Hrušov 19. – 20. august 2011. Obec Hrušov v Honte, Oblastné pracovisko Matice slovenskej, Miestny odbor Matice slovenskej, OSOH o.z. a HIOS pripravili Festival tradičnej kultúry, remesiel a roľníckych prác „Hontiansku parádu“ na vysokej úrovni. Už po mnohé roky sa do Hontianskej oblasti schádzajú súbory a folklórne skupiny z celého Slovenska a prinášajú krásne piesne, tance a zvyky zo svojich regiónov. V tomto roku gemerskú oblasť reprezentovali dva súbory Fsk Gočovan z Gočova a FS Hrabina z Nižnej Slanej. Naše putovanie po južnom Slovensku začalo v skorých ranných hodinách a už po krátkom čase sa ozýval spev a to bola predzvesť krásne prežitého dňa. Po príchode do Hrušova nás obklopovali rozsiahle lazy. Boli sme v dedinke, kde žije okolo 920 obyvateľov a rozloha obce je skoro 24 km2. Pri návšteve susedovcov majú teda dosť kilometrov v nohách.
Po krátkom zaregistrovaní sa a prezlečení sa do krojov sme už stúpali do kopca na prvé vystúpenie na „Lesnej scéne“. Najprv sa predstavil FS Gočovan, ktorý okrem svojho predstavenia dal možnosť vyniknúť aj mladej Martinke Zagibovej, ktorá nám zahrala na heligónke a spevala s úsmevom a radosťou. Dlhoročná práca v súbore, však nedávno oslavovali 30. výročie vzniku, sa prejavila vo vysokom umeleckom zážitku. Spojenie starších s mladšou generáciou sa prejavuje - a výsledok? Srdečný potlesk divákov, a to bol len začiatok. Následne sa predstavila FS Hrabina z Nižnej Slanej, a nikto neveril, že práve tento súbor vznikol len pred dvoma rokmi a prvé verejné vystúpenie mali pri otvorení Domu Matice slovenskej v Rožňave. Chuť a radosť už nakazila aj mladé dievčatá, ktoré si aj zatancovali. Spestrením bolo aj vystúpenie heligonkára Jana Šafára. Nuž mali sme na čo pozerať a počúvať.
Po 20 minútových vstupoch sme sa cez remeselnícke dvory a množstvo ľudí predierali k ďalšiemu miestu vystúpenie „Pódium pri vežičke“. Napriek vysokej teplote ovzdušia vedeli znovu naše oba súbory zaujať obecenstvo svojou originalitou a výrazným umeleckým prejavom. A v našom účinkovaní nasledovala prestávka, a tak sme si mohli do sýtosti poprezerať všetky gazdovské a remeselnícke dvory, stánky s občerstvením, ale aj stánky s ručnými výrobkami, či školu zručnosti, či výstavné práce zberateľov. Záverečným večerným vystúpením sa predstavil FS Gočovan v preplnenom amfiteátri. Na záver vystupujúce súbory spoločne zaspievali pesničku „Kopala studničku…“ a na žiadosť návštevníkov aj prekrásnu pieseň „Na Kráľovej holi...“, kde spievalo celé obecenstvo a už aj za prítomnosti ministra kultúry pána Daniela Krajcera, ktorý sa pripojil k spievajúcim. Krásny zážitok. A čo na záver? Veľké poďakovanie patrí usporiadateľom za mnohé hodiny prípravy a aj za samotnú realizáciu celého podujatia, poďakovanie patrí aj našim dvom súborom, ktorí predviedli svoje vystúpenia na vysokej úrovni a hrdo reprezentovali náš okres. Ďakujeme Vám!
Zlatka Halková
{gallery}kultura/folklor/hrusov{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.