Nástupom roku 2018 si pripomíname viacero historických udalostí, ktoré sa stali míľnikom v dejinách Slovenska. Roky 1918, 1938, 1948, 1968, 1988 ... vznik Československého štátu, osudová Mníchovská dohoda, februárový prevrat a nastolenie socializmu, vpád vojsk Varšavskej zmluvy alebo sviečková manifestácia – najdôležitejšie udalosti týkajúce sa nášho územia sa odohrali práve v rokoch, končiacich sa osmičkou.
V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa nachádza viacero artefaktov, ktoré dokumentujú uvedené prelomové roky. Spomedzi nich sme vybrali dva odznaky a jednu mincu, ktoré sa dostali do múzea v 80-tych rokoch 20. storočia. Prvý, kovový odznak pochádza z roku vyhlásenia Mníchovskej dohody a bol vydaný na pamiatku 20-ročnej existencie Československej republiky. Svedčí o tom aj letopočet "1918-1938", ktorým je mosadzný odznak opatrený. Ozdobný predmet meria 3,1 x 1,8 cm a znázorňuje
štátne symboly: motív leva, nad ním dvojramenný kríž, okolo lipové ratolesti a v pozadí siluetu štátu aj so Zakarpatskou Rusou. Druhý odznak v tvare vlajky bol vydaný v osudovom roku Pražskej jari pri príležitosti 50. výročia vzniku republiky. Kovový odznak, s rozmermi 1x1 cm, v zlatom základe, nesie datovanie "1918-1968" a uprostred obdĺžnika sa nachádza bielo-modro-červená vlajka Československa. Obzvlášť zaujímavá je kovová strieborná minca vydaná v roku 1948 pri príležitosti 30. výročia založenia Československej republiky. Na averze je v ohraničenom poli štátny znak s motívom leva a kruhopis "REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ". Na reverze je symbolická postava muža, ktorý zdvíha pravou rukou prápor a v ľavej ruke drží vavrínovú ratolesť. Na oboch stranách od postavy pozdĺž okraja mince sú roky "1918" a "1948". Pod postavou sú tri kruhové oblúky, symbol dúhy, a pod nimi je pri dolnom okraji mince jej nominálna hodnota "100". Autorom pamätnej mince, s priemerom 3 cm, bol Otakar Španiel, jeho meno je čitateľné vľavo nad oblúkmi v tvare "O. ŠPANIEL".
Od uvedomenia sa národa po demokratickú revolúciu niektoré roky priniesli pozitívne udalosti, druhé však nepríjemné následky. Na každý prevrat reagovala spoločnosť odlišne, jedno je však isté: radikálne zmenila životné osudy ľudí.
PhDr. Éva Kerényi, PhD.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a