Súčasťou večernej ponuky bude prednáška o pobyte cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch a diskusia na tému kúpeľníctva v Gemeri. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (profesionálna krajčírka Monika Czédly, zástupcovia obce Muráň). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie a budú si môcť pozrieť aj „gazdovský dvor“ so živými hospodárskymi zvieratami. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírenie informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Podvečer podujatie slávnostne otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bude tento rok rimavskosobotská skupina MADUAR, nakoľko na poschodí múzea sa zároveň otvorí výstava s názvom „25 rokov MADUARU“. Venovaná je 25. výročiu vydania ich prvého albumu „I Feel Good“, ktorý vyšiel v roku 1994. Návštevníci na výstave nájdu doposiaľ nepublikované fotografie a predmety zo súkromného i profesionálneho života členov skupiny, ako sú kostýmy z vystúpení a videoklipov, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, plagáty a i. Juraj a Ladislav Matyinkovci sa nám v úvodnom bloku predstavia krátkou ukážkou svojej tvorby, čím istotne potešia nielen staršiu generáciu rimavskosoboťanov.
Okrem tejto hudobnej atmosféry podujatie spestrí aj ďalšia nová exkluzívna výstava pod názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Moniky Czédly z maďarského mestečka Gödöllő, ku ktorému mala táto panovníčka veľmi vrúcny vzťah. V prekrásnom kaštieli si veľmi rada a často oddýchla spolu s cisárom Františkom Jozefom. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlej postave bola považovaná za jednu z najkrajších žien svojej doby a v neposlednom rade aj za módnu ikonu. Iste aj tieto súvislosti motivovali Moniku Czédly, aby svojou šikovnou rukou oživila nádherné róby tejto krásnej ženy – cisárovnej Alžbety, známej ako Sisi, ktorá mala vycibrený vkus a pre svoje šaty navrhovala špeciálne technické riešenia, ako napríklad perlové a diamantové stehy, bohaté čipkované rukávy, či veľké zväzy stúh. Mnohé z týchto módnych trendov tej doby si návštevník bude môcť pozrieť na vystavenej kolekcii 14-tich šiat a kostýmov cisárovnej.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to „Muránske buchty“. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku im venujeme malú časť, aby sme návštevníkom predstavili ľudí, ktorí sa o znovuoživenie tejto tradície snažili a dnes ju udržiavajú, a tak trochu kulinárskou debatou si pripomenieme ako sa vyrábajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť a ochutnať.
Okrem nových výstav iste zaujme návštevníkov aj výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorú múzeum otvorilo 17. apríla 2019. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. S cisárovnou Sisi sa spája aj táto téma, pretože navštívila Bardejovské kúpele. O jej pobyte sa dozviete na prednáške s Évou Kerényi od 20.00 hod., zároveň sa budú môcť záujemcovia o túto tému zapojiť do diskusie po skončení prednášky.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Dvor múzea bude patriť relaxu a oddychu. Návštevníci sa budú môcť občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách, zároveň môžu pobudnúť pri živých hospodárskych zvieratách, ktoré majú už tradičné úspech hlavne u detí, ale určite sa tu zabavia aj dospelí.
Podujatie každoročne pripravujeme aj za pomoci našich sponzorov – firma GULIK Rimavská Sobota, Pekáreň Lőrincz Rimavská Sobota a IK Catering Rimavská Sobota.
Zmena programu vyhradená.
PhDr. Elena Lindisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a