Už po štyridsiaty rok koncom augusta privíta rázovitá hornogemerská obec Rejdová priaznivcov ľudových tradícií, spevu, tanca, remesiel a gemerských špecialít. Jubilejný Gemerský folklórny festival sa bude konať v dňoch 23. a 24. augusta 2013 s bohatým a pestrým programom v obci, vo dvoroch i v amfiteátri. Po Privítanke sa na malej scéne na pľacu vystriedajú domáce i hosťujúce kolektívy. Program uvedie ľudová hudba Ondreja Hlaváča piesňami z horného Gemera, v podaní ženskej speváckej skupiny Trnki a ľudovej hudby Jána Maka to budú melódie z neďalekého Horehronia. Ľudové rozprávanie, spev a hru na rôzne nástroje uvedie bačovské trio Salašníci.
O 19.30 hodine divákov pozdraví národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova typickým ukrajinským folklórom.
Záver prvého dňa Gemerského folklórneho festivalu bude patriť domácim. Folklórna skupina Hôra pri príležitosti 60.výročia založenia pripravila program A v Rejdovej pri kostele, v ktorom predstaví najúspešnejšie programy, resp. obdobia svojho pôsobenia na folklórnej scéne. V závere sa uskutoční krst publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“, ktorá viac prezradí o úspechoch najstaršieho folklórneho kolektívu v našom okrese.
Program bude pokračovať veselicami vo dvoroch a na pľacu kde okrem zábavy budú aj tradičné jedlá. Vo dvore U Brehalu sa uskutoční prezentácia o činnosti folklórnej skupiny Hôra.
Druhý deň festivalu začne otvorením Rejdovských dvorov. Účastníkov festivalu privítajú ľudové hudby, aby dali na známosť, že slávnosti tradičnej ľudovej kultúry horného Gemera pokračujú.
O 12.00 hodine zvučka festivalu oznámi začiatok detského programu Ide káčor ..., kde sa predstavia detské folklórne súbory, ľudové hudby a ich sólisti. Pre aktívnych návštevníkov budú vo dvoroch súťaže v strúhaní šindľov a uväzovaní šatiek. Voľný program na pľacu Ej, na most ďovky, na most... predstaví folklórne skupiny, súbory a ľudové hudby, so spevácko-tanečnými číslami.
Dolu tou Rejdovou pôjde krojovaný sprievod do amfiteátra Za hamrom, kde vyvrcholí program 40. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013.
O 14.30 hodine sa po pozdravení účastníkov zástupcami organizátorov v programových blokoch predstavia folklórne kolektívy z Gemera. Žriedla nevysychajú je scénický program nositeľov ľudových tradícií - folklórnych skupín. V komponovanom programe Ďakovanka pozdravia jubilujúci festival folklórni oslávenci, ktorí si v tomto roku pripomínajú svoje výročia. A nôžky virgajú je program folklórnych súborov z rožňavského okresu.
V Parchovenoch taka mouda má názov programu hosťujúcej folklórnej skupiny Parchovianka z Parchovian. Ďalším hosťom zo Slovenska je folklórny súbor Stavbár zo Žiliny. Vo svojom bloku Z hôr a dolín predstaví folklór z oblasti Kysúc, Oravy, Rajeckej doliny a blí¬zkeho okolia Žiliny. Piesne a tance z Ukrajiny uvedie zahraničný hosť, ukrajinský súbor Cheremosh z Ľvova.
Záver 40. Gemerského folklórneho festivalu bude patriť známemu horehronskému spevákovi Jánovi Ambrózovi, ktorého nemusíme zvlášť predstavovať, a ľudovej hudbe Borievka z Banskej Bystrice. 
Organizátori pripravili aj množstvo sprievodných podujatí v obci i amfiteátri. Budú to už spomenuté Rejdovské dvory – gazdovský, bačovský, pastiersky, banícky, včelársky, remeselnícky, poľovnícky, hasičský i muzikantský. Ďalej si návštevníci môžu pozrieť múzeum tradičnej ľudovej kultúry Rejdovej i ďalšie drevenice v obci, pochutnať si na gemerských špecialitách, rejdovských koláčoch, bouchách a iných tradičných jedlách, pozrieť si výstavu k 40. výročiu festivalu, súťažiť, zaspievať si s muzikami a podobne. V amfiteátri to bude remeselnícky jarmok, výrobky zo salaša, tvorivé dielne a detských návštevníkov určite poteší Malý gróf Taši z Tašíkova a ďalšie aktivity.
Gemerský folklórny festival v takomto rozsahu je možné zrealizovať vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov.
Organizátori, Gemerské osvetové stredisko a obec Rejdová ako aj všetci účinkujúci sa tešia na milovníkov folklóru. Dovidenia v Rejdovej na 40.Gemerskom folklórnom festivale.
Bližšie informácie: www.gos.sk, www.rejdova.sk
Gemerské osvetové stredisko Rožňava, 058/7324258
Obecný úrad Rejdová, 7883240
Košický samosprávny kraj, Gemerské osvetové stredisko Rožňava, obec Rejdová
Vás srdečne pozývajú na
40. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
23. AUGUST piatok
PROGRAM NA PĽACU
16.00 SVADBA Z HORNÉHO GEMERA Evanjelický kostol a.v.
- priamy prenos Slovenského rozhlasu, Rádio Regina Košice účinkujú: Mária Brdárska-Janoška a folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Gočovan z Gočova, Dolina z Gemerskej Polomy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ľudová hudba Železiar z Košíc
réžia: Milan Rendoš, uvádzajú: Veronika Slaninková a Milan Rendoš
17.15 Z KRONIKY Evanjelická fara
- vernisáž výstavy fotografií z histórie festivalu
18.00 PRIVÍTANKA - slávnostné otvorenie 40. ročníka malá scéna na pľacu
Gemerského folklórneho festivalu REJDOVÁ 2013
18.10 KED SI JA ZASPIEVAM, PUSTÍM DOLINOU HLAS
- ľudová hudba Ondreja Hlaváča
18.30 PIESNE MOJO, PIESNE - ženská spevácka skupina Tmki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice
19.00 SALAŠNÍCI - bačovské trio z Banskej Bystrice 19.30 POZDRAV Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
♦ programy uvádza: Dana Lacková
20.00 A V REJDOVEJ PRI KOSTELE - scénický program folklórnej skupiny Hôra pri príležitosti 60. výročia založenia
- krst monografickej publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“ z dejín organizovaného folklóru v Rejdovej
♦ príprava a réžia: ján Lipták
21.00 AUTAKIE ZMO BULI vo dvore u Brehalu
- folklórna skupina Hôra v obrazoch
ĽUDOVÁ VESELICA na pľacu
24. AUGUST sobota
PROGRAM NA PĽACU
10.30 OTVORENIE REJDOVSKÝCH DVOROV
12.00 IDE KÁČOR... malá scéna na pľacu
- program detských folklórnych súborov, hudieb a sólistov účinkujú: Gemerčatá z Dobšinej, Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskeresô z Drnavy, Haviarik a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, sólisti speváci, tanečníci a inštrumentalisti z rožňavského okresu
♦ réžia: Mária Hlaváčová, uvádza: Alexandra Dujčáková
13.00 EJ, NA MOST ĎOUKY, NA MOST ... na pľacu
- tanečný obrázok s prehliadkou gemerských krojov
REJDOVSKÝ ŠINGEL - súťaž v ručnom strúhaní šindľov
UVIAŽEM SI HANTUŠOK - súťaž v tradičnom uväzovaní šatiek
13.45 DOLU TOU REJDOVOU - krojovaný sprievod obcou
PROGRAM V AMFITEÁTRI
14.30 VITAJTE V REJDOVEJ ZA HÁMROM na 40. Gemerskom folklórnom festivale
ŽRIEDLA NE VYSYCHAJÚ
účinkujú: folklórne skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, Dolina z Gemerskej Polomy, Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej
15.40 ĎAKOVANKA ZO SERCA
účinkujú: Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej, Martina Zagibovä z Pače, Lucia Urbančíkovä z Rožňavy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča
16.00 A NÔŽKY VIRGAJÚ
účinkujú: folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Gemer z Dobšinej, Stromíš z Vlachova, Dubina, Haviar a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy
♦ réžia: ján Lipták
17.00 V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA
- folklórna skupina Parchovianka z Parchovian
17.30 Z HÔR A DOLÍN - folklórny súbor Stavbár zo Žiliny
18.15 PIESNE A TANCE Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
19.00 Tombola
20.00 JANO AMBRÓZ Z TELGÁRTU a ľudová hudba Borievka s primášom Igorom Gašparom
♦ programy uvádza: Katarína Birková
ĽUDOVÁ VESELICA - do tanca hrá SAKO
SPRIEVODNÉ PODUJATIA:
Rejdovské dvory - pastiersky U Polovičku, bačovský - u Brehalu, gazdovský - U Lacka, včelársky, remeselnícky U Mihóka, banícky, hasičský, poľovnícky, muzikantský v Skalicu U Vilima,
Múzeum tradičnej ľudovej kultúry v Rejdovej + Z kuchyne starých materí + tradičné výrobky zo salaša + ukážky remesiel + výstavy + rejdovské drevenice + súťaže + Rejdovský šingel + Uviažem si hanúšok + krojované bábiky + tvorivé dielne pre deti +
jarmok ľudových remesiel + Čestný hosť festivalu - Malý gróf TAŠI z Tašíkova
a jeho rozprávkoví kamaráti
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
VSTUPNÉ sobota
amfiteáter dospelí: 4.- €
deti, študenti, dôchodcovia 2.- €
Prijímame kultúrne poukazy
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.