sú v ňom študenti rôznych škôl a pracovníci rôznych zamestnávateľov. Autorky oživenia po našom privítaní predstavili zámery a ciele súboru a dohodli s nami dni nácvikov. K predstavám, ako by mal súbor pracovať, vyzvali aj nás.
18. septembra 2015 sme začali naplno zarezávať uvoľňovacími cvičeniami v rytme reprodukovanej hudby. Ďalšie tréningy sa niesli v znamení improvizácie tanečných prvkov, strečingu a najmä klasických prvkov, ako sú párové točky, sólové točky cez diagonály potrebné pre držanie tela a priestorovú orientáciu na javiskách. Entuziazmus kolektívu prináša prvé ovocie v podobe plynulých nácvikov gemerských tanečných prvkov a vytvára predpoklad na zostavenie prvých tanečných blokov tak, že vzniknú ďalšie a po nich sa postaví celý tanec.
Dramaturgia súboru bude zameraná najmä na oblasť Gemera (dolín Zdychavy, Sirka a pod), ale nie je vylúčená ani oblasť ďalších regiónov Slovenska. Každý člen má vytvorený priestor pre sebarealizáciu, čo bude zohľadnené pri komponovaní dramaturgického plánu súboru do budúcnosti. Je len na súčasnej mladej generácii, či bude ľudové tradície nielen zachovávať, ale ich aj ďalej rozvíjať.
Jednou formou zmysluplných činností pre uchovanie a rozvoj ľudskej identity je aj folklór a jeho rôzne podoby. V rámci dobročinnosti oslovujeme širokú verejnosť na Gemeri a najmä milovníkov folklóru a ľudových tradícií, ak majú doma akýkoľvek druh odevov po starých mamách a dedoch (obuv, oplecká, krpce, čižmy, náradie) a nepotrebujú ich, aby ich poskytli do archívnej zbierky a studnice, z ktorej budú čerpať budúce generácie Lykovca a Lykovčeka.
VĎAKA FOLKLÓRU NAZRELI DO MINULOSTI...
Prvé vystúpenie Lykovca a Lykovčeka sa uskutočnilo 8. decembra 2015 o 17:00 hodine v MsDK v Revúcej pod názvom Folklórne Vianoce. Počas tohto večera nám deti z DFS Lykovček a novo vniknutého FS Lykovec pripomenuli magickú silu predvianočných strídžích dní a ten pravý, neopakovateľný zmysel Vianoc, ktorý prostredníctvom nich ožil v tradíciách našich predkov v podobe zvykov, tancov, kolied a novoročných vinšov v spoločnom programe Od jesene do Nového roka. Vďaka nim diváci nazreli do minulosti, ako toto čarovné obdobie prežíval obyčajný človek, čím sa zaoberal, ako pracoval, ako sa zabával, akým nárečím rozprával, čoho sa bál, čomu veril, akú pesničku si pri tom spieval... V programe tiež vystúpila mužská spevácka skupina Húžva, ľudová hudba FS Lykovec s primášom Michalom Šimkom a detská ľudová hudba Lykovček s primáškou Radkou Sokolovou. Domov sme si odniesli nezabudnuteľný zážitok.
Dušan Gacko, Mgr. Martina Urbanová, foto: Peter Poboček
[cincopa A4PAmKNTeZ6H]


























Národný park Muránska planina sa pýši jedným z najkrajších a najvzácnejších kvetov, ktorý nesie názov lykovec, podľa ktorého je pomenovaný aj dospelácky folklórny súbor pri MsKS v Revúcej. Kým flóra a fauna sa na jeseň pripravujú na zimný spánok, Lykovec sa naopak prebúdza k životu a kvitne. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a