Vrcholom podujatia bolo uvedenie bádateľne do života. Samotného aktu uvedenia sa ujal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, ktorý geologickým kladivkom symbolicky rozpojil talk (mastenec), ktorý sa ešte dodnes ťaží v Gemerskej Polome.
„V rámci výzvy Tradície inšpirujú inovácie sme v tomto roku v našom kraji podporili šesť projektov, ktoré majú potenciál rozhýbať regionálny turizmus a prilákať do kultúrnych zariadení viac mladých ľudí. Som veľmi rád, že jedným z týchto projektov je aj Geologická bádateľňa v Baníckom múzeu v Rožňave. Baníctvo je neodmysliteľne späté s históriou Gemera a práve vďaka týmto novým expozíciám sa návštevníci dozvedia viac o tom, aké poklady ukrývali bane v tomto regióne, či aké výrobky vyrábali tunajšie železiarne,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.
„Hlavnou cieľovou skupinou sú študenti stredných škôl, pre ktorých bude prispôsobená aj odborná náročnosť a aktivity múzejnej pedagogiky v novovytvorenej bádateľni, v ktorej máme prichystané aktivity, ako napríklad ryžovanie zlata, rozpojovanie hornín pomocou geologického kladivka, hľadanie fosílií v piesku a pod.,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Pavol Lackanič. Podnetom pre zrod bádateľne a exteriérovej časti Expozície baníctva a hutníctva Gemera, bol úspešný projekt múzea v programe Terra Incognita a výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“, ktorý podporil vo výške 19 966,80 EUR Košický samosprávny kraj.
Samotný projekt si dal za úlohu vytvoriť v areáli interaktívne pracovisko, ktoré pritiahne nielen nových návštevníkov, ale aj tých, ktorí už múzeum a región navštívili. Vzhľadom na fakt, že sa jedná o exteriérový prvok, pre návštevníkov bude plne k dispozícii na začiatku nasledujúcej sezóny.
Robert Šimko



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a