centrom, v spolupráci s Gemersko – malohontským osvetovým strediskom a Obcou Klenovec. Projekty z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Národné osvetové centrum. Cieľom projektov bolo zdokonaliť deti z folklórnych súborov v ľudovom tanci a v ľudovej hudbe. Tvorivých dielní Malí tanečníci sa zúčastnilo 20 tanečníkov zo Slovenska, a to z detských folklórnych súborov Ďumbier z Liptovského Mikuláša, Pramienok z Liptovského Mikuláša, Mladosť z Klenovca, Železiarik z Košíc, Kopaničiarik z Myjavy, Čakanka z Nového Mesta nad Váhom, Radosť z Trenčína, Kornička z Trenčína.
Deti boli vybraté formou konkurzov, ktoré sa konali na viacerých miestach Slovenska. Na tvorivých dielňach sa deti učili tance a tanečné hry z Východnej – región horný Liptov a z Myjavy. Odbornými lektormi boli Mgr. Art. Agáta Krausová, ArtD., Mgr. Art. Ing. Slavomír Ondejka, Mgr. Art. Lenka Konečná, ArtD., Ladislav Konečník. Vo voľnom čase sa deťom venovali animátori voľného času Ing. Pavol Konečný a Tomáš Husár. Za odborného garanta z Národného osvetového centra sa tvorivých dielní Malí tanečníci zúčastnili Mgr. Katarína Babčáková, PhD. , a Mgr. Petra Krnáčová, PhD. Tvorivé dielne Malí tanečníci sme po prvýkrát organizovali v spolupráci s tvorivými dielňami Muzičky, ktoré o. z. RODON Klenovec, v spolupráci s Národným osvetovým centrom realizovali už po 14. krát.
|
PRIMÁŠIKOVIA – tvorivé dielne primášov detských ľudových hudieb Národné osvetové centrum, o. z. RODON Klenovec, Gemersko - malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v čase od 15. - 20.08.2016 realizovali tvorivé, hudobné dielne, pre primášov detských, ľudových hudieb - Primášikovia v Penzióne Močiar. Od pondelka, do soboty sa pätnásť primášov z detských ľudových hudieb z Tlmáč, Košíc, Svitu, Spišskej Belej, Hriňovej, Rimavskej Soboty, Čane, Červeníka, Šale, Devínskej Novej Vsi, New Jersey, Dobrej Nivy, Rusoviec, Svidníka, Belej nad Cirochou zdokonaľovali v osvojovaní si hudobných štýlov regionálnych hudobných nárečí. Rozvíjali si interpretačné schopnosti, variačnú techniku. Lektormi tvorivých dielní Primášikovia boli významní primáši zo Slovenska MDDr. Dominik Václav, Michal Zelinka a z Maďarska Tomás Péter. Odborného garanta projektu zastupoval Mgr. Art. Michal Noga z Národného osvetového centra. Počas voľného času sa mladým primášom venovali animátorky voľného času Mgr. Ľudmila Ivanyiová z Národného osvetového centra a Lucia Zvarová. Počas oddychu od hrania sa učili vyrábať košíky s Jaroslavom Zvarom a navštívili Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Záverečný koncert mladých primášov si vypočuli 20. augusta 2016 občania a rodáci v obci Rimavská Baňa. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Národné osvetové centrum. (S.Z.) |
Na záver tvorivých dielní deti svoje umenie prezentovali na verejnej prezentácii projektov na koncerte v obci Klenovec a na podujatí Dedina ožíva v Drienčanoch. Pre všetkých návštevníkov to bol jedinečný zážitok. Projekty Malí tanečníci a Muzičky prebehli úspešne a dúfame, že u všetkých zostali krásne spomienky a množstvo vedomostí a poznaní, ktoré napomôžu v ich ďalšom umeleckom rozvoji.
Mgr. Stanislava Zvarová,
predsedníčka o.z. RODON Klenovec,
odborná pracovníčka GMOS v Rimavskej Sobote
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.