Posledný augustový víkend bude patriť 38. Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej Doporučený
Napísal(a) GOS
Posledný augustový víkend opäť bude patriť Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej, najvýznamnejšiemu sviatku folkloristov horného Gemera. Pre priaznivcov ľudovej hudby, piesní, tancov, zvykov a obyčají či ľudových remesiel, ale i tradičných jedál je pripravený bohatý program a mnoho zaujímavých sprievodných aktivít už od skorého popoludnia v piatok 26. augusta.
Môžu si vychutnať zabíjačkovú atmosféru, špeciality majstrov mäsiarov a dobrú ľudovú hudbu v podaní nezameniteľnej Muzičky z Bratislavy. V iných dvoroch sa už budú pripravovať ďalšie špeciality - gemerské pirohy, halušky, ale aj guláš, klobásy či koláče na rôzne tradičné spôsoby.
Pred oficiálnym otvorením 38. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, insitná maliarka Anna Kotvášová z Padiny (Srbsko) prostredníctvom svojich obrazov ponúkne návštevníkom spomienky na svoje rodné mesto. Ďalší program otvoria zástupcovia organizátorov – starosta obce Rejdová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Malé pódium „na pľacu“ bude patriť účinkujúcim – domácej folklórnej skupine Hôra, Gočovan z Gočova, Radzim z Vyšnej Slanej a hosťujúcim kolektívom. Mnohých iste poteší hudobno-spevácky blok Jána Ambróza z Telgártu s ľudovou hudbou Borievka a ľudovým rozprávačom Paľom Šperkom. Aradáčske meškárky určite očaria svojou výnimočnosťou a srbský súbor Zora priblíži svoj temperamentný folklór. Nebude chýbať ani Muzička, ktorá svojou ľudovou hudbou a spevom v pôvodnej zemitej podobe naladí prítomných na veselicu. Pre tých, ktorí nemajú chuť sa zabávať pri hudbe, bude vo dvore U Brehalu, opäť malé letné kino.
V sobotu 27. augusta domáci už od skorého rána budú pripravovať tradičné rejdovské dvory, v ktorých si návštevníci určite prídu na svoje! Okrem zaujímavých remesiel či gazdovských prác, ktoré si budú mať možnosť aj vyskúšať, si výborne pochutia na gemerských jedlách a koláčoch. Na pľacu sa v programe Ide káčor... predstavia detské folklórne súbory, ľudové hudby a sólisti, ktoré zo svojich repertoárov predvedú to najlepšie.
Na poludnie sa priestor na pľacu zmení na rozkvitnutú lúku, na ktorej účinkujúci v prekrásnych gemerských krojoch navodia tú pravú festivalovú atmosféru. Tí, ktorí radi súťažia, budú mať priestor overiť si svoje zručnosti v strúhaní šindľov a tradičnom uväzovaní šatiek.
Po prijatí vedúcich súborov a skupín starostom obce sa účastníci festivalu v pestrom a živom sprievode presunú do amfiteátra. Spevom a tancom budú pozývať miestnych i hostí na hlavný program v amfiteátri, ktorý otvárajú súbory, skupiny a sólisti z horného Gemera. Možno trochu nostalgie navodí programové číslo Aradáčskych meškárok , ktoré úspešne prezentujú ľudové tradície Slovákov žijúcich v Srbsku. Z neďalekej Polomky prinesie folklórna skupina Brezinky pásmo horehronských piesní a tancov a srbský folklór predstaví súbor Zora zo Srbského Itebeja. Folklórny súboru Zobor z Nitry divákom ponúkne časť zo svojho jubilejného programu a záver bude patriť tanečnej umeleckej skupine Čarovné ostrohy a ľudovej hudbe Miroslava Dudíka z Bratislavy. „Okrem scénických programov si účastníci festivalu budú môcť pozrieť spomínané dvory v obci, v amfiteátri tradičný jarmok a ukážky ľudových remesiel, a tam bude priestor aj na vlastnú realizáciu v tom ktorom remesle. Ďalej ponúkame výstavy, prehliadky dreveníc a dvorov, ale aj dobré jedlo a zábavu. Nezabudli sme ani na rodiny s deťmi pre ktoré budú pripravené aktivity v detských dielňach, budú môcť navštíviť malý salaš, ale nebudú chýbať ani zaujímavé hry a iné atrakcie“ - doplnila informácie Mária Ferenczová.
Návštevníkom festivalu sa tento rok v altánku za amfiteátrom so svojou tradičnou kuchyňou a inými zaujímavosťami zo života obce predstaví Nižná Slaná. Večerný program uzavrie ľudová veselica v kultúrnom dome s ľudovou hudbou Brezinky z Polomky.
Gemerský folklórny festival má svojskú, jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, bohatú programovú skladbu a všadeprítomných vrúcnych hostiteľov. Vy, ktorí ste ešte v Rejdovej festivalovú atmosféru nezažili, určite príďte! Tešíme sa na Vás.
Organizátori
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-