Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad ochrana prírody v regióne pod hlavičkou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a jej výročie, kúpeľný život v 19. storočí, šaty a kostýmy cisárovnej Sisi, 25-ročná história hudobnej skupiny MADUAR, ďalej to boli výstavy o havranoch či bocianovi, ale aj o významných osobnostiach, ako napríklad István Hatvani, Kálmán Tichy či žijúci reštaurátor Miroslav Janšto. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava na tému rómskeho života a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
Výstavu o Istvánovi Hatvanim pripravilo múzeum s osobitným dôrazom a snahou upriamiť pozornosť na túto verejnosti málo známu avšak významnú osobnosť regiónu, zároveň rimavskosobotského rodáka. Hoci bola výstava rozsahovo skromná, ponúkala bohatý obsah. Napriek malému počtu predmetov, ktoré sa po tomto polyhistorovi zachovali, a pomocou zaujímavých sprievodných textov sa mohol návštevník mnoho dozvedieť nielen o I. Hatvanim, ale aj o dobe, v ktorej žil, o mnohých vedných odboroch, ktorým sa venoval a v neposlednom rade aj o tom, prečo sa mu hovorilo „diabolský profesor“ či „uhorský Faust“. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg a ak ste výstavu do 31. januára v priestoroch múzea nestihli navštíviť, všetky tieto zaujímavosti v katalógu nájdete. Zakúpiť si ho môžete v múzeu aj po skončení výstavy.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé tri výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú navštívilo spolu 2 996 návštevníkov. Prispel k tomu aj fakt, že výstava trvala takmer pol roka. Približne rovnako trvala aj výstava „25 rokov MADUARU“ a pri nej sme zaevidovali 2 487 priaznivcov. Na území Slovenska bola toto prvá výstava, ktorá sa venovala histórii hudobnej skupiny. Jej príprava bola pre nás o to vzácnejšia, že jej členovia sú rimavskosobotskí rodáci. Bezpochyby najatraktívnejšou a najexkluzívnejšou výstavou v roku 2019 bola výstava „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hoci bola v priestoroch múzea sprístupnená verejnosti iba jeden mesiac, navštívilo ju spolu 2 131 návštevníkov. Bola dovezená zo zahraničia a ak vezmeme do úvahy počet návštevníkov a trvanie výstavy, tak ju môžeme jednoznačne označiť za najnavštevovanejšiu výstavu roku 2019.
Najmenej návštevníkov (62) sme v roku 2019 zaznamenali na výstave „Bocian 2019“, ktorá bola zároveň prehliadkou detskej tvorby s touto témou. Výstava pretrvávala do 20. januára 2020. Z pretrvávajúcich výstav, ktoré ešte v roku 2020 môžu návštevníci vidieť spomenieme výstavu sprístupnenú v decembri 2019 „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá v širšom zábere približuje tému tohto významného kovospracujúceho remesla od najstarších dôb až do konca 19. storočia. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch múzea ešte do 19. marca 2020.
Sprievodné aktivity sa v roku 2019 viazali vo veľkej miere hlavne na stále expozície. Bolo vytvorených a realizovaných niekoľko nových programov, ako napríklad „Malý kronikár“ (v 3 verziách pre rôzne ročníky), ďalej „Virtuálna archeológia“, „Maľovaná história“, „Maľované truhlice“ a tiež „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“. Rovnako zaujímavou bola aj sprievodná aktivita k výstave o I. Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty – detektor zaujímavostí“. Všetky aktivity vo veľkej miere pozitívne ovplyvnili návštevnosť múzea, spolu bolo realizovaných takmer 140 rôznorodých aktivít, či animačných programov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti už vo februári 2020 bude výstava „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“. Výstava predstaví viac ako 240 kusov potápačských hodiniek zo zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej a priblíži odlišnosť merania času v extrémnych podmienkach, na aké sú určené. Rovnako vo februári otvoríme verejnosti dobre známu výstavu „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
V roku 2020 pripravujeme pre verejnosť niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Okrem už spomenutých to bude určite aj výstava „Bricklandia. Výstava kociek z lega“, ale aj výstava „Exotika v múzeu“. Medzi novými výstavami budú už tradične aj tie, ktoré sa venujú zaujímavým remeslám či predmetom tradičnej ľudovej kultúry. Tradičnú výrobu kyjatických hračiek v súčasnej podobe predstaví výstava „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“ a zaujímavou bude aj výstava „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. Výtvarné umenie bude v tomto roku zastúpené výstavou „Šarlota Bottová. Výber z tvorby.“, ktorá predstaví mladú talentovanú výtvarníčku z Rimavskej Bane a tiež výstavou „Výber diel z pozostalosti Júliusa – Gyulu Szabóa“. Táto sa bude venovať výberu 30-35 diel maliarovej tvorby z polovice 20. storočia. Prírodovedné výstavy sa budú tiež venovať zaujímavým témam. Jedna bude hovoriť o inšpirácii ľudských vynálezov a techniky v prírode a v riešeniach „odkukaných“ od prírody „Bionika – príroda na to prišla prvá“ a druhá predstaví šikovnosť žiakov druhého stupňa základných škôl pri výrobe kŕmidla pre vtáky na súťažnej prehliadke s názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. V roku 2020 usporiadame už X. ročník.
Z historických tém sa v tomto roku budeme venovať okrem spomínanej „Exotiky v múzeu“ aj jednej z významných osobností z histórie samotného Gemersko-malohontského múzea a to jeho zakladateľovi a prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu. Pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia predstavíme verejnosti jeho životnú dráhu a dielo výstavou „János Fábry (1830 – 1907)“. V rámci histórie sa dotkneme aj reformácie a to výstavou „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“. Téma bude prezentovaná prostredníctvom 16-tich veľkorozmerných vyšívaných obrazov, ktorých autorkou je Jana Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2019 navštívilo spolu 747 návštevníkov, čo je oproti roku 2018 (485) nárast takmer o polovicu. V roku 2020 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14-ty ročník a v roku 2019 bol najpredávanejšou knihou v múzeu. 15-ty ročník práve vychádza a od začiatku februára bude záujemcom k dispozícii v múzeu. Koncom roka 2019 múzeum vydalo zaujímavú knihu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a záujemcom o túto tému bude k dispozícii od februára 2020.
V druhej polovici roku 2019 Gemersko-malohontské múzeum dosť výrazne zmenilo a upravilo otváraciu dobu. V auguste sa predĺžila otváracia doba do 18:00 hod. počas celého týždňa. Po skončení letnej sezóny - od októbra 2019 je múzeum v pondelok zatvorené. Múzeum je otvorené od utorka až do nedele, aj mimo letnej sezóny.
V roku 2020 je otváracia doba múzea nasledovná:
január - december: Pondelok – zatvorené
jún – september (letná sezóna): Utorok – Piatok 9:00 – 18:00
október – máj: Utorok – Piatok 9:00 – 17:00
jún – september (letná sezóna): Sobota – Nedeľa: 13:00 – 18:00
október - máj: Sobota – Nedeľa: 13:00 – 17:00
Všetky aktuálne informácie o výstavách, sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Elena Lindisová

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-