Genšenky z Honiec, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Dolina z Gemerskej Polomy, folklórne súbory Dubina a Haviar z Rožňavy a sólisti.
Hlavným hosťom večera bola ženská spevácka skupina Trnki a ľudová hudba Mira Kapca z Banskej Bystrice. Dôkaz toho, že zanechali u mnohých účastníkov festivalu väčšinou pozitívny ohlas, bolo možné vidieť na sociálnych sieťach predovšetkým v podobe zaujímavých obrázkov z tohto podujatia.
Tomuto večeru patril tiež premyslene pripravený celotýždenný program, ktorý sa odohrával v Dome tradičnej kultúry Gemera. Aj keď v zásade pokračoval v duchu prvých podujatí Roku na Gemeri, ktorých podstatná časť z ich doterajšej histórie sa uskutočnila v obci na hornom toku Štítnického potoka v Slavošovciach, dostal nový impulz tak v rozšírení podujatí charakteristických na každý jeden deň od pondelka do piatka, ako aj v účasti zaujímavých osobností i kolektívov. Záujemcovia o ľudový folklór i tradície sa napr. mohli oboznámiť s výrobou modrotlače, ktorá bola v minulosti pomerne rozšírená. Prišiel ju pripomenúť odborník naslovovzatý Peter Trnka z Ivanky pri Dunaji. Veselú rodinu zvonkárov zo Šumiaca a Rejdovej reprezentovali ich najväčší zberatelia Mikuláš Gigac a Michal Molčan. Sálu správne ozvučili spolu so svojou spevavou ženskou družinou. Na spomínanej pôde zúčastnení privítali aj vzácnych hostí z Podpoľania. Boli medzi nimi finalisti televíznej súťaže Zem spieva, ktorí prijali pozvanie do Rožňavy a predviedli sa tradičnými rozkazovačkami, ktoré boli typické pre tento región. Iste si pamätáte mená ako Paľáčovci a Rozkazovači z Hrochote. Svoje umenie prišla ukázať aj známa speváčka Tatiana Slabejová s ľudovou hudbou Mira Kapca. Diváci mali čo robiť, aby sa udržali na stoličkách iba počúvať, či pospevovať si s nimi.
Keď k tomu čo som spomínal, pripojím ešte ďalšie aktivity, ktoré sprevádzali zimný folklórny festival, uvije sa nám jedna obrovská kytica ľudových tradícií a remesiel opradených spevom i tancom folklórneho Gemera, ktorú pripravili naši folkloristi na záver kalendárneho roku. Boli to dielne, ktoré poslúžili najmä najmladšej generácii, aby sa mohla oboznámiť hneď od mladého veku s tým, čomu sa venovali ich starí otcovia a matere v dávnej minulosti. Naši školáci pracovali so zaujímavými aktivitami. V textilnej dielni v priebehu týždňa pripravili pre nich učenie sa zápästkovej technike, výrobu modrotlače, násteniek v tradičnej domácnosti. V muzikantskej dielni napríklad vzácni hostia, Lukáš Janoška z Pohorelej a Gabriel Farkaš zo Silickej Brezovej, naučili deti vyrábať samozvučné hudobné nástroje, furmanské biče a zvonce. Tento rok po prvýkrát sprístupnili aj gastronomickú dielňu, kde si deti s nositeľmi tradícií vyskúšali ako sa vyrábajú syrové výrobky a špeciality z Rožňavského Bystrého. Hrnčiarska dielňa dala priestor manželom Drímajovcom, ktorí predstavili belujské hrnčiarstvo. Počas týždňa sa niektorí tiež oboznámili s výrobou hlinených zvončekov.
Vďaka hlavnému organizátorovi Roku na Gemeri Gemerskému osvetovému stredisku v Rožňave sme aj tohto roku mali čo vidieť, počuť a naučiť sa veľa z toho všetkého, čo sa v minulosti šírilo naším krásnym regiónom prostredníctvom jeho šikovných a múdrych ľudí.
Máme za sebou teda krásny týždeň v podobe 23. ročníka Zimného festivalu zvykov a obyčají Gemera nazvaného Rok na Gemeri.
MG od
Fotografie: Peter Poboček
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.