Jurský deň v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto bol pestrý Doporučený
Napísal(a) -goska-
„Tradície, zvyky, triky, veľkonočné ovečky i korbáčiky. Grúlovníky, mútenie masla, nietenie ohňa aj všelijaké remeslá...“, hlásali už vopred organizátori - Gemerské osvetové stredisko, Folklórny súbor Haviar a Združenie gemerských remeselníkov – návštevníkom prvého Jurského dňa 16. apríla 2011. Programová ponuka tohoto zaujímavého podujatia tematicky viazaného na vítanie jari nad Rožňavou bola naozaj pestrá. Keďže organizátori sa rozhodli využiť na tento deň areál rožňavskej hvezdárne, v ponuke programu nechýbali ani aktivity z oblasti astronómie.
„Chceli sme Rožňavčanom priblížiť nielen tradície spojené s
Akcia sa uskutočnila v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto. Organizátori mysleli aj na tých, ktorí ešte na hvezdárni neboli, a tak farebnými pentličkami ozdobili kríky lemujúce lesnú cestu vedúcu ku hvezdárni, aby pocestní náhodou nezablúdili. Okoloidúci turisti si mysleli, že niekde nablízku bude svadba, a možno od pravdy tak ďaleko ani neboli, veď usmievavé a jarným slnkom opálené detské líčka zvestovali radosť a šťastie. To všetko v prekrásnej scenérii prebúdzajúcej sa prírody.
„Naším cieľom bolo pripraviť pre návštevníka, najmä pre rodiny s deťmi multižánrové podujatie so všetkým, ako sa na dobrého gazdu patrí,“ pridáva sa do debaty aj riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná v mene ďalšieho organizátora. „Naša spolupráca so Števom Liptákom a Ďurim Nagyom bola aj v minulosti veľmi dobrá, je radosť s nimi spolupracovať, pretože nápadmi len tak hýria! Ale čo je podstatnejšie, svoje nápady dokážu realizovať na jednotku,“ hovorí riaditeľka. „Touto cestou sa chcem poďakovať partnerom, remeselníkom, účinkujúcim, ale aj personálu za skvelo odvedenú prácu, ale najmä za atmosféru, ktorú pre návštevníkov vytvorili,“ pokračuje Helena Novotná.
Kto na tento Jurský deň neprišiel, môže ľutovať. Na niekoľkých metroch štvorcových bolo možno vidieť, zažiť, ale aj vyskúšať všeličo. Deti snáď najviac radosti mali zo živých zvierat, z jahniat a zajačika, ktoré mohli nielen pohladkať, ale aj nakŕmiť. Babka bylinkárka im ukázala v okolí dostupné liečivé rastliny, z ktorých im navarila čaj, aby ho mohli aj ochutnať. V budove hvezdárne návštevníkov čakala výstava starých fotografií z obdobia keď sa hvezdáreň stavala, a mohli nielen vidieť, ale aj odskúšať starú astronomickú techniku, ďalekohľady, filmové premietačky, magnetofóny a podobne. Výroba domáceho masla, mútením na tradičný spôsob, zaujala najmä dospelých, ktorí si zaspomínali na svoje detstvo, na čerstvý chlieb s maslom od starej mamy. Mladší sa nestačili čudovať, ako fantasticky chutí naozajstné maslo! Samozrejme, počas celého dňa nechýbal ľudový spev, hudba country či šansóny. Na svoje si mohol prísť každý. Ponuka programu bola nielen pestrá, ale aj bohatá a hodnotná, pre mnohých možno aj doteraz nepoznaná.
Čo je azda najobdivuhodnejšie na práci kultúrnikov je skutočnosť, že v závere Jurského dňa, pod hviezdami osiatou jarnou nočnou oblohou, keď už organizátori skladali stany, odkladali rekvizity, techniku, čistili areál, tak namiesto nariekania z celodennej únavy už plánovali ďalšie podobné podujatie, opäť tu, nad Rožňavou v areáli hvezdárne.
Čo to asi bude? Možno Svätojánska noc, možno niečo z exotickej kultúry, možno niečo pre milovníkov country? Nechajme sa prekvapiť!
(-goska-)
POZRITE SI: JURSKÝ DEŇ VO FOTOGRAFII
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-