V mene všetkých organizátorov, spoluorganizátorov, tvorcov programov a účinkujúcich Vás srdečne pozývam v dňoch 23. júna - 26. júna 2011 do Klenovca na 33. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka. Ďalšie pozývačky spojené s programom sú plánované na piatok 24. júna 2011. O 10,00 sa v Hnúšti predstavia detské folklórne súbory Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca a folklórny súbor Gaida z Lotyšska. O 14.00 vystúpi lotyšský súbor v Rimavskej Sobote, spolu s Detským folklórnym súborom Lieskovček z Rimavskej Soboty a prípravnou zložkou Folklórneho súboru Háj – Hájik z Rimavskej Soboty. Pozývačky na Klenovskú rontouku budú prebiehať aj v Klenovci, a to – každý festivalový deň, pred otvorením jarmoku remesiel a dvorov.
Program Klenovskej rontouky začína vo štvrtok 23. júna 2011, slávnostným uvedením CD MAS Malohont pod názvom Z troch dolín, ktoré bude spojené s folklórnym koncertom a verejnou nahrávkou. V priamom prenose ju bude vysielať aj RTVS na Rádiu Regina Banská Bystrica.
V piatkovom programe sa divákom predstavia
- deti z detských a mládežníckych folklórnych súborov Gemera – Malohontu (Čížiček z Tisovca, Lieskovček a Hájik z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička a Mladosť z Klenovca) v programe Detský čarokruh;
- Roztratené zrnká spomienok, histórie a ľudských príbehov zo štyroch obcí Gemera – Malohontu (Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce);
- jubilujúce folklórne súbory Vepor z Klenovca, Ipoly z Mihálygerge a hostia z Lotyšska v otváracom programe Pod Ostrou je malá dedinôčka;
- Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka;
- Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej, trombitáši z Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky a folklórne súbory Vepor z Klenovca a Rimavan z Rimavskej Soboty v programe Jánska noc – má svoju moc.
V sobotu predpoludním sú na programe súťaže a prehliadky (prehliadka heligonkárov –
Klenovská heligónka, súťaž ľudových hudieb – Drótova nôta, Súťaž vo varení baranieho guľášu, Súťaž o naj harovec, Klenovecký syrec, Súťaž v pití žinčice a súťaž v jánošíkovských disciplínach – O starostkin dukát). Tiež budú prebiehať školy spevu a tanca, tentoraz zamerané na tance a piesne zo stredného Gemera. V programe Folklór bez hraníc sa predstavia kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór, respektíve folklórne súbory Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok prijali pozvanie folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Ďalej vystúpia folklórne kolektívy Gemera – Malohontu Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca; Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lučan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej, Ľudová hudba Hronsečania z Hronseku a na amfiteátri vystúpi aj Balet Štátneho divadla Košice a Ľudová hudba Železiar s predstavením Jánošík.
Čo sa týka sprievodných podujatí – vo štvrtok sa uskutoční vernisáž výstavy, ktorá je venovaná Karolovi Pajerovi, v piatok vernisáž výstavy Súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci; Výstava regionálnej výchovy a Izba Vladimíra Mináča budú otvorené denne počas trvania slávností. Tiež jednotlivé dvory si pripravili vlastný program, ako napríklad Dvor MAS Malohont má pripravené ukážky tradičných páračiek v podaní žien z Hrachova, alebo vystúpenie Ženskej speváckej skupiny z Čerenčian.
V Klenovskom dvore, okrem už spomínanej Klenovskej heligónky, bude v piatok po skončení hlavného večerného programu prebiehať Ľudová veselica. Hrať bude Ľudová hudba Podpoľanec a Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej.
V sobotu, ak dovolí počasie, je plánované, popri veselení sa vo dvoroch, aj nočné premietanie filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry Gemera – Malohontu a archívnych záberov z minulých ročníkov Klenovskej rontouky.
Všetci ste srdečne vítaní.
Jaroslava Jelchová, GMOS
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.