gastronomické a iné špeciality z regiónu, tiež interaktívne sprievodné podujatia, ako školu spevu, tvorivé remeselné dielne.
Autori programov, dvorov slávností sa zamerali na prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry hlavne Gemera – Malohontu z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťami podujatia budú folklórne kolektívy: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Gymnik z Bratislavy, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Bazalička z Plachtiniec – Príbeliec, sólisti z Podpoľania, Horehronia, Vojvodiny, Ruskej Federácie.
Návštevníci si budú môcť pochutnať na rôznych špecialitách v dvoroch: Klenovskom, Francúzskom, Hrnčiarskom z Hrnčiarskych Zalužian, Chovateľskom, Štrúdľovom, Na Ráztočnom...
V tomto roku je dramaturgia slávnosti zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Organizátori si pripomenú aj osudy klenovčanov, ktorí svoj domov našli aj na Podkarpatskej Rusi, kde si založili Nový Klenovec a pred 70 rokmi sa vrátili na Slovensko. Pripomenieme si významného slovenského choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty, Mikuláša Senku.
V piatok a v sobotu budú pre návštevníkov sprístupnené výstavy. V múzeu súkeníctva a gubárstva bude prezentovaná rezbárska tvorba Milana Stieranku a výrobky z ovčej vlny od Jána Fotu z Klenovca. V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava, Šúpolienky Evy Dolinajovej z Tisovca. Autorská výstava učiteľky, spisovateľky, rezbárky maliarky Evy Wilson z Revúckej Lehoty, ktorú pripravila Anetta Cvachová. V sále kultúrneho domu bude nainštalovaná výstava pod názvom SNP, ktorú zapožičalo Múzeum SNP z Banskej Bystrice. Sprístupnená bude i Tradičná izba - zrekonštruovaný domček blízko námestia a v ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča bude sprístupnená Pamätná izba Vladimíra Mináča a tradičná izba.
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe POĎTE S NAMI VERBOVAŤ, NEBUDETE BANOVAŤ! Predstavia sa detské folklórne súbory: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Čížiček z Tisovca, Lieskovček, Podkovička, Hájiček a Hájik, Súkromná ZUŠ z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovc v réžii Matúša Ivana.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká, v réžii Alenky Ďurkovičovej. V tomto roku Vás zavedieme do obcí Teplý Vrch, Budikovany, Pápča a Drienčany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu, po ktorom bude scéna patriť Folklórnej skupine Šajava z Kráľa a domácim tanečníkom, spevákom, heligonkárom a ľudovej hudbe Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pokračovať budeme scénickým programom v réžii Andrei Jágerovej pod názvom V krčme, v ktorom sa prestavia MSSk Vepor z Klenovca, MSSk Čierťaž z Nemeckej, Marian Čupka zo Šumiaca, bývalí sólisti FS Podpoľanec, Štefan Chmelický z Liptovského Mikuláša. Prvý slávnostný večer účastníkov pozdravia svojim profilovým programom My sme parta, členovia Folkórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý pripravili Jozef Martinka a Michal Pagáč.
Záver večera bude patriť tanečnej dielni pod názvom V Klenovci na tanci, s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova a s tanečníkmi Katkou Kantorákovou a Jánom Belányim z Nižného Skálnika.
Sobotňajšie ráno návštevníkov privíta jarmočná nálada pri tradičných remeslách, do ktorých sa môžu interaktívne zapojiť návštevníci podujatia. Na sídlisku sa ráno predstavia Verbovačkou I. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, FSk Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian, Suche Karky z Prešova, Roman Malatinec, Viktor Brádňanský, Peter Kamenský.
Už po 27.-krát sa na GMFS - Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť spevácka skupina Suché Karky z Prešova. Popoludnie bude patriť opäť Verbovačom na námestí. Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát, v ktorom sa súťažne predstavia členovia folklórnych kolektívov a veríme, že i v tomto roku budú mať svojich divákov, ktorí ich budú povzbudzovať. Autorkou súťaží a jej realizátorkou bude Jaroslava Lajgútová z Rimavskej Soboty.
Scénické programy v sobotu začíname v kultúrnom dome a to uvedením regrútskych zvykov, vojnových udalostí v programe pod názvom Pieseň na hranici života a smrti. V programe sa predstavia Stanislav Mičev, Nelka Hričanová z Rimavskej Soboty, Pavol Bielčik z Kokavy nad Rimavicou, MSSk a Stanislava Zvarová FS Vepor z Klenovca, Suche Karky z Prešova, Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, Katarína Bagľaš zo Srbskej republiky, Peter Kocák s FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, Alexander Džalašov sólista súboru kozáckych piesní Volnyj Don Rostov na Done z Ruskej federácie, ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, Ján Žilák z Českého Brezova. Program sa realizuje v spolupráci s Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Gemersko- malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Novohradským múzeom a Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Fotografie poskytli: Štefan Böszörmény, Ladislav Kelemen, Michal Šestak. Námet, scenár, réžia programu Roman Malatinec, slovom sprevádza: Ľubomír Paulovič.
Scénu na námestí v sobotu otvoria výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, v réžii Jaroslava Piliarika. Prestavia sa ľudové hudby: ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, ĽH FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, ĽH FS Gymnik z Bratislavy, ĽH FS Vepor z Klenovca, MSSk Húžva z Hnúšte.
VESELOSTI DO SÝTOSTI, je názov regionálneho programu v réžii Andrea Sykoru, v ktorom sa predstavia FS Lykovec z Revúcej, FSk Spod Kohúta Muránska Zdychava – Revúčka, FSk Revúška z Revúčky, Levenda z Muráňa, FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS VEPOR z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, MSSk Húžva z Hnúšte.
„KOĎ SMO TAK K VÁM PRIŠLI“ – je názov programu hosťujúceho Folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý pripravil Štefan Gerhát.
Večerný program pokračuje Potulkami Slovenskom – spomienkový program zo života a diela Mikuláša Senka, choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty. V programe, v réžii Vladimíra Petrinca účinkujú: Jozef Fabo, FS Rimavan z Rimavskej Soboty, FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, FSk Tisovec.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť tragikomédii vojny smejúcej sa cez slzy, pod názvom: ZBOHOM, v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Námet, scenár a réžia Peter Kocák.
Nedeľňajší sviatočný deň a záverečný deň slávností sa stretneme na Službách Božích v kostole ECAV. V kostole bude uvedený program sólistov spevákov a speváckych skupín v réžii Juraja Matiaša pod názvom „Počkajte regrúťi príde vám hosť“, v podaní FSk Bažalička z Plachtiniec- Príbeliec, Juraj Matias, Margita Jágerová z Nitry, Jarka Vaculčiaková z Vyšnej Pokoradze, Mužská spevácka a ženská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, Drahomír Parkáni z Príbeliec, Aneta Lajgútová z Rimavskej Soboty.
39. ročník Gemersko – malohontských slávností – Klenovská Rontouka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Klenovec, RODON Klenovec, Greko catering, Ján Figuli s.r.o., Kofola, Pekáreň Bobro, Zlatý bažant.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 23.6 – 25.6.2017 do Klenovca na 39. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovskú Rontouku 2017.
Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór, GMOS R. Sobota

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-