Jurský deň v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto bol pestrý Doporučený
Napísal(a) -goska-
„Tradície, zvyky, triky, veľkonočné ovečky i korbáčiky. Grúlovníky, mútenie masla, nietenie ohňa aj všelijaké remeslá...“, hlásali už vopred organizátori - Gemerské osvetové stredisko, Folklórny súbor Haviar a Združenie gemerských remeselníkov – návštevníkom prvého Jurského dňa 16. apríla 2011. Programová ponuka tohoto zaujímavého podujatia tematicky viazaného na vítanie jari nad Rožňavou bola naozaj pestrá. Keďže organizátori sa rozhodli využiť na tento deň areál rožňavskej hvezdárne, v ponuke programu nechýbali ani aktivity z oblasti astronómie.
„Chceli sme Rožňavčanom priblížiť nielen tradície spojené s
Akcia sa uskutočnila v areáli rožňavskej hvezdárne s krásnym výhľadom na mesto. Organizátori mysleli aj na tých, ktorí ešte na hvezdárni neboli, a tak farebnými pentličkami ozdobili kríky lemujúce lesnú cestu vedúcu ku hvezdárni, aby pocestní náhodou nezablúdili. Okoloidúci turisti si mysleli, že niekde nablízku bude svadba, a možno od pravdy tak ďaleko ani neboli, veď usmievavé a jarným slnkom opálené detské líčka zvestovali radosť a šťastie. To všetko v prekrásnej scenérii prebúdzajúcej sa prírody.
„Naším cieľom bolo pripraviť pre návštevníka, najmä pre rodiny s deťmi multižánrové podujatie so všetkým, ako sa na dobrého gazdu patrí,“ pridáva sa do debaty aj riaditeľka Gemerského osvetového strediska Helena Novotná v mene ďalšieho organizátora. „Naša spolupráca so Števom Liptákom a Ďurim Nagyom bola aj v minulosti veľmi dobrá, je radosť s nimi spolupracovať, pretože nápadmi len tak hýria! Ale čo je podstatnejšie, svoje nápady dokážu realizovať na jednotku,“ hovorí riaditeľka. „Touto cestou sa chcem poďakovať partnerom, remeselníkom, účinkujúcim, ale aj personálu za skvelo odvedenú prácu, ale najmä za atmosféru, ktorú pre návštevníkov vytvorili,“ pokračuje Helena Novotná.
Kto na tento Jurský deň neprišiel, môže ľutovať. Na niekoľkých metroch štvorcových bolo možno vidieť, zažiť, ale aj vyskúšať všeličo. Deti snáď najviac radosti mali zo živých zvierat, z jahniat a zajačika, ktoré mohli nielen pohladkať, ale aj nakŕmiť. Babka bylinkárka im ukázala v okolí dostupné liečivé rastliny, z ktorých im navarila čaj, aby ho mohli aj ochutnať. V budove hvezdárne návštevníkov čakala výstava starých fotografií z obdobia keď sa hvezdáreň stavala, a mohli nielen vidieť, ale aj odskúšať starú astronomickú techniku, ďalekohľady, filmové premietačky, magnetofóny a podobne. Výroba domáceho masla, mútením na tradičný spôsob, zaujala najmä dospelých, ktorí si zaspomínali na svoje detstvo, na čerstvý chlieb s maslom od starej mamy. Mladší sa nestačili čudovať, ako fantasticky chutí naozajstné maslo! Samozrejme, počas celého dňa nechýbal ľudový spev, hudba country či šansóny. Na svoje si mohol prísť každý. Ponuka programu bola nielen pestrá, ale aj bohatá a hodnotná, pre mnohých možno aj doteraz nepoznaná.
Čo je azda najobdivuhodnejšie na práci kultúrnikov je skutočnosť, že v závere Jurského dňa, pod hviezdami osiatou jarnou nočnou oblohou, keď už organizátori skladali stany, odkladali rekvizity, techniku, čistili areál, tak namiesto nariekania z celodennej únavy už plánovali ďalšie podobné podujatie, opäť tu, nad Rožňavou v areáli hvezdárne.
Čo to asi bude? Možno Svätojánska noc, možno niečo z exotickej kultúry, možno niečo pre milovníkov country? Nechajme sa prekvapiť!
(-goska-)
POZRITE SI: JURSKÝ DEŇ VO FOTOGRAFII
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.