gastronomické a iné špeciality z regiónu, tiež interaktívne sprievodné podujatia, ako školu spevu, tvorivé remeselné dielne.
Autori programov, dvorov slávností sa zamerali na prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry hlavne Gemera – Malohontu z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Hosťami podujatia budú folklórne kolektívy: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Vršatec z Dubnice nad Váhom, Gymnik z Bratislavy, Vranovčan z Vranova nad Topľou, Bazalička z Plachtiniec – Príbeliec, sólisti z Podpoľania, Horehronia, Vojvodiny, Ruskej Federácie.
Návštevníci si budú môcť pochutnať na rôznych špecialitách v dvoroch: Klenovskom, Francúzskom, Hrnčiarskom z Hrnčiarskych Zalužian, Chovateľskom, Štrúdľovom, Na Ráztočnom...
V tomto roku je dramaturgia slávnosti zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Organizátori si pripomenú aj osudy klenovčanov, ktorí svoj domov našli aj na Podkarpatskej Rusi, kde si založili Nový Klenovec a pred 70 rokmi sa vrátili na Slovensko. Pripomenieme si významného slovenského choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty, Mikuláša Senku.
V piatok a v sobotu budú pre návštevníkov sprístupnené výstavy. V múzeu súkeníctva a gubárstva bude prezentovaná rezbárska tvorba Milana Stieranku a výrobky z ovčej vlny od Jána Fotu z Klenovca. V kultúrnom dome bude pre návštevníkov pripravená výstava, Šúpolienky Evy Dolinajovej z Tisovca. Autorská výstava učiteľky, spisovateľky, rezbárky maliarky Evy Wilson z Revúckej Lehoty, ktorú pripravila Anetta Cvachová. V sále kultúrneho domu bude nainštalovaná výstava pod názvom SNP, ktorú zapožičalo Múzeum SNP z Banskej Bystrice. Sprístupnená bude i Tradičná izba - zrekonštruovaný domček blízko námestia a v ZŠ s MŠ Vladimíra Mináča bude sprístupnená Pamätná izba Vladimíra Mináča a tradičná izba.
Scénické programy budú otvárať najmladší účastníci slávností v programe POĎTE S NAMI VERBOVAŤ, NEBUDETE BANOVAŤ! Predstavia sa detské folklórne súbory: Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Čížiček z Tisovca, Lieskovček, Podkovička, Hájiček a Hájik, Súkromná ZUŠ z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej, Zrkadielko z Hnúšte, Zornička z Klenovc v réžii Matúša Ivana.
Už tradične aj tento rok budeme prezentovať obce nášho regiónu v komornom programe Roztratené zrnká, v réžii Alenky Ďurkovičovej. V tomto roku Vás zavedieme do obcí Teplý Vrch, Budikovany, Pápča a Drienčany.
Slávnostné otvorenie podujatia bude na scéne na Námestí Karola Salvu, po ktorom bude scéna patriť Folklórnej skupine Šajava z Kráľa a domácim tanečníkom, spevákom, heligonkárom a ľudovej hudbe Folklórneho súboru Vepor z Klenovca. Pokračovať budeme scénickým programom v réžii Andrei Jágerovej pod názvom V krčme, v ktorom sa prestavia MSSk Vepor z Klenovca, MSSk Čierťaž z Nemeckej, Marian Čupka zo Šumiaca, bývalí sólisti FS Podpoľanec, Štefan Chmelický z Liptovského Mikuláša. Prvý slávnostný večer účastníkov pozdravia svojim profilovým programom My sme parta, členovia Folkórneho súboru Vršatec z Dubnice nad Váhom, ktorý pripravili Jozef Martinka a Michal Pagáč.
Záver večera bude patriť tanečnej dielni pod názvom V Klenovci na tanci, s Ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova a s tanečníkmi Katkou Kantorákovou a Jánom Belányim z Nižného Skálnika.
Sobotňajšie ráno návštevníkov privíta jarmočná nálada pri tradičných remeslách, do ktorých sa môžu interaktívne zapojiť návštevníci podujatia. Na sídlisku sa ráno predstavia Verbovačkou I. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, FSk Hrnčiarka z Hrnčiarskych Zalužian, Suche Karky z Prešova, Roman Malatinec, Viktor Brádňanský, Peter Kamenský.
Už po 27.-krát sa na GMFS - Klenovskej Rontouke predstavia heligonkári z celého Slovenska na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Škola spevu pre všetkých bude v Klenovskom dvore, ktorú budú viesť spevácka skupina Suché Karky z Prešova. Popoludnie bude patriť opäť Verbovačom na námestí. Tradične pre účinkujúcich a návštevníkov sú pripravené súťaže v šikovnosti a zručnosti pod názvom O starostkin dukát, v ktorom sa súťažne predstavia členovia folklórnych kolektívov a veríme, že i v tomto roku budú mať svojich divákov, ktorí ich budú povzbudzovať. Autorkou súťaží a jej realizátorkou bude Jaroslava Lajgútová z Rimavskej Soboty.
Scénické programy v sobotu začíname v kultúrnom dome a to uvedením regrútskych zvykov, vojnových udalostí v programe pod názvom Pieseň na hranici života a smrti. V programe sa predstavia Stanislav Mičev, Nelka Hričanová z Rimavskej Soboty, Pavol Bielčik z Kokavy nad Rimavicou, MSSk a Stanislava Zvarová FS Vepor z Klenovca, Suche Karky z Prešova, Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci z Košíc, Katarína Bagľaš zo Srbskej republiky, Peter Kocák s FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, Alexander Džalašov sólista súboru kozáckych piesní Volnyj Don Rostov na Done z Ruskej federácie, ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, Ján Žilák z Českého Brezova. Program sa realizuje v spolupráci s Múzeum SNP v Banskej Bystrici, Gemersko- malohontským múzeom v Rimavskej Sobote, Novohradským múzeom a Novohradským osvetovým strediskom v Lučenci. Fotografie poskytli: Štefan Böszörmény, Ladislav Kelemen, Michal Šestak. Námet, scenár, réžia programu Roman Malatinec, slovom sprevádza: Ľubomír Paulovič.
Scénu na námestí v sobotu otvoria výborné ľudové hudby v súťaži Drótova nôta, v réžii Jaroslava Piliarika. Prestavia sa ľudové hudby: ĽH FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, ĽH FS Vranovčan z Vranova nad Topľou, ĽH FS Gymnik z Bratislavy, ĽH FS Vepor z Klenovca, MSSk Húžva z Hnúšte.
VESELOSTI DO SÝTOSTI, je názov regionálneho programu v réžii Andrea Sykoru, v ktorom sa predstavia FS Lykovec z Revúcej, FSk Spod Kohúta Muránska Zdychava – Revúčka, FSk Revúška z Revúčky, Levenda z Muráňa, FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, FS VEPOR z Klenovca, ŽSSk Skaliny z Hnúšte, MSSk Húžva z Hnúšte.
„KOĎ SMO TAK K VÁM PRIŠLI“ – je názov programu hosťujúceho Folklórneho súboru Gymnik z Bratislavy, ktorý pripravil Štefan Gerhát.
Večerný program pokračuje Potulkami Slovenskom – spomienkový program zo života a diela Mikuláša Senka, choreografa, folkloristu, rodáka z Muránskej Lehoty. V programe, v réžii Vladimíra Petrinca účinkujú: Jozef Fabo, FS Rimavan z Rimavskej Soboty, FS Vršatec z Dubnice nad Váhom, FSk Tisovec.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť tragikomédii vojny smejúcej sa cez slzy, pod názvom: ZBOHOM, v podaní Folklórneho súboru Vranovčan z Vranova nad Topľou. Námet, scenár a réžia Peter Kocák.
Nedeľňajší sviatočný deň a záverečný deň slávností sa stretneme na Službách Božích v kostole ECAV. V kostole bude uvedený program sólistov spevákov a speváckych skupín v réžii Juraja Matiaša pod názvom „Počkajte regrúťi príde vám hosť“, v podaní FSk Bažalička z Plachtiniec- Príbeliec, Juraj Matias, Margita Jágerová z Nitry, Jarka Vaculčiaková z Vyšnej Pokoradze, Mužská spevácka a ženská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca, Drahomír Parkáni z Príbeliec, Aneta Lajgútová z Rimavskej Soboty.
39. ročník Gemersko – malohontských slávností – Klenovská Rontouka z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Banskobystrický samosprávny kraj, Obec Klenovec, RODON Klenovec, Greko catering, Ján Figuli s.r.o., Kofola, Pekáreň Bobro, Zlatý bažant.
V mene organizátorov Gemersko – malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, Obce Klenovec, Občianskeho združenia RODON Klenovec, autorov programu a účinkujúcich všetkých srdečne pozývame 23.6 – 25.6.2017 do Klenovca na 39. ročník Gemersko – malohontských folklórnych slávností pod názvom Klenovskú Rontouku 2017.
Mgr. Stanislava Zvarová, odborná pracovníčka pre folklór, GMOS R. Sobota
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-