ktorá rozospievala a rozhýbala viac ako tristočlenné publikum. Bratia Juraj a Ladislav Matyinkovci zároveň otvorili a predstavili výstavu s názvom 25 rokov Maduaru, ktorá bola pripravená pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod. Výstava potrvá do 15. septembra 2019.
Asi najnavštevovanejším priestorom večera bola výstava Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej, ktorá prezentuje jedinečné repliky šiat rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety (1837 – 1898), nazývanej Sisi. Vystavené modely pochádzajú z dielne profesionálnej krajčírky Móniky Czédly z Gödöllő. Vďaka svojej prirodzenej kráse a štíhlosti bola Sisi považovaná za najkrajšiu ženu svojej doby a zároveň bola aj módnou ikonou. Dbala na svoj výzor, najmä na vlasy, držala diéty a cvičila. Bola výbornou jazdkyňou a ovládala jedenásť jazykov. Na výstave môžu návštevníci vidieť jazdecké šaty cisárovnej, bálové šaty s niekoľko metrovou červenou vlečkou vyšívanou zlatými niťami alebo jej korunovačné šaty. Výstava potrvá do 16. júna 2019.
Počas Noci múzeí a galérií sme obyvateľom Rimavskej Soboty predstavili regionálny produkt Muránske buchty. Tie sa pečú v obci Muráň a obec je držiteľom ochrannej známky na tento produkt. Orechové, makové, tvarohové a lekvárove buchty sa vypredali v priebehu pol hodiny, čím sme muránskym buchtám vytvorili rekord v najrýchlejšom predaji.
V rámci výstavy Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí sa uskutočnila prednáška spojená s diskusiou. Témou prednášky bola návšteva cisárovnej Sisi v Bardejovských kúpeľoch, prednášala historička múzea Éva Kerényi, ktorá je zároveň autorkou výstavy. Keďže výstava sa venuje vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera od konca 18. storočia až do začiatku 20. storočia, návštevníci diskutovali o zaniknutých kúpeľoch v Levároch, Hodejove či Hajnáčke i dodnes existujúcich kúpeľoch v Číži. Prednáška a diskusia sa tešili veľkému záujmu. Návštevníci mali zároveň možnosť ochutnať minerálnu vodu z Číža, Tornale a Maštinca. Výstava potrvá do 30. septembra 2019.
Pre detských návštevníkov bol na nádvorí múzea pripravený gazdovský dvor s hospodárskymi zvieratami. Deti si z tohtoročnej Noci múzeí a galérií odnášali spomienky vo forme magnetiek, šperkov a drevených vyrezávaných obrázkov, ktoré si sami tvorili so zamestnancami múzea. Zároveň boli pre deti pripravené puzzle egyptskej múmie, nosorožca, mesta Rimavská Sobota i stredovekých hradov, potešil aj detský kútik s omaľovánkami a drevenými koníkmi.
Návštevníci múzea nevynechali ani prehliadku stálej vlastivednej expozície múzea s lektorským výkladom. Neobišli ani stálu expozíciu venovanú Slovenskému národnému povstavniu v regióne, v rámci ktorej sa mohli odfotiť v replike vojenskej uniformy z 1. svetovej vojny.
Návštevnosť 747 návštevníkov svedčí o vydarenom a úspešnom večeri, ktorý sa každoročne teší početnému záujmu verejnosti, či už sú to dospelí alebo deti. Niektorí Noc múzeí a galérií v Gemersko-malohontskom múzeu navštevujú pravidelne, iní boli u nás po prvýkrát a veríme, že budúci rok prídu opäť. Podujatie bolo pripravené vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja. Zároveň ďakujeme aj našim sponzorom – IK Catering, Firma GULIK Rimavská Sobota, Keľo a synovia, s. r. o. Poďakovanie patrí aj všetkým médiám za mediálnu podporu.
Nocou múzeí a galérií sa výstavná činnosť múzea nekončí. Už v utorok 28. mája 2019 o 13.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy Romano dživipen – Rómsky život, ktorá sa organizuje každoročne v rámci špecializácie múzea na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v Gemeri-Malohonte. Výstava predstaví výtvarné práce žiakov základných škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár.
Martina Oštrom Mareková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-