reštaurovanie interiéru a exteriéru Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, ale taktiež oltárneho obrazu Michala archanjela z hradnej kaplnky v Starej Ľubovni. Osobitnou súčasťou výstavy sú zreštaurované zbierkové predmety – závesné a oltárne obrazy zo zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Okrem vystavených prezentácií je to rad ďalších realizácií v stredovekých kostoloch v Ľuboreči, Dobšinej, alebo reštaurovanie oltárneho obrazu Narodenia Krista v rímskokatolíckom kostole v Bôrke. Cieľom výstavy je sprostredkovať širokej verejnosti náhľad do zákulisia problematiky reštaurovania a priblížiť tak náročnú a často nedocenenú prácu reštaurátora, ktorá musí spĺňať prísne estetické, vedecké a legislatívne kritériá. Výstava prezentuje nielen diela samotné, ale prostredníctvom dokumentácie aj množstvo práce, ktorá sa skrýva za každou zreštaurovanou pamiatkou.
Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985). Následne krátke obdobie v rokoch 1985 - 1986 pracoval ako konzervátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby (1987 – 1993). V roku 1992 absolvoval študijný pobyt v Ríme. V súčasnosti pôsobí ako reštaurátor v slobodnom povolaní, je členom Komory reštaurátorov a špecializuje sa na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry a na reštaurovanie
závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka: v roku 2012 za reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v presbytériu kostola v Rimavskom Brezove a v roku 2015 za reštaurovanie neologickej synagógy v Lučenci. Výstava je realizovaná s finančnou podporou BBSK.
Mgr. Angelika Kolár



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a