Klenovská rontouka), Jaroslav Piliarik (tanečník a choreograf FS Sinec z Hnúšte) a Mgr. Ján Lipták (tanečník, choreograf a dlhoročný umelecký vedúci FS Haviar z Rožňavy), odporučila do krajského kola súťaže choreografiu folklórneho súboru Háj – „Čardáš hraj“.
Táto choreografia vznikla v roku 2010 na základe výskumov Národného osvetového centra, Slovenskej akadémie vied a súkromných výskumov manželov Vnenčákovcov. Pracuje s podobnými a odlišnými prvkami čardášov dvoch gemerských dedín – Rejdovej a Gemerskej Polomy. Účinkuje v nej 24 tanečníkov a 8 speváčok. Jej autorkou je Mgr. Marianna Svoreňová.
V nesúťažnom programe sa predstavil detský folklórny súbor Lieskovček s choreografiu „Pecivál kráľom,...“. Predstavili sa tiež sólisti speváci a tanečníci, medzi nimi aj Andrej Sýkora a Soňa Moumani, ktorí zatancovali „Čardáš zo Zvolenskej Slatiny“, spracovaný podľa archívneho filmového záznamu, ktorého krátka ukážka bola súčasťou programu. Zatancovali tiež Lucia Zvarová a Jozef Bulka z detského folklórneho súboru Mladosť z Klenovca a zaspievali víťazi obvodného kola súťaže Slávik Slovenska 2011 – Linda Szőkeová, Tomáš Kováčik, Barborka Luptáková, Lucia Janšová a Lenka Ilčíková. Folklórny súbor Rimavan pridal do programu aj nesúťažný tanec – Horehronský dupák a folklórny súbor Háj – Palicový tanec. Na záver si všetci účinkujúci spoločne zaspievali.
O hudobný sprievod sa postarali ľudové hudby pod vedením Miroslava Danihela a Jozefa Jackuliaka, detských spevákov na akordeóne sprevádzala Janka Dobrocká. Na heligónkach zahrali Michal Kyzek a František Poprovský. Program konferovala Drahuška Plichtová.
Krajská prehliadka tvorivých choreografií, na ktorú postupuje aj choreografia folklórneho súboru Háj – „Čardáš hraj“, by sa mala uskutočniť na jeseň v rámci podujatia Bystrická folklórna Haravara v Banskej Bystrici.
Andrej Sýkora a Soňa Moumani budú s „Čardášom zo Zvolenskej Slatiny“ reprezentovať náš región a kraj na celoslovenskej súťaži sólistov tanečníkov v ľudovom tanci pod názvom Šaffova ostroha, ktorá sa bude konať už tento týždeň, t. j. 27. – 29. mája 2011 v Dlhom Klčove, okres Vranov nad Topľou.
Víťazom a postupujúcim držím palce a všetkým účinkujúcim ďakujem, za to – akým spôsobom dokázali preniesť krásu ľudového umenia na pódium a akým spôsobom ju rozdávali divákom.
Jaroslava Jelchová, GMOS
{gallery}kultura/folklor/rs/vecer{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 23 máj 2011 19:33
V Rimavskej Sobote na folklórnom večere súťažili aj s choreografiou Čardáša z Rožňavského Bystrého Doporučený
Napísal(a) Jaroslava Jelchová
V Dome kultúry v Rimavskej Sobote sa v piatok (20. mája 2011) uskutočnil folklórny večer, na ktorom sa predstavili rimavskosobotské folklórne súbory Rimavan, Háj, detský folklórny súbor Lieskovček a viacerí sólisti speváci a tanečníci.
Úvod programu sa niesol v súťažnom duchu, keďže súčasťou večera bola aj regionálna prehliadka tvorivých choreografií. Diváci mali možnosť vidieť 4 súťažné choreografie: „Prekáračky z Podpoľania“, „Čardáš z Rožňavského Bystrého“, gemerskú choreografiu „Čardáš hraj“ a „Žienski“ tanec z Telgártu.
Porota, v zložení Mgr. Stanislava Zvarová (dramaturgička a riaditeľka Gemersko -malohontských folklórnych slávností –
Zverejnené v
Folklór
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.