Na výstave Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte spoznáte ťažkú prácu baníkov a môžete si zahrať pexeso s nerastmi pochádzajúcimi z regiónu. Výstava Veže zaliate slnkom predstaví prostredníctvom fotografií, projektov a dokumentov architektonickú tvorba Júliusa Sándyho (1868 - 1953), ktorý mal prostredníctvom rodiny úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Podieľal sa na prestavbe miestneho reformovaného kostola a je autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. Na záver Vás zavedieme na výstavu venovanú rómskemu rezbárovi Deziderovi Fertőovi z Gemerskej Vsi (1921 - 1996), ktorý vytvoril za relatívne krátke obdobie (aktívne začal tvoriť od 80. rokov 20. storočia) rozsiahly súbor takmer 200 drevených plastík a reliéfov.
Pracoval technikou vyrezávania do drevených soklíkov a reliéfov z lipového alebo orechového dreva. Pri svojej tvorbe využíval námety z tradičného a súčasného života Rómov a nerómov i cirkevné motívy. V stálej expozícii múzea stretnete slonieho vtáka i múmiu egyptskej ženy, môžete si poskladať puzzle s motívom podoby mesta Rimavská Sobota z 18. storočia alebo nosorožca, ktorý žil v okolí Hajnáčky v období treťohôr. V priestoroch expozície venovanej Slovenskému národnému povstaniu v Gemeri-Malohonte nájdete fotostenu, pri ktorej sa môžete odfotiť v rakúsko-uhorskej pechotnej uniforme z I. svetovej vojny.
Oslávte polročné vysvedčenie v múzeu. Čakáme Vás 31. januára a 1. februára od 8.00 do 16.00 hod.
Mgr. Martina Oštrom Mareková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a