rekonštrukcie požiarnej zbrojnice v obci Rimavské Janovce. Trojica autorov – Alexander Botoš, Dušan Hutka a Tatiana Strelková, vo svojom príspevku prinášajú pohľad na históriu Meštianskeho domu na Námestí republiky v Jelšave, spolu s rozborom hnuteľných archeologických nálezov, získaných zberom počas prebiehajúcich rekonštrukčných prác. Zaujímavé poznatky prinášajú tiež príspevky archeológov z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Václav Furmánek sa v svojej štúdii venuje popri typológii bronzových záveskov bližšiemu popisu rohatého bronzového závesku typu Včelince. Spomienke na historika, publicistu, scenáristu a spisovateľa Pavla Dvořáka je venovaný príspevok Vladimíra Mitáša.
Najviac príspevkov zborníka je z odboru história. Marek Tobolka sa venuje rozboru zakladajúcej listiny Mariánskej kongregácie Preblahoslavenej Nanebovzatej Panny Márie na jezuitskom gymnáziu v dnešnom Liptovskom Mikuláši, ktorá je súčasťou zbierkového fondu GMM. Latinské nápisy na budovách v Rimavskej Sobote vo svojom príspevku priblížil vysokoškolský profesor a historik Leon Sokolovský. Riaditeľka múzea, Oľga Bodorová, sa zaoberá históriou kaštieľa v Ožďanoch spolu s nálezom hrobky barónov Luzénszkych. Téme baníctva sa venuje Arpád Lőrincz vo svojom príspevku pojednávajúcom o začiatkoch ťažby železných rúd v Licinciach. Históriu železiarne Hrlica i jej súčasný stav vo svojej štúdii približuje Peter Cengel. Martin Pliešovský popisuje výstavbu robotníckeho domu v Hnúšti, spojenú s pôsobením tamojšieho robotníckeho hnutia. Snahám o vytvorenie spoločného archívu a múzea v kaštieli Betliar v 40. a 50. rokoch 20. storočia, je venovaný príspevok vysokoškolského profesora Pavla Tišliara.
Niekoľko príspevkov v odbore história je venovaných osobnostiam spätým s regiónom Gemer - Malohont, prípadne s mestom Rimavská Sobota. Historička GMM Éva Kerényi sa zaoberá duchovnou pozostalosťou profesora Istvána Hatvaniho v múzejných zbierkach. O životných osudoch hudobného umelca Erika Konečného pojednáva štúdia Eleonóry Blaškovej. Tomáš Stern sa vo svojom príspevku venuje osobnosti Samuela Hazaia (Kohna), ktorý bol uhorským ministrom obrany a generálplukovníkom rakúsko-uhorskej armády. Prehľad osobností, majúcich podiel na vysokej úrovni lesného hospodárstva regiónu Gemer-Malohont, prináša príspevok Viliama Stockmanna. V odbore história je zaradený aj článok Jána Aláča o zberateľovi Jozefovi Fodorovi a jeho fotografiách Rimavskej Soboty z augusta 1968.
Etnológia je v zborníku zastúpená príspevkom riaditeľky múzea Oľgy Bodorovej, ktorá sa venuje životu a tvorbe hrnčiarskeho majstra Jána Kártika (1903 – 1980) z Držkoviec.
Všetky príspevky sú recenzované odborníkmi z jednotlivých vedných odborov. Zostavovateľkou a zodpovednou redaktorkou zborníka je riaditeľka GMM Oľga Bodorová. Publikácia je určená širokému okruhu záujemcov o prírodu, históriu, hmotnú a duchovnú kultúru regiónu Gemer-Malohont.
Vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Mgr. Ľudmila Pulišová
![]() |
![]() |
![]() |






























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a