Pre potápačov je znalosť dĺžky pobytu pod vodou rovnako kľúčová ako poznanie hĺbky. Vôbec nie nadnesene „poznanie času“ pod vodou rozhoduje o živote a smrti. Potápačské hodinky sú tak mimoriadne dôležitou súčasťou potápačského výstroja. Extrémne podmienky, pre ktoré sú určené (tlak vody, slané prostredie morskej vody, zhoršená viditeľnosť a podobne) ich odlišujú kvalitou spracovania, osobitým dizajnom, istými funkčnými a konštrukčnými osobitosťami od bežných hodiniek, alebo hodiniek iných kategórií, ako sú napríklad športové hodinky, oblekovky alebo pilotky. O mnohom vypovedá skutočnosť, že práve potápačské hodinky sú súčasťou výstroja špeciálnych jednotiek armád mnohých krajín na svete. Nie náhodou aj československé legendárne potápačské hodinky Prim Orlík boli v polovici 60. rokov 20. storočia vyvinuté pre špeciálne jednotky Československej ľudovej armády (predovšetkým pre potápačov), ale aj pre generálny štáb československej armády. Výstava je pomyselne zakončená švajčiarskymi Luminox Navy Seal, ktoré už desaťročia využívajú špeciálne jednotky námorníctva Spojených štátov amerických, ale i špeciálne jednotky iných krajín.
Dôsledkom špecifickosti využitia potápačských hodiniek v prostredí pod vodou je pozoruhodný dizajn, ktorý v mnohých prípadoch ovplyvnil vývoj a podoby hodiniek, ktoré boli a sú určené aj na bežné nosenie. Potápačské hodinky sú preto aj mimoriadne vizuálne zaujímavé a Gemersko-malohontské múzeum je presvedčené, že také budú aj pre návštevníkov výstavy.
Potápač a zberateľ Peter Ferdinandy (*1948 Žilina) z Revúcej už v detstve začal s potápaním na nádych. V roku 1976 k tomu pribudlo potápanie s dýchacím prístrojom, kedy spolu s priateľmi založili Klub športového potápania Vega Lubeník pri Slovenských magnezitových závodoch v Lubeníku. V roku 1979 sa začal venovať aj inštruktorskej činnosti, kde sa postupne prepracoval až ku kvalifikácii inštruktora s tromi hviezdami C.M.A.S. – Svetovej federácie potápačských organizácií. Ako člen Prezídia Zväzu potápačov Slovenska bol v novembri 1993 členom slovenskej delegácie na Svetovom kongrese C.M.A.S. v Nikózii na Cypre, kde sa Zväz potápačov Slovenska stal členom tejto organizácie. Počas svojho pôsobenia pracoval tiež s deťmi, venoval sa speleopotápaniu, fotografovaniu a filmovaniu pod vodou. Niekoľko desaťročí sa venoval aj zberateľstvu potápačskej techniky. Peter Ferdinandy do roku 2017 vlastnil najväčšiu zbierku historickej potápačskej techniky, nielen v priestore Slovenska. Zbierku si na početných výstavách prezrelo množstvo návštevníkov po celom Slovensku. V roku 2017 sa správcom tejto zbierky stalo Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Z pôvodnej zbierky si Peter Ferdinandy ponechal len pozoruhodný súbor potápačských hodiniek, ktorý neustále rozširuje a obohacuje. Jeho zbierka potápačských hodiniek, pozostávajúca z viac než 240 kusov od rôznych výrobcov hodiniek, pochádzajúcich z viacerých krajín sveta, je najväčšia na Slovensku a v tomto rozsahu bude predstavená aj verejnosti. Zo zbierkového fondu múzea bude doplnená niekoľkými časťami výstroja zo zbierky potápačskej techniky.
Virtuálna prehliadka zbierky potápačskej techniky Petra Ferdinandyho v správe Gemersko-malohontského múzea - https://photos.app.goo.gl/Tz8xO5867pfuexYm1
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
RNDr. Ján Aláč



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a