Výstava Baníckeho múzea v Rožňave Gemer v období 1. ČSR sa snaží prijateľnou formou priblížiť dôležité momenty, osobnosti a oblasti života medzivojnového obdobia, ako v celoštátnom tak aj regionálnom rozmere (vizionári – zakladatelia štátu, vznik ČSR, začleňovanie Gemera do nového štátu, štátna moc a administratívne členenie, kultúrny a spolkový život, školstvo, vojenstvo, žandárstvo, život v mestách, a pod.). Historické fakty podporia vystavené exponáty, ukážky archívnych listín a dokladov, historických fotografií a ďalších muzeálií z fondov múzea a spolupracujúcich subjektov (Východoslovenské múzeum v Košiciach, Štátny archív v Košiciach – pobočka Rožňava, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského Rožňava).
Výstava si nekladie za cieľ poskytnúť návštevníkom vyčerpávajúce údaje, ale výberom zaujímavých tém chce u verejnosti podnietiť živý záujem o naše medzivojnové dejiny. K tomuto účelu poslúži vydaná skladačka k výstave. Nakoľko sa jedná o putovnú výstavu, budú si ju môcť zapožičať rôzne inštitúcie a školy v regióne. Múzeum plánuje počas jej sprístupnenia zorganizovať pre školy a verejnosť tematické odborné prednášky. Pri príležitosti 100. výročia Martinskej deklarácie (Deklarácie slovenského národa) sa 30. októbra 2018 uskutoční pre širokú verejnosť podujatie Československý deň.
Výstava bude inštalovaná v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, Nám. baníkov 25, od 4. októbra 2018 do 31. januára 2019.
Podujatie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Mgr. Pavol Lackanič



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a