V dňoch 26.6 - 28.6.2015 sa v obci Klenovec po 37. krát uskutočnia Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka.Klenovskom, Francúzskom, Medovom, Bryndziarskom Chovateľskom, Štrúdľovom, Lukovištskom, v Gazdovskom v Pavlínke, Na Ráztočnom, U poľovníka...
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe Aj my chcemo na súkenníckom bále tancovať, a to detské folklórne súbory: Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Zornička a Mladosť z Klenovca, sólisti speváci Andrejka Vranská z Rimavského Brezova, Dominika Kasáčová, Alžbetka Váradiová a Paťko Paľo z Klenovca, Vratko Mančuška z Rimavskej Soboty.
V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava a dokumentárny film, venované majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká. V tomto roku predstavíme život ľudí obcí Hrušovo, Striežovce a Ostrany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu,
po ktorom bude scéna patriť domácim tanečníkom, heligonkárom a ľudovej hudbe folklórneho súboru Vepor z Klenovca a sólistom inštrumentalistom v hre na pastierske hudobné nástroje Milanovi Katreniakovi, Romanovi Košičiarovi, Dušanovi Ceberovi a Drahomírovi Dalošovi, v programe venovanom pastierskej kultúre pod názvom A pri tom košiari.
Záver piatkajšieho večera bude patriť hosťujúcemu folklórnemu súboru MAGURA z Kežmarku a na dobrú noc si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať v tanečnom dvore
V Klenovcu na tancu, ako aj v ďalších dvoroch slávností.
Sobotňajšie ráno návštevníkov opäť privíta jarmočná nálada
pri tradičných remeslách, do ktorých sa interaktívne v tvorivých dielňach môžu zapojiť návštevníci podujatia.
Už po 25. krát sa na Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť speváci z Folklórnej skupiny Revúška z Revúčky.
Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát.
Popoludnie v sobotu bude patriť zápisu do knihy rekordov
Slovenska v tancovaní typického klenovského Rontouka, do ktorej sa môžu zapojiť všetci návštevníci na základe registrácie.
Dúfame, že sa zapojí 150 tanečných párov a že nám pomôžete stanovený rekord splniť. Po ukončení zápisu do knihy Rekordov bude námestie patriť majstrom ľudového tanca Petrovi Vajdovi, Štefanovi Štecovi, Vladimírovi Michalkovi, ktorí Vás v škole tanca naučia „vśeliśo parádnô“ z projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Scénické programy v sobotu otvára Folklórny súbor Hriňovčan
z Hriňovej s programom Na Hriňovskom laze. Tradične sa v rámci slávností predstavujú výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, ktorou si pripomíname chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
V tejto súťaži sa snažíme zachovávať regionálne hudobné špecifiká. Po súťaži bude scéna patriť hosťujúcim kolektívom Tarka z Bardejova, Krnohári z Brezna a Magure z Kežmarku.
Pre radosť i na žiaľ
je názov programu Andrei Jágerovej, ktorom sa predstavia spevácke skupiny: ŽSS pri FS Marína zo Zvolena, MSS Likava z Likavky, ŽSS pri FS Háj z Rimavskej Soboty, MSS pri FS Vepor z Klenovca, MSS Húžva z Mokrej Lúky, ĽH FS Vepor z Klenovca, sólisti speváci: Ján Vrbinský, Ján Kožiak, Ľubomír Zvara, Lucia a Stanislava Zvarové z Klenovca, Radoslav Dusa z Gemerskej Milhosti, Lucia Luptáková zo Zvolena.
V regionálnom programe v réžii Andrea Sýkoru,
pod názvom Veselosť...od prameňov Slanej až k brehom Rimavy sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan, Új Gömör z Rimavskej Soboty, ŽSS Skaliny z Hnúšte, Fsk z Tisovca, FS Vepor z Klenovca, FSk Stromíš z Vlachova, FSk Spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, FSk Revúška z Revúčky, fujaristi Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, Roman Košičiar a Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Tisovca.
Záver sobotňajšieho programu bude patriť novému hudobno – tanečnému projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Gemersko-malohontské folklórne slávností ukončíme v nedeľu v kostole
ECAV slávnostnými Službami Božími a koncertom Kresťanská pieseň v podaní Novoklenovčanov z Kráľa.
Klenovská Rontouka ponúka viacero programov a sprievodných programov, ktoré môžu návštevníci vidieť a zažiť len v Klenovci, nehovoriac o atmosfére, ktorú nemožno zažiť naozaj nikde inde.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 26.6 - 28.6.2015 do Klenovca na Klenovskú Rontouku 2015.
Stanislava Zvarová, riaditeľka a dramaturgička slávností
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2015
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.