Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad ochrana prírody v regióne pod hlavičkou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a jej výročie, kúpeľný život v 19. storočí, šaty a kostýmy cisárovnej Sisi, 25-ročná história hudobnej skupiny MADUAR, ďalej to boli výstavy o havranoch či bocianovi, ale aj o významných osobnostiach, ako napríklad István Hatvani, Kálmán Tichy či žijúci reštaurátor Miroslav Janšto. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava na tému rómskeho života a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
Výstavu o Istvánovi Hatvanim pripravilo múzeum s osobitným dôrazom a snahou upriamiť pozornosť na túto verejnosti málo známu avšak významnú osobnosť regiónu, zároveň rimavskosobotského rodáka. Hoci bola výstava rozsahovo skromná, ponúkala bohatý obsah. Napriek malému počtu predmetov, ktoré sa po tomto polyhistorovi zachovali, a pomocou zaujímavých sprievodných textov sa mohol návštevník mnoho dozvedieť nielen o I. Hatvanim, ale aj o dobe, v ktorej žil, o mnohých vedných odboroch, ktorým sa venoval a v neposlednom rade aj o tom, prečo sa mu hovorilo „diabolský profesor“ či „uhorský Faust“. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg a ak ste výstavu do 31. januára v priestoroch múzea nestihli navštíviť, všetky tieto zaujímavosti v katalógu nájdete. Zakúpiť si ho môžete v múzeu aj po skončení výstavy.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé tri výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú navštívilo spolu 2 996 návštevníkov. Prispel k tomu aj fakt, že výstava trvala takmer pol roka. Približne rovnako trvala aj výstava „25 rokov MADUARU“ a pri nej sme zaevidovali 2 487 priaznivcov. Na území Slovenska bola toto prvá výstava, ktorá sa venovala histórii hudobnej skupiny. Jej príprava bola pre nás o to vzácnejšia, že jej členovia sú rimavskosobotskí rodáci. Bezpochyby najatraktívnejšou a najexkluzívnejšou výstavou v roku 2019 bola výstava „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hoci bola v priestoroch múzea sprístupnená verejnosti iba jeden mesiac, navštívilo ju spolu 2 131 návštevníkov. Bola dovezená zo zahraničia a ak vezmeme do úvahy počet návštevníkov a trvanie výstavy, tak ju môžeme jednoznačne označiť za najnavštevovanejšiu výstavu roku 2019.
Najmenej návštevníkov (62) sme v roku 2019 zaznamenali na výstave „Bocian 2019“, ktorá bola zároveň prehliadkou detskej tvorby s touto témou. Výstava pretrvávala do 20. januára 2020. Z pretrvávajúcich výstav, ktoré ešte v roku 2020 môžu návštevníci vidieť spomenieme výstavu sprístupnenú v decembri 2019 „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá v širšom zábere približuje tému tohto významného kovospracujúceho remesla od najstarších dôb až do konca 19. storočia. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch múzea ešte do 19. marca 2020.
Sprievodné aktivity sa v roku 2019 viazali vo veľkej miere hlavne na stále expozície. Bolo vytvorených a realizovaných niekoľko nových programov, ako napríklad „Malý kronikár“ (v 3 verziách pre rôzne ročníky), ďalej „Virtuálna archeológia“, „Maľovaná história“, „Maľované truhlice“ a tiež „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“. Rovnako zaujímavou bola aj sprievodná aktivita k výstave o I. Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty – detektor zaujímavostí“. Všetky aktivity vo veľkej miere pozitívne ovplyvnili návštevnosť múzea, spolu bolo realizovaných takmer 140 rôznorodých aktivít, či animačných programov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti už vo februári 2020 bude výstava „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“. Výstava predstaví viac ako 240 kusov potápačských hodiniek zo zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej a priblíži odlišnosť merania času v extrémnych podmienkach, na aké sú určené. Rovnako vo februári otvoríme verejnosti dobre známu výstavu „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
V roku 2020 pripravujeme pre verejnosť niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Okrem už spomenutých to bude určite aj výstava „Bricklandia. Výstava kociek z lega“, ale aj výstava „Exotika v múzeu“. Medzi novými výstavami budú už tradične aj tie, ktoré sa venujú zaujímavým remeslám či predmetom tradičnej ľudovej kultúry. Tradičnú výrobu kyjatických hračiek v súčasnej podobe predstaví výstava „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“ a zaujímavou bude aj výstava „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. Výtvarné umenie bude v tomto roku zastúpené výstavou „Šarlota Bottová. Výber z tvorby.“, ktorá predstaví mladú talentovanú výtvarníčku z Rimavskej Bane a tiež výstavou „Výber diel z pozostalosti Júliusa – Gyulu Szabóa“. Táto sa bude venovať výberu 30-35 diel maliarovej tvorby z polovice 20. storočia. Prírodovedné výstavy sa budú tiež venovať zaujímavým témam. Jedna bude hovoriť o inšpirácii ľudských vynálezov a techniky v prírode a v riešeniach „odkukaných“ od prírody „Bionika – príroda na to prišla prvá“ a druhá predstaví šikovnosť žiakov druhého stupňa základných škôl pri výrobe kŕmidla pre vtáky na súťažnej prehliadke s názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. V roku 2020 usporiadame už X. ročník.
Z historických tém sa v tomto roku budeme venovať okrem spomínanej „Exotiky v múzeu“ aj jednej z významných osobností z histórie samotného Gemersko-malohontského múzea a to jeho zakladateľovi a prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu. Pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia predstavíme verejnosti jeho životnú dráhu a dielo výstavou „János Fábry (1830 – 1907)“. V rámci histórie sa dotkneme aj reformácie a to výstavou „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“. Téma bude prezentovaná prostredníctvom 16-tich veľkorozmerných vyšívaných obrazov, ktorých autorkou je Jana Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2019 navštívilo spolu 747 návštevníkov, čo je oproti roku 2018 (485) nárast takmer o polovicu. V roku 2020 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14-ty ročník a v roku 2019 bol najpredávanejšou knihou v múzeu. 15-ty ročník práve vychádza a od začiatku februára bude záujemcom k dispozícii v múzeu. Koncom roka 2019 múzeum vydalo zaujímavú knihu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a záujemcom o túto tému bude k dispozícii od februára 2020.
V druhej polovici roku 2019 Gemersko-malohontské múzeum dosť výrazne zmenilo a upravilo otváraciu dobu. V auguste sa predĺžila otváracia doba do 18:00 hod. počas celého týždňa. Po skončení letnej sezóny - od októbra 2019 je múzeum v pondelok zatvorené. Múzeum je otvorené od utorka až do nedele, aj mimo letnej sezóny.
V roku 2020 je otváracia doba múzea nasledovná:
január - december: Pondelok – zatvorené
jún – september (letná sezóna): Utorok – Piatok 9:00 – 18:00
október – máj: Utorok – Piatok 9:00 – 17:00
jún – september (letná sezóna): Sobota – Nedeľa: 13:00 – 18:00
október - máj: Sobota – Nedeľa: 13:00 – 17:00
Všetky aktuálne informácie o výstavách, sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Elena Lindisová
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-