Klenovskom, Francúzskom, Medovom, Bryndziarskom Chovateľskom, Štrúdľovom, Lukovištskom, v Gazdovskom v Pavlínke, Na Ráztočnom, U poľovníka...
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe Aj my chcemo na súkenníckom bále tancovať, a to detské folklórne súbory: Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Lykovček z Revúcej, Zornička a Mladosť z Klenovca, sólisti speváci Andrejka Vranská z Rimavského Brezova, Dominika Kasáčová, Alžbetka Váradiová a Paťko Paľo z Klenovca, Vratko Mančuška z Rimavskej Soboty.
V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava a dokumentárny film, venované majstrovi Jánovi Rudolfovi Stehlíkovi, pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká. V tomto roku predstavíme život ľudí obcí Hrušovo, Striežovce a Ostrany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu,
po ktorom bude scéna patriť domácim tanečníkom, heligonkárom a ľudovej hudbe folklórneho súboru Vepor z Klenovca a sólistom inštrumentalistom v hre na pastierske hudobné nástroje Milanovi Katreniakovi, Romanovi Košičiarovi, Dušanovi Ceberovi a Drahomírovi Dalošovi, v programe venovanom pastierskej kultúre pod názvom A pri tom košiari.
Záver piatkajšieho večera bude patriť hosťujúcemu folklórnemu súboru MAGURA z Kežmarku a na dobrú noc si môžu návštevníci zaspievať a zatancovať v tanečnom dvore
V Klenovcu na tancu, ako aj v ďalších dvoroch slávností.
Sobotňajšie ráno návštevníkov opäť privíta jarmočná nálada
pri tradičných remeslách, do ktorých sa interaktívne v tvorivých dielňach môžu zapojiť návštevníci podujatia.
Už po 25. krát sa na Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť speváci z Folklórnej skupiny Revúška z Revúčky.
Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát.
Popoludnie v sobotu bude patriť zápisu do knihy rekordov
Slovenska v tancovaní typického klenovského Rontouka, do ktorej sa môžu zapojiť všetci návštevníci na základe registrácie.
Dúfame, že sa zapojí 150 tanečných párov a že nám pomôžete stanovený rekord splniť. Po ukončení zápisu do knihy Rekordov bude námestie patriť majstrom ľudového tanca Petrovi Vajdovi, Štefanovi Štecovi, Vladimírovi Michalkovi, ktorí Vás v škole tanca naučia „vśeliśo parádnô“ z projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Scénické programy v sobotu otvára Folklórny súbor Hriňovčan
z Hriňovej s programom Na Hriňovskom laze. Tradične sa v rámci slávností predstavujú výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, ktorou si pripomíname chýrneho klenovského primáša Imricha Oláha Drótu.
V tejto súťaži sa snažíme zachovávať regionálne hudobné špecifiká. Po súťaži bude scéna patriť hosťujúcim kolektívom Tarka z Bardejova, Krnohári z Brezna a Magure z Kežmarku.
Pre radosť i na žiaľ
je názov programu Andrei Jágerovej, ktorom sa predstavia spevácke skupiny: ŽSS pri FS Marína zo Zvolena, MSS Likava z Likavky, ŽSS pri FS Háj z Rimavskej Soboty, MSS pri FS Vepor z Klenovca, MSS Húžva z Mokrej Lúky, ĽH FS Vepor z Klenovca, sólisti speváci: Ján Vrbinský, Ján Kožiak, Ľubomír Zvara, Lucia a Stanislava Zvarové z Klenovca, Radoslav Dusa z Gemerskej Milhosti, Lucia Luptáková zo Zvolena.
V regionálnom programe v réžii Andrea Sýkoru,
pod názvom Veselosť...od prameňov Slanej až k brehom Rimavy sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan, Új Gömör z Rimavskej Soboty, ŽSS Skaliny z Hnúšte, Fsk z Tisovca, FS Vepor z Klenovca, FSk Stromíš z Vlachova, FSk Spod Kohúta z Revúčky a Muránskej Zdychavy, FSk Revúška z Revúčky, fujaristi Dušan Ceber z Rimavskej Soboty, Roman Košičiar a Milan Katreniak z Tisovca, heligonkári z Tisovca.
Záver sobotňajšieho programu bude patriť novému hudobno – tanečnému projektu Vytvorila dedina – tancuje mesto.
Gemersko-malohontské folklórne slávností ukončíme v nedeľu v kostole
ECAV slávnostnými Službami Božími a koncertom Kresťanská pieseň v podaní Novoklenovčanov z Kráľa.
Klenovská Rontouka ponúka viacero programov a sprievodných programov, ktoré môžu návštevníci vidieť a zažiť len v Klenovci, nehovoriac o atmosfére, ktorú nemožno zažiť naozaj nikde inde.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 26.6 - 28.6.2015 do Klenovca na Klenovskú Rontouku 2015.
Stanislava Zvarová, riaditeľka a dramaturgička slávností
PROGRAM KLENOVSKEJ RONTOUKY 2015




























__________________________________________________
V dňoch 26.6 - 28.6.2015 sa v obci Klenovec po 37. krát uskutočnia Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská Rontouka.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-