Gemerský obojok pre nášho Atoma pochádza z Hontianskej parády Doporučený
Napísal(a) Marta MIKITOVÁ
Gemerský obojok nosí od minulého týždňa náš pes Atom. Meno Atom (s krátkym o), dostal tak trochu podľa atómovej elektrárne v Mochovciach, ktorá je naším „chlebodárcom“, ale hlavne podľa levického hotela Atóm, pred ktorým sa k nám opustený dôverčivo pripojil, ako keby vedel, že má na obojku červenou fixkou veľkými písmenami napísané: Zoberte si ma, prosím Vás! A tak sme si ho zobrali. Odvtedy sa už spolu tešíme sedem rokov. Nie je to psík s rodokmeňom, je len taký malý, čierny, obyčajný. Keď sme sa pýtali veterinára k akej rase by ho najviac priradil, usmial sa a poradil nám, aby sme si vzali atlas psov a ktorý sa mu na obrázku bude
Meno
mu sedí, lebo v neustálom pohybe kmitá po byte, šantí s deťmi, stále sa chce hrať, nosí nám hračky a „bojuje“ s nami, kto je silnejší, aportuje, vonku vydrží behať celé hodiny, jeho lovecká nátura ho núti naháňať mačky, v záhrade vydrží hrabať donekonečna, „vadí“ sa s veveričkou, ktorá často šplháva a nedostihnuteľná pózuje na blízkom strome. Náš lovec si myslí, že ani ježkove pichliače mu nemôžu ublížiť (ale veru môžu!), po tráve uháňa s ňufákom tesne pri zemi, drží stopu a my, v prípade, že sme na prechádzke práve len kvôli nemu a vtedy mu udeľujeme právo pána, za ním „poslušne kľučkujeme“ – musí to byť na nás, ako sa hovorí „pohľad pre bohov“...
Mohol
však dostať aj „rýchlejšie“ meno, ktoré mu navrhli naši známi Poliaci, s ktorými sme boli ubytovaní na súkromí v Slovenskom raji, v Dedinkách, kde sme už po mnohýkrát dovolenkovali pri priehrade Palcmanská Maša. Stačil maličký okamih a na pár sekúnd zabudnutá otvorená bránička na dvore – a náš Atom vyfrnkol rýchlosťou svojho mena... Pustili sme sa ho všetci hľadať po dedine, niežeby sa nevrátil, ale obávali sme sa, aby nevbehol pod auto. Nakoniec ho našli Poliaci a s radostným výkrikom „mame go,“ skonštatovali: „To ne Atom, to Elektron.“
Od svojho
prvého obojku mal náš Atom už nejeden ďalší, meníme mu ho podľa stupňa jeho opotrebovania. Keď sme sa pred pár dňami, v polovici augusta, chystali na 6. Vlachovský remeselnícky jarmok, tak sme rozmýšľali, čo by sme si tak na tomto hornogemerskom jarmoku mohli vybrať a kúpiť. Ako prvé nás obidvoch napadlo jedno: obojok pre Atoma. Áno, kúpime obojok! Bude to gemerský obojok, od majstra remenára, poctivo ručne vyrobený z pravej kože. Zaslúži si ho práve odtiaľto, veď Atom sa tu na Gemeri po častých návštevách vyzná viac ako mnohý turista (na zdokumentovanie prikladáme pár fotografií, väčšina z ďalších miest však ostala len v našom albume). Ale smola! Vo Vlachove sme videli veľa rôznych krásnych remeselníckych výrobkov, ale remenára sme tam veru nenašli ani jedného. Nakoniec sme mu obojok predsa, presne o týždeň a presne taký, aký sme chceli, kúpili na Hontianskej paráde v Hrušove. Nepochádza síce z nášho obľúbeného kraja, ale my ho napriek tomu vždy budeme volať GEMERSKÝ. Podľa našej prvotnej myšlienky – kúpiť obojok na Gemeri! A na spečatenie tohto pomenovania sme si v „Horno-gemerskom dvore“ dali oldomáš a počastovali sa gurmánskou špecialitou.
Tešíme sa
na našu najbližšiu návštevu Gemera, aj keď ho už máme dosť prebádaný, stále tam máme čo nové objavovať. A nebude to ani tak dlho trvať, koncom septembra sa tam opäť chystáme. A znovu sa tam budeme cítiť ako doma. A nielen my, ale aj náš Atom – však nosí gemerský obojok!
26.8.2010
Marta MIKITOVÁ
Foto: autorka + Stanislav KEJÍK
FOTOGRAFIE S ATOMOM PO GEMERI
{gallery}kultura/atom{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-