Ďalšie pozývačky spojené s programom sú plánované na piatok 24. júna 2011. O 10,00 sa v Hnúšti predstavia detské folklórne súbory Zrkadielko z Hnúšte, Mladosť z Klenovca a folklórny súbor Gaida z Lotyšska. O 14.00 vystúpi lotyšský súbor v Rimavskej Sobote, spolu s Detským folklórnym súborom Lieskovček z Rimavskej Soboty a prípravnou zložkou Folklórneho súboru Háj – Hájik z Rimavskej Soboty. Pozývačky na Klenovskú rontouku budú prebiehať aj v Klenovci, a to – každý festivalový deň, pred otvorením jarmoku remesiel a dvorov.
Program Klenovskej rontouky začína vo štvrtok 23. júna 2011, slávnostným uvedením CD MAS Malohont pod názvom Z troch dolín, ktoré bude spojené s folklórnym koncertom a verejnou nahrávkou. V priamom prenose ju bude vysielať aj RTVS na Rádiu Regina Banská Bystrica.
V piatkovom programe sa divákom predstavia
- deti z detských a mládežníckych folklórnych súborov Gemera – Malohontu (Čížiček z Tisovca, Lieskovček a Hájik z Rimavskej Soboty, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička a Mladosť z Klenovca) v programe Detský čarokruh;
- Roztratené zrnká spomienok, histórie a ľudských príbehov zo štyroch obcí Gemera – Malohontu (Slizké, Španie Pole, Lipovec a Hostišovce);
- jubilujúce folklórne súbory Vepor z Klenovca, Ipoly z Mihálygerge a hostia z Lotyšska v otváracom programe Pod Ostrou je malá dedinôčka;
- Vladimír Homola, Elena Baculíková a Ľudová hudba Ďatelinka;
- Folklórny súbor Podpoľanec z Detvy, Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej, trombitáši z Folklórnej skupiny Javorník z obce Lúky a folklórne súbory Vepor z Klenovca a Rimavan z Rimavskej Soboty v programe Jánska noc – má svoju moc.
V sobotu predpoludním sú na programe súťaže a prehliadky (prehliadka heligonkárov –
Klenovská heligónka, súťaž ľudových hudieb – Drótova nôta, Súťaž vo varení baranieho guľášu, Súťaž o naj harovec, Klenovecký syrec, Súťaž v pití žinčice a súťaž v jánošíkovských disciplínach – O starostkin dukát). Tiež budú prebiehať školy spevu a tanca, tentoraz zamerané na tance a piesne zo stredného Gemera. V programe Folklór bez hraníc sa predstavia kolektívy, ktoré prezentujú iný ako slovenský folklór, respektíve folklórne súbory Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento rok prijali pozvanie folklórne súbory Gaida z Lotyšska, Limbora z Českej republiky, Rakonca z Fiľakova a Upre Roma z Klenovca.
Ďalej vystúpia folklórne kolektívy Gemera – Malohontu Rimavan a Háj z Rimavskej Soboty, Vepor z Klenovca; Podpoľanec z Detvy, folklórne skupiny Lučan z Lúčiek a Kráľova hoľa z Pohorelej, Ľudová hudba Hronsečania z Hronseku a na amfiteátri vystúpi aj Balet Štátneho divadla Košice a Ľudová hudba Železiar s predstavením Jánošík.
Čo sa týka sprievodných podujatí – vo štvrtok sa uskutoční vernisáž výstavy, ktorá je venovaná Karolovi Pajerovi, v piatok vernisáž výstavy Súkenníctvo a gubárstvo v Klenovci; Výstava regionálnej výchovy a Izba Vladimíra Mináča budú otvorené denne počas trvania slávností. Tiež jednotlivé dvory si pripravili vlastný program, ako napríklad Dvor MAS Malohont má pripravené ukážky tradičných páračiek v podaní žien z Hrachova, alebo vystúpenie Ženskej speváckej skupiny z Čerenčian.
V Klenovskom dvore, okrem už spomínanej Klenovskej heligónky, bude v piatok po skončení hlavného večerného programu prebiehať Ľudová veselica. Hrať bude Ľudová hudba Podpoľanec a Viktor Chudoba z Oravskej Lesnej.
V sobotu, ak dovolí počasie, je plánované, popri veselení sa vo dvoroch, aj nočné premietanie filmov s tematikou tradičnej ľudovej kultúry Gemera – Malohontu a archívnych záberov z minulých ročníkov Klenovskej rontouky.
Všetci ste srdečne vítaní.
Jaroslava Jelchová, GMOS
































V mene všetkých organizátorov, spoluorganizátorov, tvorcov programov a účinkujúcich Vás srdečne pozývam v dňoch 23. júna - 26. júna 2011 do Klenovca na 33. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností – Klenovská rontouka.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-