Posledný augustový víkend bude patriť 38. Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej Doporučený
Napísal(a) GOS
Posledný augustový víkend opäť bude patriť Gemerskému folklórnemu festivalu v Rejdovej, najvýznamnejšiemu sviatku folkloristov horného Gemera. Pre priaznivcov ľudovej hudby, piesní, tancov, zvykov a obyčají či ľudových remesiel, ale i tradičných jedál je pripravený bohatý program a mnoho zaujímavých sprievodných aktivít už od skorého popoludnia v piatok 26. augusta.
Môžu si vychutnať zabíjačkovú atmosféru, špeciality majstrov mäsiarov a dobrú ľudovú hudbu v podaní nezameniteľnej Muzičky z Bratislavy. V iných dvoroch sa už budú pripravovať ďalšie špeciality - gemerské pirohy, halušky, ale aj guláš, klobásy či koláče na rôzne tradičné spôsoby.
Pred oficiálnym otvorením 38. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, insitná maliarka Anna Kotvášová z Padiny (Srbsko) prostredníctvom svojich obrazov ponúkne návštevníkom spomienky na svoje rodné mesto. Ďalší program otvoria zástupcovia organizátorov – starosta obce Rejdová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Malé pódium „na pľacu“ bude patriť účinkujúcim – domácej folklórnej skupine Hôra, Gočovan z Gočova, Radzim z Vyšnej Slanej a hosťujúcim kolektívom. Mnohých iste poteší hudobno-spevácky blok Jána Ambróza z Telgártu s ľudovou hudbou Borievka a ľudovým rozprávačom Paľom Šperkom. Aradáčske meškárky určite očaria svojou výnimočnosťou a srbský súbor Zora priblíži svoj temperamentný folklór. Nebude chýbať ani Muzička, ktorá svojou ľudovou hudbou a spevom v pôvodnej zemitej podobe naladí prítomných na veselicu. Pre tých, ktorí nemajú chuť sa zabávať pri hudbe, bude vo dvore U Brehalu, opäť malé letné kino.
V sobotu 27. augusta domáci už od skorého rána budú pripravovať tradičné rejdovské dvory, v ktorých si návštevníci určite prídu na svoje! Okrem zaujímavých remesiel či gazdovských prác, ktoré si budú mať možnosť aj vyskúšať, si výborne pochutia na gemerských jedlách a koláčoch. Na pľacu sa v programe Ide káčor... predstavia detské folklórne súbory, ľudové hudby a sólisti, ktoré zo svojich repertoárov predvedú to najlepšie.
Na poludnie sa priestor na pľacu zmení na rozkvitnutú lúku, na ktorej účinkujúci v prekrásnych gemerských krojoch navodia tú pravú festivalovú atmosféru. Tí, ktorí radi súťažia, budú mať priestor overiť si svoje zručnosti v strúhaní šindľov a tradičnom uväzovaní šatiek.
Po prijatí vedúcich súborov a skupín starostom obce sa účastníci festivalu v pestrom a živom sprievode presunú do amfiteátra. Spevom a tancom budú pozývať miestnych i hostí na hlavný program v amfiteátri, ktorý otvárajú súbory, skupiny a sólisti z horného Gemera. Možno trochu nostalgie navodí programové číslo Aradáčskych meškárok , ktoré úspešne prezentujú ľudové tradície Slovákov žijúcich v Srbsku. Z neďalekej Polomky prinesie folklórna skupina Brezinky pásmo horehronských piesní a tancov a srbský folklór predstaví súbor Zora zo Srbského Itebeja. Folklórny súboru Zobor z Nitry divákom ponúkne časť zo svojho jubilejného programu a záver bude patriť tanečnej umeleckej skupine Čarovné ostrohy a ľudovej hudbe Miroslava Dudíka z Bratislavy. „Okrem scénických programov si účastníci festivalu budú môcť pozrieť spomínané dvory v obci, v amfiteátri tradičný jarmok a ukážky ľudových remesiel, a tam bude priestor aj na vlastnú realizáciu v tom ktorom remesle. Ďalej ponúkame výstavy, prehliadky dreveníc a dvorov, ale aj dobré jedlo a zábavu. Nezabudli sme ani na rodiny s deťmi pre ktoré budú pripravené aktivity v detských dielňach, budú môcť navštíviť malý salaš, ale nebudú chýbať ani zaujímavé hry a iné atrakcie“ - doplnila informácie Mária Ferenczová.
Návštevníkom festivalu sa tento rok v altánku za amfiteátrom so svojou tradičnou kuchyňou a inými zaujímavosťami zo života obce predstaví Nižná Slaná. Večerný program uzavrie ľudová veselica v kultúrnom dome s ľudovou hudbou Brezinky z Polomky.
Gemerský folklórny festival má svojskú, jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru, bohatú programovú skladbu a všadeprítomných vrúcnych hostiteľov. Vy, ktorí ste ešte v Rejdovej festivalovú atmosféru nezažili, určite príďte! Tešíme sa na Vás.
Organizátori
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.