Pre návštevníkov boli počas roka otvorené dve stále expozície. Okrem toho múzeum usporiadalo až 13 výstav. Verejnosti boli prostredníctvom výstav priblížené rôznorodé témy, ako napríklad ochrana prírody v regióne pod hlavičkou Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina a jej výročie, kúpeľný život v 19. storočí, šaty a kostýmy cisárovnej Sisi, 25-ročná história hudobnej skupiny MADUAR, ďalej to boli výstavy o havranoch či bocianovi, ale aj o významných osobnostiach, ako napríklad István Hatvani, Kálmán Tichy či žijúci reštaurátor Miroslav Janšto. Dve výstavy boli zamerané aj na detskú tvorbu, jednou bola súťažná výstava na tému rómskeho života a do druhej sa deti zapojili kresbami o bocianovi. Všetky detské práce boli súčasťou rovnomenných výstav.
Výstavu o Istvánovi Hatvanim pripravilo múzeum s osobitným dôrazom a snahou upriamiť pozornosť na túto verejnosti málo známu avšak významnú osobnosť regiónu, zároveň rimavskosobotského rodáka. Hoci bola výstava rozsahovo skromná, ponúkala bohatý obsah. Napriek malému počtu predmetov, ktoré sa po tomto polyhistorovi zachovali, a pomocou zaujímavých sprievodných textov sa mohol návštevník mnoho dozvedieť nielen o I. Hatvanim, ale aj o dobe, v ktorej žil, o mnohých vedných odboroch, ktorým sa venoval a v neposlednom rade aj o tom, prečo sa mu hovorilo „diabolský profesor“ či „uhorský Faust“. K výstave bol vydaný aj rovnomenný katalóg a ak ste výstavu do 31. januára v priestoroch múzea nestihli navštíviť, všetky tieto zaujímavosti v katalógu nájdete. Zakúpiť si ho môžete v múzeu aj po skončení výstavy.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé tri výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí“, ktorú navštívilo spolu 2 996 návštevníkov. Prispel k tomu aj fakt, že výstava trvala takmer pol roka. Približne rovnako trvala aj výstava „25 rokov MADUARU“ a pri nej sme zaevidovali 2 487 priaznivcov. Na území Slovenska bola toto prvá výstava, ktorá sa venovala histórii hudobnej skupiny. Jej príprava bola pre nás o to vzácnejšia, že jej členovia sú rimavskosobotskí rodáci. Bezpochyby najatraktívnejšou a najexkluzívnejšou výstavou v roku 2019 bola výstava „Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi“. Hoci bola v priestoroch múzea sprístupnená verejnosti iba jeden mesiac, navštívilo ju spolu 2 131 návštevníkov. Bola dovezená zo zahraničia a ak vezmeme do úvahy počet návštevníkov a trvanie výstavy, tak ju môžeme jednoznačne označiť za najnavštevovanejšiu výstavu roku 2019.
Najmenej návštevníkov (62) sme v roku 2019 zaznamenali na výstave „Bocian 2019“, ktorá bola zároveň prehliadkou detskej tvorby s touto témou. Výstava pretrvávala do 20. januára 2020. Z pretrvávajúcich výstav, ktoré ešte v roku 2020 môžu návštevníci vidieť spomenieme výstavu sprístupnenú v decembri 2019 „Nieto majstra nad kováča...“, ktorá v širšom zábere približuje tému tohto významného kovospracujúceho remesla od najstarších dôb až do konca 19. storočia. Výstavu si môžu návštevníci pozrieť v priestoroch múzea ešte do 19. marca 2020.
Sprievodné aktivity sa v roku 2019 viazali vo veľkej miere hlavne na stále expozície. Bolo vytvorených a realizovaných niekoľko nových programov, ako napríklad „Malý kronikár“ (v 3 verziách pre rôzne ročníky), ďalej „Virtuálna archeológia“, „Maľovaná história“, „Maľované truhlice“ a tiež „SNP a 2. svetová vojna v regióne Gemer-Malohont a ich dôsledky“. Rovnako zaujímavou bola aj sprievodná aktivita k výstave o I. Hatvanim s názvom „Ťažký život študenta v čase protireformácie a diabolský profesor z Rimavskej Soboty – detektor zaujímavostí“. Všetky aktivity vo veľkej miere pozitívne ovplyvnili návštevnosť múzea, spolu bolo realizovaných takmer 140 rôznorodých aktivít, či animačných programov.
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti už vo februári 2020 bude výstava „Potápačské hodinky zo zbierky Petra Ferdinandyho a história merania času pod vodou“. Výstava predstaví viac ako 240 kusov potápačských hodiniek zo zbierky Petra Ferdinandyho z Revúcej a priblíži odlišnosť merania času v extrémnych podmienkach, na aké sú určené. Rovnako vo februári otvoríme verejnosti dobre známu výstavu „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru.
V roku 2020 pripravujeme pre verejnosť niekoľko atraktívnych a exkluzívnych výstav. Okrem už spomenutých to bude určite aj výstava „Bricklandia. Výstava kociek z lega“, ale aj výstava „Exotika v múzeu“. Medzi novými výstavami budú už tradične aj tie, ktoré sa venujú zaujímavým remeslám či predmetom tradičnej ľudovej kultúry. Tradičnú výrobu kyjatických hračiek v súčasnej podobe predstaví výstava „Kyjatické hračky Ladislava Hedvigiho“ a zaujímavou bude aj výstava „Pôvab kraslíc“, ktorej obsah bude vychádzať z rozsiahlej zbierky kraslíc vo fonde múzea. Výtvarné umenie bude v tomto roku zastúpené výstavou „Šarlota Bottová. Výber z tvorby.“, ktorá predstaví mladú talentovanú výtvarníčku z Rimavskej Bane a tiež výstavou „Výber diel z pozostalosti Júliusa – Gyulu Szabóa“. Táto sa bude venovať výberu 30-35 diel maliarovej tvorby z polovice 20. storočia. Prírodovedné výstavy sa budú tiež venovať zaujímavým témam. Jedna bude hovoriť o inšpirácii ľudských vynálezov a techniky v prírode a v riešeniach „odkukaných“ od prírody „Bionika – príroda na to prišla prvá“ a druhá predstaví šikovnosť žiakov druhého stupňa základných škôl pri výrobe kŕmidla pre vtáky na súťažnej prehliadke s názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. V roku 2020 usporiadame už X. ročník.
Z historických tém sa v tomto roku budeme venovať okrem spomínanej „Exotiky v múzeu“ aj jednej z významných osobností z histórie samotného Gemersko-malohontského múzea a to jeho zakladateľovi a prvému riaditeľovi Jánovi Fábrymu. Pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia predstavíme verejnosti jeho životnú dráhu a dielo výstavou „János Fábry (1830 – 1907)“. V rámci histórie sa dotkneme aj reformácie a to výstavou „Vyšívaná história reformácie na Slovensku“. Téma bude prezentovaná prostredníctvom 16-tich veľkorozmerných vyšívaných obrazov, ktorých autorkou je Jana Krivošová, prvá profesorka architektúry na Slovensku.
Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2019 navštívilo spolu 747 návštevníkov, čo je oproti roku 2018 (485) nárast takmer o polovicu. V roku 2020 múzeum plánuje realizovať už XVI. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne sprievodné podujatia a aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Múzeum každoročne vydáva niekoľko publikácií. Medzi nimi už tradične nechýba zborník Gemersko-malohontského múzea „Gemer-Malohont“, v roku 2018 bol vydaný už 14-ty ročník a v roku 2019 bol najpredávanejšou knihou v múzeu. 15-ty ročník práve vychádza a od začiatku februára bude záujemcom k dispozícii v múzeu. Koncom roka 2019 múzeum vydalo zaujímavú knihu „Hrnčiarstvo v Suchánskej doline“. Autorkou je Oľga Bodorová, súčasná riaditeľka múzea a záujemcom o túto tému bude k dispozícii od februára 2020.
V druhej polovici roku 2019 Gemersko-malohontské múzeum dosť výrazne zmenilo a upravilo otváraciu dobu. V auguste sa predĺžila otváracia doba do 18:00 hod. počas celého týždňa. Po skončení letnej sezóny - od októbra 2019 je múzeum v pondelok zatvorené. Múzeum je otvorené od utorka až do nedele, aj mimo letnej sezóny.
V roku 2020 je otváracia doba múzea nasledovná:
január - december: Pondelok – zatvorené
jún – september (letná sezóna): Utorok – Piatok 9:00 – 18:00
október – máj: Utorok – Piatok 9:00 – 17:00
jún – september (letná sezóna): Sobota – Nedeľa: 13:00 – 18:00
október - máj: Sobota – Nedeľa: 13:00 – 17:00
Všetky aktuálne informácie o výstavách, sprievodných aktivitách a podujatiach, ako aj o spomenutej otváracej dobe nájdete na www.gmmuzeum.sk.
PhDr. Elena Lindisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a