ktorá rozospievala a rozhýbala viac ako tristočlenné publikum. Bratia Juraj a Ladislav Matyinkovci zároveň otvorili a predstavili výstavu s názvom 25 rokov Maduaru, ktorá bola pripravená pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Výstava potrvá do 15. septembra 2019.
Asi najnavštevovanejším priestorom večera bola výstava Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej, ktorá prezentuje jedinečné repliky šiat rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety (1837 – 1898), nazývanej Sisi. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Móniky Czédly z Gödöllő. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlosti bola Sisi považovaná za najkrajšiu ženu svojej doby a zároveň bola aj módnou ikonou. Dbala na svoj výzor, najmä na vlasy, držala diéty a cvičila. Bola výbornou jazdkyňou a ovládala jedenásť jazykov. Na výstave môžu návštevníci vidieť jazdecké šaty cisárovnej, bálové šaty s niekoľko metrovou červenou vlečkou vyšívanou zlatými niťami alebo jej korunovačné šaty. Výstava potrvá do 16. júna 2019.
Počas Noci múzeí a galérií sme obyvateľom Rimavskej Soboty predstavili regionálny produkt Muránske buchty. Tie sa pečú v obci Muráň a obec je držiteľom ochrannej známky na tento produkt. Orechové, makové, tvarohové a lekvárove buchty sa vypredali v priebehu pol hodiny, čím sme muránskym buchtám vytvorili rekord v najrýchlejšom predaji.
V rámci výstavy Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí sa uskutočnila prednáška spojená s diskusiou. Témou prednášky bola návšteva cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch, prednášala historička múzea Éva Kerényi, ktorá je zároveň autorkou výstavy. Keďže výstava sa venuje vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia, návštevníci diskutovali o zaniknutých kúpeľoch v Levároch, Hodejove či Hajnáčke i dodnes existujúcich kúpeľoch v Číži. Prednáška a diskusia sa tešili veľkému záujmu. Návštevníci mali zároveň možnosť ochutnať minerálnu vodu z Číža, Tornale a Maštinca. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Pre detských návštevníkov bol na nádvorí múzea pripravený gazdovský dvor s hospodárskymi zvieratami. Deti si z tohtoročnej Noci múzeí a galérií odnášali spomienky vo forme magnetiek, šperkov a drevených vyrezávaných obrázkov, ktoré si sami tvorili so zamestnancami múzea. Zároveň boli pre deti pripravené puzzle egyptskej múmie, nosorožca, mesta Rimavská Sobota i stredovekých hradov, potešil aj detský kútik s omaľovánkami a drevenými koníkmi.
Návštevníci múzea nevynechali ani prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s lektorským výkladom. Neobišli ani stálu expozíciu venovanú Slovenskému národnému povstavniu v regióne, v rámci ktorej sa mohli odfotiť v replike vojenskej uniformy z 1. svetovej vojny.
Návštevnosť 747 návštevníkov svedčí o vydarenom a úspešnom večeri, ktorý sa každoročne teší početnému záujmu verejnosti, či už sú to dospelí alebo deti. Niektorí Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu navštevujú pravidelne, iní boli u nás po prvýkrát a veríme, že budúci rok prídu opäť. Podujatie bolo pripravené vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja. Zároveň ďakujeme aj našim sponzorom – IK Catering, Firma GULIK Rimavská Sobota, Keľo a synovia, s. r. o. Poďakovanie patrí aj všetkým médiám za mediálnu podporu.
Nocou múzeí a galérií sa výstavná činnosť múzea nekončí. Už v utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Romano dživipen – Rómsky život, ktorá sa organizuje každoročne v rámci špecializácie múzea na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v Gemeri-Malohonte. Výstava predstaví výtvarné práce žiakov základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár.
Martina Oštrom Mareková

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-