Od skorého rána ožili priestory Radnice, tohto známeho rožňavského stánku kultúry, keď sa schádzali prví účinkujúci a skúšali svoje súťažné programy. Pestré gemerské kroje, rôznorodé nárečie dokonale doplnili festivalovú atmosféru. Pieseň „Kot som húsky pásla ...“ v podaní malej Sáry z detského folklórneho súboru Malý Stromíš z Vlachova otvorila okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov. Prítomným sa prihovorila Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a súťažiacim popriala, aby nemali trému a ukázali všetko, čo sa na nácvikoch naučili. Konferencierka Saška Dujčáková predstavila kolektívy aj ich súťažné programy. Úvod patril Šištičkám v podaní najmenšej skupiny detského folklórneho súboru Haviarik z Rožňavy. Za nimi dobehli najmenší z Malého Stromíša z Vlachova, ktorí si do súťaže priniesli program Na zelenej lúške. Spolu je nám lepšie, mal názov programu detského súboru Perly Silice zo Silice a súťažný program Na pažiti uviedol detský folklórny súbor Slniečko z Gočova . S programom Vítanie jari prišla najmenšia skupina detského folklórneho súboru Gemerčatá z Dobšinej. Hry Pred kostolom ukázali deti z Kincskereső z Drnavy a detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy si podmanil divákov s programovým číslom Zbojníci.
Sedem kolektívov uviedlo sedem súťažných programov a nastal čas na vyhodnotenie. Odborná porota v zložení: predseda Mgr. Ján Lipták z Rožňavy, členovia: Ing. Marianna Poprocká z Revúcej a Michal Kupec z Veľkej Idy nemala ľahkú úlohu spravodlivo rozhodnúť o oceneniach. Počas rozhodovania poroty a rozborového seminára v sále prebiehal ďalší program pre členov súťažiacich kolektívov - nesúťažná prehliadka, v ktorej sa predstavili - dievčenská spevácka skupina Horička z Rejdovej, sólistky speváčky z Gočova - Ivanka Arovičová, Dominika Palacková, Simonka Mlynárová a Andrejka Bobríková, Tanečný krúžok pri Špeciálnej základnej škole v Rožňave, Citarová skupina z Krásnohorskej Dlhej Lúky a citaristka Nikoleta Helcmanová z Brzotína, FSk Haviarik z Rožňavy, detské folklórne súbory Perly Silice zo Silice, Slniečko z Gočova a Kincskereső z Drnavy.
Krátko po 13-tej hodine nasledovalo vyhodnotenie súťažnej časti festivalu – okresnej súťaže detských folklórnych súborov „Kot som húsky pásla...“. Pani riaditeľka Gemerského osvetové strediska v Rožňave srdečne poďakovala všetkým účinkujúcim v rámci 1. Detského folklórneho festivalu, vedúcim, pedagógom, ale aj rodičom za ich trpezlivosť a snahu odovzdať najmladšej generácii čo najviac ľudových piesní, tancov a zvykov, ktoré sa ešte zachovali. V neposlednom rade patrilo poďakovanie aj partnerom, ktorí napriek sťaženým ekonomickým podmienkam podporili podujatie a vytvorili podmienky pre toto hodnotné podujatie.
Najprv si prevzali diplomy účinkujúci v nesúťažnej prehliadke, aby mali pamiatku na tento deň. Potom to bolo napínavé. Všetci boli zvedaví ako rozhodla porota a ktorý kolektív bude reprezentovať okres v krajskom kole. Nakoniec sa dozvedeli, že to budú dva súbory. Takže, ocenenia získali:
Zlaté pásmo s postupom do krajskej súťaže
- Detský folklórny súbor Kincskereső z Drnavy za program „Pred kostolom“
- Detský folklórny súbor Gemerčatá z Dobšinej za program „Vítanie jari“
Zlaté pásmo
- Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy za program „Zbojníci“
Strieborné pásmo
- Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova za program „Na zelenej lúške“
- Detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy za program „Šištičky“
Bronzové pásmo
- Detský folklórny súbor Slniečko z Gočova za program „Na pažiti“
- Detský folklórny súbor Perly Silice zo Silice za program „Spolu je nám lepšie“
Cena diváka
- Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy.
Ceny a diplomy odovzdali Mgr. Helena Novotná, riaditeľka GOS, Ing. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave a Mgr. Ján Lipták, predseda poroty.
Organizátorov potešil aj záujem zo strany rožňavských základných škôl o celé podujatie. Veríme, že im programy priblížili aspoň časť z bohatých folklórnych tradícií Gemera. Postupujúcim súborom držíme palce v krajskej súťaži, ktorá sa bude konať 16. apríla 2011 v Buzici.
M. Ferenczová, GOS
{gallery}folklor/dff1{/gallery}
{gallery}folklor/dff1/zh{/gallery}
Video o podujatí Kot som húsky pásla...:
TU
{jcomments on}
































V utorok 5. apríla 2011 sa na Radnici v Rožňave uskutočnilo podujatie pre detské folklórne kolektívy, sólistov spevákov a inštrumentalistov pod názvom Detský folklórny festival, ktorý pozostával zo súťažnej a nesúťažnej časti. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave každoročne organizuje v dvojročnej periodicite okresné postupové súťaže, ktoré vyhlasuje Národné osvetové centrum v Bratislave. V tomto roku to bola súťaž pre detské folklórne súbory a budúci rok bude pre oblasť detskej hudby a spevu. Myšlienke, aby detské kolektívy i sólisti pracovali systematicky a každý rok mali priestor pre prezentáciu na úrovni okresu,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.