KUS Zvolen a KUS Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, spolu s detským folklórnym súborom Zrkadielko z Hnúšte, v Dome kultúry J. Francisciho Rimavského v Hnúšti. V piatok 22. júna 2018 od 15:00, až do nedele 24. júna 2018 bude miestom slávností už tradične obec Klenovec.
Roztancované ulice a námestie v Klenovci vytvoria členovia detských folklórnych kolektívov, ktorí sa predstavia v detskom programe od 15:30, pod názvom Bohatým brať, chudobným dať i bohatstvo otcov zachovať, v réžii Matúša Ivana. Účinkujú DFS Hájik a Lieskovček z Rimavskej Soboty, Lykovček z Revúcej a DFS Zornička a Mladosť z Klenovca. Program sprevádza herec Marek Rozkoš zo Zvolena. Od 15:00 sa chceme pokúsiť počas 24 hodín utkať čo najdlhší pokrovec. Pozývame všetkých, ktorí sa chcú o tento rekord pokúsiť s nami, aby sa zapojili a prišli, tkáme aj v noci, s našou odbornou garantkou Ľubkou Žilkovou z Kokavy nad Rimavicou. V tomto čase sa bude konať aj vernisáž jedinečnej výstavy v Múzeu súkenníctva a gubárstva (kolešňa v parku), a to Krojované bábiky Anny a Rastislava Bellovičovcov z Lukáčoviec, v spolupráci z o. z. Slnienko z Fiľakova. Od 17:00 sa koná vernisáž výstavy Rukami majstrov, kde autorka výstavy Anetta Cvachová predstaví regionálnych remeselných majstrov - gubára Jána Fottu, rezbára Milana Stieranku, košikára Michala Dovalu z Klenovca, bičiara Ľubomíra Majana z Rimavskej Soboty, fujaristov Milana Katreniaka z Tisovca, Dušana Cebera z Vyšnej Pokoradze, so šúpolienkami Evu Dolinajú a medovnikárku Evu Manicovú z Tisovca, výrobcu drevených palíc Pavla Ferdinandiho z Revúcej, drotára Júliusa Bútoru z Drienčan, Gabrielu Medveďovú z Hrachova s krojovanými bábikami a Ladislava Hedvigiho s kyjatickými hračkami. Od 17:30 bude priestor kultúrneho domu patriť komornému programu Roztratené zrnká, ktorý vznikol na základe terénneho výskumu. V tomto roku predstavíme obec Klenovec, jej históriu, ľudí, ktorí nám priblížia život našich predkov. Účinkovať budú klenovčania a novoklenovčania s Folklórnou skupinou Šajava z Kráľa a s členmi FS Vepor z Klenovca, v réžii Alenky Ďurkovičovej, príprava Stanislava a Jaroslav Zvarovci a Viktor Brádňanský. Programom bude sprevádzať Katarína Kovačechová. Od 19:00 účinkujúce folklórne kolektívy roztancujú námestie v rámci slávnostného otvorenia 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností – Klenovská Rontouka. Večerný program bnude patriť dvom malohontským obciam v podaní FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou a FS Vepor z Klenovca, v réžii Romana Malatinca. na príprave sa podieľajú Ján Blahuta a manželia Zvarovci. Hostia naši je názov programu, v ktorom sa predstavia zahraničné kolektívy z Belgicka a zo Srbska, v réžii Vladimíra Petrinca. V Očovej doma je názov programu Folklórneho súboru Očovan z Očovej, ktorého autorom je Pavol Hossa. Záver večera bude patriť ľudovej veselici s Ľudovou hudbou Roberta Michalíka a Muzika z Detvy.
Celú noc tkáme pokrovec aj s Vašou pomocou a sobotné ráno nás pozdravia pozývačkami po obci účinkujúci slávností. Od 9:30 bude prebiehať pri Klenovskej izbe škola spevu s Jankou Porubiakovou z Kružna. Od 10:00 – 12:00, 14:00 - 16:00 bude v Klenovskej izbe prebiehať lektorovaná výstava na tému Zvyky pri narodení dieťaťa, s lektorkami Ľudmilou Pulišovou a Martinou Oštrom Marekovou z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote. V priestoroch pri Baptistickom kostole bude v tomto roku nová scéna, na ktorej sa od 10:00 predstavia heligonkári
na prehliadke pod názvom Klenovská heligónka. Presne na poludnie bude ukážka Lapačka Jánošíka, v ktorej sa predstavia Hornoliptovskí kuruci, Portáši a členovia folklórnych kolektívov v réžii Viktora Brádňanského. Od 13:00 Vás pozývame na súťaž Starostkin dukát, v ktorom si svoju šikovosť a zručnosť overia členovia zúčastnených folklórnych kolektívov v réžii Jarky Lajgútovej. Od 13:45 bude scéna patriť detským folklórnym súborom Hájiček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, Zrkadielko z Hnúšte, Šafáriček z Tornale, Zornička a Mladosť z Klenovca a Lykovček z Revúcej, pod názvom Kolo, kolo mlynské, v réžii Lucii Zvarovej. Z novovytvorenej scény sa o 15:00 presunieme na scénu na Námestí Karola Salvu, kde sa nám predstavia FS Technik z
Bratislavy, zahraničné kolektívy Zvolen a Metropolitu Štefana Stratimiroviča zo Srbska, Drieske Nijpers z Belgicka a citaristi z Maďarska. Od 16:00 bude scéna patriť ľudovým huddbám folklórnych kolektívov Technik, Goral, Vepor a Ľudovej hudbe Martinky Bobáňovej z Terchovej v súťažnom programe Drótova nôta, kde sa zároveň dozvieme aj výsledky rekordu v tkaní pokrovca. Podvečer podujatia od 17:00 v programe Jánošíkovým chodníčkom v réžii Mariana Čupku sa predstavia Terchovec z Terchovej, Goral zo Suchej Hory, Kýčera z Čierneho Balogu a Mužská spevácka skupina FS Vepor z Klenovca. Z Gemera do Malohontu je názov regionálneho programu v réžii Jaroslava Piliarika a Stanislavy Zvarovej, v ktorom sa predstavia folklórne kolektívy Háj, Rimavan a Nový Gemer z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej, Levenda z Muráňa, Revúška z Revúčky, Spod Kohúta z Muránskej Zdychavy a Revúčky, Haviar z Rožňavy, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte, Vepor z Klenovca, fujaristi Milan Katreniak, Roman Košičiar z Tisovca a Dušan Ceber z Vyšnej Pokoradze, s moderátorom Jurajom Genčanským. Večerný program od 20:00 bude patriť Folklórnemu súboru Technik z Bratislavy pod názvom 65 rokov v réžii Igora Hajdúčika a Ľubici Meškovej.
O 21:00 sa presunieme na scénu pri Baptistickom kostole na koncert rusínskeho miš – maš v podaní Rusín Čendeš Orchestra z Banskej Bystrice.
Od 22:00 scéna na námestí bude patriť Folklórnemu súboru Lúčnica z Bratislavy s programom Z tvorby profesora Nosáľa.
Záver sobotňajšieho večera bude patriť Roztancovanému námestiu so zúčastnenými kolektívmi. Nedeľné ráno, po skončení Služieb Božích v evanjelickom kostole, zaznie posledný program 40. ročníka Gemersko – malohontských folklórnych slávností Klenovská Rontouka a to Slzy neviest v réžii Andrei Jágerovej, v podaní Folklórnej skupiny Dobrona z Dobrej Nivy, Ženskej speváckej skupiny Marína zo Zvolena, Ľudovej hudby Jara Hazlingera z Detvy a Pavla Martinku.
Počas slávností v piatok a v sobotu bude prebiehať Jarmok remesiel, Tradičné dvory gastronomických špecialít – Klenovský, Francúzsky, Chovateľský, Starých mám, MAS Malohont, Drienčanský, Teriakovský, štrúdľový, v sobotu pribudne dvor Jelšavský. Počas soboty budete môcť ochutnať tradičné špeciality - strúšky z Revúšky, klenovské pirohy, halušky, Jelšavské guľky a Muránske buchty.
Sobotňajší deň bude patriť aj tvorivým remeselným dielňam, s remeselnými majstrami a lektormi z Gemersko – malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, Novohradského osvetového strediska z Lučenca, z Gemerského osvetového strediska z Rožňavy, Pohronského osvetového strediska zo Žiaru nad Hronom a Detviansky tulipán z Detvy.
Slávnosti sa realizujú s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, z 2% kampane o. z. RODON a obce Klenovec, z verejných zdrojov podporil partnerom Fond na podporu umenia. Ďakujeme reklamným partnerom: Jánovi Figulimu, Coca – Cola, Zlatý bažant, Kofola, Kongo, Pekáreň Bobro Hriňová.
Poďakovanie patrí aj mediálnym partnerom RTVS Rádio Stred, TV Rimava, rimava.sk, jankohrasko.sk, folklorista.sk, echoviny.sk.
Tím 40. ročníka Gemersko - malohontských folklórnych slávností sa teší na Vašu účasť a stretnutie s Vami na Klenovskej Rontouke.
Stanislava Zvarová, dramaturgička slávností
PLAGÁT - KLENOVSKÁ RONTOUKA 2018

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-