z Klenovca, MSS Húžva z Mokrej Lúky, ĽH FS Vepor z Klenovca, sólisti speváci: Ján Vrbinský, Ján Kožiak, Ľubomír Zvara, Lucia a Stanislava Zvarové z Klenovca, Radoslav Dusa z Gemerskej Milhosti, Lucia Luptáková zo Zvolena.
V regionálnom programe v réžii Andrea Sýkoru,
pod názvom Veselosť...od prameňov Slanej až k brehom Rimavy sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan, Új Gömör z Rimavskej Soboty, ŽSS Skaliny z Hnúšte, Fsk z Tisovca, FS Vepor z Klenovca, FSk Stromíš z Vlachova, FSk Spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, FSk Revúška z Revúčky, fujaristi Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, Roman Košičiar a Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Tisovca.
Záver sobotňajšieho programu bude patriť novému hudobno – tanečnému projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Gemersko-malohontské folklórne slávností ukončíme v nedeľu v kostole
ECAV slávnostnými Službami Božími a koncertom Kresťanská pieseň v podaní Novoklenovčanov z Kráľa.
Klenovská Rontouka ponúka viacero programov a sprievodných programov, ktoré môžu návštevníci vidieť a zažiť len v Klenovci, nehovoriac o atmosfére, ktorú nemožno zažiť naozaj nikde inde.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 26.6 - 28.6.2015 do Klenovca na Klenovskú Rontouku 2015.
Stanislava Zvarová, riaditeľka a dramaturgička slávností
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2015

































V dňoch 26.6 - 28.6.2015 sa v obci Klenovec po 37. krát uskutočnia Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-