pondelok, 08 august 2011 15:08
Posledný augustový víkend bude patriť 38. Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej Doporučený
Napísal(a) GOS
Posledný augustový víkend opäť bude patriť Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej, najvýznamnejšiemu sviatku folkloristov horného Gemera. Pre priaznivcov ľudovej hudby, piesní, tancov, zvykov a obyčají či ľudových remesiel, ale i tradičných jedál je pripravený bohatý program a mnoho zaujímavých sprievodných aktivít už od skorého popoludnia v piatok 26. augusta.
Môžu si vychutnať zabíjačkovú atmosféru, špeciality majstrov mäsiarov a dobrú ľudovú hudbu v podaní nezameniteľnej Muzičky z Bratislavy. V iných dvoroch sa už budú pripravovať ďalšie špeciality - gemerské pirohy, halušky, ale aj guláš, klobásy či koláče na rôzne tradičné spôsoby.
Pred oficiálnym otvorením 38. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, insitná maliarka Anna Kotvášová z Padiny (Srbsko) prostredníctvom svojich obrazov ponúkne návštevníkom spomienky na svoje rodné mesto. Ďalší program otvoria zástupcovia organizátorov – starosta obce Rejdová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Malé pódium „na pľacu“ bude patriť účinkujúcim – domácej folklórnej skupine Hôra, Gočovan z Gočova, Radzim z Vyšnej Slanej a hosťujúcim kolektívom. Mnohých iste poteší hudobno-spevácky blok Jána Ambróza z Telgártu s ľudovou hudbou Borievka a ľudovým rozprávačom Paľom Šperkom. Aradáčske meškárky určite očaria svojou výnimočnosťou a srbský súbor Zora priblíži svoj temperamentný folklór. Nebude chýbať ani Muzička, ktorá svojou ľudovou hudbou a spevom v pôvodnej zemitej podobe naladí prítomných na veselicu. Pre tých, ktorí nemajú chuť sa zabávať pri hudbe, bude vo dvore U Brehalu, opäť malé letné kino.
V sobotu 27. augusta domáci už od skorého rána budú pripravovať tradičné rejdovské dvory, v ktorých si návštevníci určite prídu na svoje! Okrem zaujímavých remesiel či gazdovských prác, ktoré si budú mať možnosť aj vyskúšať, si výborne pochutia na gemerských jedlách a koláčoch. Na pľacu sa v programe Ide káčor... predstavia detské folklórne súbory, ľudové hudby a sólisti, ktoré zo svojich repertoárov predvedú to najlepšie.
Na poludnie sa priestor na pľacu zmení na rozkvitnutú lúku, na ktorej účinkujúci v prekrásnych gemerských krojoch navodia tú pravú festivalovú atmosféru. Tí, ktorí radi súťažia, budú mať priestor overiť si svoje zručnosti v strúhaní šindľov a tradičnom uväzovaní šatiek.
Po prijatí vedúcich súborov a skupín starostom obce sa účastníci festivalu v pestrom a živom sprievode presunú do amfiteátra. Spevom a tancom budú pozývať miestnych i hostí na hlavný program v amfiteátri, ktorý otvárajú súbory, skupiny a sólisti z horného Gemera. Možno trochu nostalgie navodí programové číslo Aradáčskych meškárok , ktoré úspešne prezentujú ľudové tradície Slovákov žijúcich v Srbsku. Z neďalekej Polomky prinesie folklórna skupina Brezinky pásmo horehronských piesní a tancov a srbský folklór predstaví súbor Zora zo Srbského Itebeja. Folklórny súboru Zobor z Nitry divákom ponúkne časť zo svojho jubilejného programu a záver bude patriť tanečnej umeleckej skupine Čarovné ostrohy a ľudovej hudbe Miroslava Dudíka z Bratislavy. „Okrem scénických programov si účastníci festivalu budú môcť pozrieť spomínané dvory v obci, v amfiteátri tradičný jarmok a ukážky ľudových remesiel, a tam bude priestor aj na vlastnú realizáciu v tom ktorom remesle. Ďalej ponúkame výstavy, prehliadky dreveníc a dvorov, ale aj dobré jedlo a zábavu. Nezabudli sme ani na rodiny s deťmi pre ktoré budú pripravené aktivity v detských dielňach, budú môcť navštíviť malý salaš, ale nebudú chýbať ani zaujímavé hry a iné atrakcie“ - doplnila informácie Mária Ferenczová.
Návštevníkom festivalu sa tento rok v altánku za amfiteátrom so svojou tradičnou kuchyňou a inými zaujímavosťami zo života obce predstaví Nižná Slaná. Večerný program uzavrie ľudová veselica v kultúrnom dome s ľudovou hudbou Brezinky z Polomky.
Gemerský folklórny festival má svojskú, jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, bohatú programovú skladbu a všadeprítomných vrúcnych hostiteľov. Vy, ktorí ste ešte v Rejdovej festivalovú atmosféru nezažili, určite príďte! Tešíme sa na Vás.
Organizátori
{jcomments on}
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.