Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho v roku 2018 múzeum usporiadalo až 15 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad historická výpočtová technika, výstava o klenovskom rodákovi Karolovi Pajerovi, muránska kamenina, výstava o zoologických záhradách na Slovensku, o bibliách, mineráloch, baníctve, či umeleckom remesle od praveku až po súčasnosť. Pripomenuli sme si aj tvorbu významného rómskeho rezbára (rodáka z regiónu) Dezidera Fertőa (k výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg), ale aj architektonickú tvorbu Júliusa Sándyho. K jeho výstave bude katalóg vydaný v roku 2019. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava o najkrajšie kŕmidlo a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum výstavu „Baníctvo a železiarstvo v regióne Gemer-Malohont“, ktorá sa tejto téme venovala nielen s dôrazom na historické fakty a súvislosti, ale ponúkla aj informácie o súčasnej situácii v tejto oblasti. Výstava je ešte návštevníkom k dispozícii v priestoroch múzea do 28. februára 2019.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“, ktorú navštívilo počas štyroch mesiacov spolu 2 008 návštevníkov a pri výstave „Spomienka muránskej kameniny“ sme zaevidovali 1 310 priaznivcov. K obom výstavám sa viazali aj sprievodné aktivity, ktoré výrazne prispeli k uvedeným číslam. Výstava „Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“ bola privezená zo zahraničia. Do konca roka ju navštívilo spolu zatiaľ len 79 návštevníkov, pretože výstava bola verejnosti sprístupnená v decembri a stále si ju ešte návštevníci môžu pozrieť v priestoroch múzea do 29. marca 2019.
Najmenej návštevníkov (34) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Bocian 2018“. Aj táto výstava bola otvorená v mesiaci december a trvala do 16. januára 2019.
Okrem uvedených výstav z roku 2018 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Minerály pod lupou“ (do 22. februára 2019) a „Dezider Fertő. Rómsky rezbár“ (do 20. februára 2019).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2019 bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
Chránenú krajinnú oblasť Cerová vrchovina priblíži verejnosti výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia jej vyhlásenia „30 rokov CHKO Cerová vrchovina“. Tému kúpeľov a ich histórie bude prezentovať výstava „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“. Záujmu verejnosti sa bude určite tešiť aj výstava s názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hudobná skupina Maduar je na scéne už neuveriteľných 50 rokov. Jedna z pripravovaných výstav sa bude venovať aj tejto téme. Medzi výstavami sa opäť v tomto roku objaví aj detská kresba na tému rómskeho života „Romano dživipen. Rómsky život – XII. ročník“. Prostredníctvom výstavy „Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania“ nazrieme do zákulisia práce významného reštaurátora Miroslava Janšta.
Druhý polrok otvorí výstava s témou prírody pod názvom „Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)“. Priblíži verejnosti tieto pozoruhodné vtáky, okolo ktorých sa postupom času vytvorili mnohé predsudky, a práve tie sa bude snažiť výstava vyvrátiť a nahliadnuť do ich života z iného uhla pohľadu. Ďalšou prezentovanou témou budú biblie a reformácia na rovnomennej výstave. V poradí desiata výstava predstaví verejnosti európsky známeho uhorského vedca 18. storočia Rimavskosoboťana Istvána Hatvaniho, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Výstava má názov „Polyhistor István Hatvani“. Významnému maliarovi, rodákovi z Rožňavy, sa bude venovať výstava „Kálmán Tichy (1888 – 1968)“. V roku 2019 uplynie 30 rokov od významných zmien v spoločnosti a život sa v mnohých oblastiach od základov zmenil. Skončilo sa obdobie socializmu. Tejto téme sa bude venovať výstava s názvom „Rimavská Sobota v socializme“.
Posledná výstava v roku 2019 bude prezentovať jedno z významných remesiel – kováčstvo. Verejnosti sa predstaví tradícia tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti prostredníctvom výstavy „Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte“.
![]() |
![]() |
![]() |
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2018 to bolo spolu 163 aktivít, s počtom účastníkov 4 700. Z toho 35 bolo kultúrno-spoločenských a 128 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Oproti roku 2017 (78 aktivít a 1 905 účastníkov) je to výrazné zvýšenie tak počtu aktivít, ako aj počtu účastníkov na nich. Prispel k tomu hlavne fakt, že bolo realizovaných viacero nových vyučovacích hodín, kvízov, animačných programov a iných zaujímavých podujatí, ktoré verejnosť viditeľne zaujali. Rovnako aj pedagógovia základných a stredných škôl privítali možnosť spestriť vyučovanie žiakov kreatívnou formou na aktuálne témy, v inom prostredí ako v škole.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych
priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2018 navštívilo o poznanie menej návštevníkov (485), ako v roku 2017 (584).
V roku 2019 múzeum plánuje realizovať už XV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií, ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14. ročník. V nasledujúcom roku sa pripravuje ďalšie vydanie.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2019 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 hod. V čase letnej sezóny (apríl-september) aj počas víkendu od 9:00 do 17:00 hod.
PhDr. Elena Lindisová




































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-