Súčasťou večernej ponuky bude prednáška o pobyte cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch a diskusia na tému kúpeľníctva v Gemeri. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (profesionálna krajčírka Monika Czédly, zástupcovia obce Muráň). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie a budú si môcť pozrieť aj „gazdovský dvor“ so živými hospodárskymi zvieratami. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 1 € a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí a galérií sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Iniciátorom podujatia sú múzeá v Paríži, ktoré každoročne vyzývajú múzeá a galérie v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírenie informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Podvečer podujatie slávnostne otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. Hosťom večera bude tento rok rimavskosobotská skupina MADUAR, nakoľko na poschodí múzea sa zároveň otvorí výstava s názvom „25 rokov MADUARU“. Venovaná je 25. výročiu vydania ich prvého albumu „I Feel Good“, ktorý vyšiel v roku 1994. Návštevníci na výstave nájdu doposiaľ nepublikované fotografie a predmety zo súkromného i profesionálneho života členov skupiny, ako sú kostýmy z vystúpení a videoklipov, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, plagáty a i. Juraj a Ladislav Matyinkovci sa nám v úvodnom bloku predstavia krátkou ukážkou svojej tvorby, čím istotne potešia nielen staršiu generáciu rimavskosoboťanov.
Okrem tejto hudobnej atmosféry podujatie spestrí aj ďalšia nová exkluzívna výstava pod názvom „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Moniky Czédly z maďarského mestečka Gödöllő, ku ktorému mala táto panovníčka veľmi vrúcny vzťah. V prekrásnom kaštieli si veľmi rada a často oddýchla spolu s cisárom Františkom Jozefom. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlej postave bola považovaná za jednu z najkrajších žien svojej doby a v neposlednom rade aj za módnu ikonu. Iste aj tieto súvislosti motivovali Moniku Czédly, aby svojou šikovnou rukou oživila nádherné róby tejto krásnej ženy – cisárovnej Alžbety, známej ako Sisi, ktorá mala vycibrený vkus a pre svoje šaty navrhovala špeciálne technické riešenia, ako napríklad perlové a diamantové stehy, bohaté čipkované rukávy, či veľké zväzy stúh. Mnohé z týchto módnych trendov tej doby si návštevník bude môcť pozrieť na vystavenej kolekcii 14-tich šiat a kostýmov cisárovnej.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím, čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to „Muránske buchty“. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku im venujeme malú časť, aby sme návštevníkom predstavili ľudí, ktorí sa o znovuoživenie tejto tradície snažili a dnes ju udržiavajú, a tak trochu kulinárskou debatou si pripomenieme ako sa vyrábajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť a ochutnať.
Okrem nových výstav iste zaujme návštevníkov aj výstava Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí, ktorú múzeum otvorilo 17. apríla 2019. Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia. S cisárovnou Sisi sa spája aj táto téma, pretože navštívila Bardejovské kúpele. O jej pobyte sa dozviete na prednáške s Évou Kerényi od 20.00 hod., zároveň sa budú môcť záujemcovia o túto tému zapojiť do diskusie po skončení prednášky.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Dvor múzea bude patriť relaxu a oddychu. Návštevníci sa budú môcť občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách, zároveň môžu pobudnúť pri živých hospodárskych zvieratách, ktoré majú už tradičné úspech hlavne u detí, ale určite sa tu zabavia aj dospelí.
Podujatie každoročne pripravujeme aj za pomoci našich sponzorov – firma GULIK Rimavská Sobota, Pekáreň Lőrincz Rimavská Sobota a IK Catering Rimavská Sobota.
Zmena programu vyhradená.
PhDr. Elena Lindisová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-