Portrét evanjelického farára zo zbierok Gemersko-malohontského múzea pochádza z obdobia rokov 1850 – 1865 a do zbierkového fondu sa dostal z evanjelickej fary v Tisovci. P. M. Bohúň v polovici 19. storočia vytvoril niekoľko podobizní evanjelických farárov v rôznych miestach Slovenska. Dielo je dôležitým historickým dokumentom k téme evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patrí ku kvalitným dielam portrétnej tvorby polovice 19. storočia. Je jediným dielom Petra Michala Bohúňa v zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea.
Peter Michal Bohúň sa narodil v oravskej obci Veličná v rodine evanjelického farára Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambroziovej. Školu začal navštevovať v rodnej obci a následne odišiel na gymnázium do Gemerskej Hôrky, kde sa naučil aj po maďarsky. Neskôr študoval obchod na Evanjelickom lýceu v Levoči a právo v Kežmarku. Maľbu začal študovať v roku 1843 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho učiteľom bol nemecký maliar Christian Ruben. V rokoch 1851 - 1852 žil Bohúň v Revúcej. V septembri 1854 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v Haliči, v obci Lipnik pri Białej. Podľa údajov białského evanjelického archívu Peter Michal Bohúň zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Białej. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým portrétu, ale tiež sakrálnej maľbe. Jeho pravdepodobne najznámejším dielom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho Rimavského ako dobrovoľníckeho kapitána.
Reštaurovanie obrazu od P. M. Bohúňa z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj hlavným partnerom projektu. Reštaurátorské práce vykonala Mgr. art. Andrea Ševčíková z Bratislavy, členka Komory reštaurátorov. Obraz bude vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea od 1. do 31. júla 2019.
Mgr. Angelika Kolár (historička umenia GMM)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a