Sándor Petőfi (1823 - 1849) bol maďarským básnikom, predstaviteľom romantizmu. Pochádzal z maďarsko-slovenskej rodiny Istvána Petroviča a Márie Hrúzovej. Po gymnaziálnych štúdiách pôsobil v divadelníctve, pracoval i v redakciách maďarských časopisov a literárne tvoril. Keďže maďarská romantická literatúra bola úzko prepojená s ideami buržoáznej revolúcie v Uhorsku, v rokoch 1848/49 bojoval v uhorskej armáde i Petőfi. Žiaľ, padol v bojoch pri Segešváre. Jeho hrob nebol nikdy nájdený.
Sándor Petőfi sa priatelil s významným gemerským básnikom Mihályom Tompom (1817 - 1868). I vďaka tomuto priateľstvu Petöfi uskutočnil svoju poznávaciu cestu po Gemeri-Malohonte v roku 1845 a následne i v roku 1847. Zaujímal sa najmä o pamätihodnosti, navštívil viacero miest, Rimavskú Sobotu navštívil pri oboch svojich cestách. Počas týchto ciest napísal niekoľko básní venovaných regionálnym osobnostiam a pamiatkam (Garaj 1997). V Rimavskej Sobote si v roku 1845 do svojich Úti jegyzetek (Cestovné poznámky) zapísal: „Môj priateľ H... mi poskytol ubytovanie vo svojom dome, v čase, keď aj holubníky boli plné hostí. V jednu noc som prišiel neskoršie, všetky postele boli už obsadené, nuž som nemal inú možnosť, ako si ľahnúť na zem.“ A práve na druhý deň po neslávnom prenocovaní mesto Rimavská Sobota udelilo Petőfimu titul čestného tabulárneho sudcu. Svedectvom danej udalosti je pamätná tabuľa i stála expozícia v dome, v ktorom básnik počas svojej návštevy býval. Dom v súčasnosti nesie názov Múzsák Háza (Dom múz).
Iveta Krnáčová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a