Zrealizované bolo komplexné odborné reštaurovanie šiestich vybraných starých tlačí z historickej knižnice múzea. Zreštaurovaný bol rozsiahly, dvojjazyčný, Grécko-latinský a latinsko-grécky lexikón, vydaný v Drážďanoch a v Lipsku v roku 1714 na viac ako 1 100 stranách. Jeho autorom je Cornelius Schrevelius (1615 - 1664), doktor medicíny, predstavený gréckeho gymnázia v holandskom meste Leiden. Taktiež bola zreštaurovaná kniha, ktorú tvorí spolu zviazaných 17 vedeckých teologických prác od rôznych autorov, prevažne dizertácií zo 17. a 18. storočia. Napríklad dizertácia z teológie Gottfrida Lomera, pojednávajúca o posvätných písmach Lukánov, ktorí si chránili slnko ako majetok daný od Boha. Autor obhájil dizertáciu v roku 1722 pod vedením doktora teológie Gustava Georga Zeltnera. Gustav Georg Zeltner (1672 - 1738) bol nemecký evanjelický teológ, profesor metafyziky a teológie na univerzite v meste Altdorf pri Norinbergu. Reštaurované bolo i zachované dielo starorímskeho autora Terentiusa, ktorý žil v 2. storočí pred našim letopočtom. Jeho dielo obsahuje šesť komédií a vydané bolo v roku 1609. Odborne ošetrená je i Náuka teologickej dogmatiky z roku 1759 doktora teológie Laurentia Reinharda. Taktiež Rozhovory, meditácie, spisy o úteche, rady, indície, sentencie, rozprávania, výroky, žarty doktora teológie, reformátora Martina Luthera (1483 - 1546). Dielo obsahujúce takmer 300 strán bolo značne poškodené, nezachoval sa v ňom ani údaj o roku vydania. Šiestou zreštaurovanou starou tlačou sú Márnosti sveta a nebeská sláva, knihy Bernarda Morlanensia, mnícha opátstva z Cluny. Dielo bolo súhrnne vydané na 119 stranách v roku 1610.
![]() |
Reštaurovanie šiestich starých tlačí realizoval Mgr. Art. Štefan Kocka, reštaurátor historickej knižnej väzby, člen Komory reštaurátorov Slovenska. Použité pracovné postupy a fotografie zreštaurovaných tlačí sú obsiahnuté vo všetkých hodnotiacich správach reštaurátorských prác, ktoré sú prílohou vystavených tlačí.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea, budovaná počas 137 rokov existencie múzea, obsahuje 45 875 knižničných jednotiek a tvorí ju historický a príručný knižný fond. Historický knižný fond zahŕňa 32 854 tlačí z obdobia od 16. storočia až do začiatku 20. storočia. Fond vznikol prevažne z knižných darov inštitúcií a osobností z regiónu Gemer-Malohont. Múzeum uskutočňuje komplexný systém ochrany fondu a zabezpečuje odborné reštaurovanie poškodených kníh. V rokoch 2005 - 2018 sme zabezpečili prostredníctvom dotačne podporených projektov zlepšenie klimatických podmienok inštaláciou klimatizačnej jednotky a germicídnych žiaričov v historickej knižnici a reštaurovanie 168 poškodených starých tlačí zo 16. - 19. storočia. Všetky zreštaurované knihy sú dostupné k bádaniu v knižnici múzea.
Reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Reštaurovanie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Mgr. Iveta Krnáčová




























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a