Kultúrno-výchovná a múzejno-pedagogická aktivita s názvom: „Krehká krása zrodená v ohni a tvoja kreativita – mladý dizajnér a návrhár... navrhni motív...“ je zameraná na doplnenie informácií o procesoch, ktoré s kováčskym remeslom nevyhnutne súvisia, ako napríklad baníctvo a hutníctvo. Tým aktivita ponúka poznanie o „železnej ceste“, teda o putovaní základných surovín, ktoré sa začína v bani a končí v kováčskej vyhni. „Ťažiskom aktivity je štvrtá úloha, ktorá dá možnosť stať sa pomyselným návrhárom, ktorý vytvorí motív pre kováčske dielo. Pri tvorbe návrhov sa „návrhár“ môže inšpirovať pripravenými motívmi v podobe farebných obrázkov, obsahom samotnej výstavy alebo prechádzkou okolo budovy múzea, kde tiež načerpá mnoho inšpirácií,“ dopĺňa informáciu pani Elena Lindisová.
![]() |
![]() |
![]() |
Aktivita je určená najmä žiakom základných a stredných škôl. Vhodne však môže spestriť návštevu výstavy aj všetkým individuálnym návštevníkom, ak prejavia o ňu záujem.
„Múzeum touto aktivitou ponúka vhodnú motiváciu nie len pre pedagógov a žiakov ako doplnok vyučovania, ale aj pre individuálnych záujemcov, ktorí sa ňou môžu inšpirovať a zaujímavo využiť voľný čas počas jarných prázdnin,“ informuje ďalej E. Lindisová.
Výstava aj aktivita potrvá do 19. marca 2020. Navštíviť ju môžete od utorka do piatka v čase od 9:00 do 17:00 a v čase víkendu od 13:00 do 17:00. Školské skupiny je potrebné prihlásiť vopred, kontaktná osoba: PhDr. Elena Lindisová ( , 047/56 32 741).
Výstava „Nieto majstra nad kováča...“ je prierezom vývoja kováčskeho remesla v Gemeri-Malohonte od počiatkov, ktoré môžeme hľadať už v dobe bronzovej, keď sa na tomto území objavujú prvé železné výrobky (železné nožíky), a tým aj prví pravekí kováči. V závere doby bronzovej je v regióne Gemera s veľkou pravdepodobnosťou známa už aj technológia produkcie železa. Putovanie prevedie návštevníka aj cez ďalšie historické obdobia, ako je vrcholný a neskorý stredovek až po novovekú podobu, ktorá bola najvýraznejšia v dedinskom prostredí. Takmer každý predmet, ktorý ľudia používali, bol vyrobený zo železa v kováčskej vyhni, alebo mal železnú časť. Svojho kováča mala takmer každá obec, či mesto, pričom ich výrobný sortiment zodpovedal potrebám daného spoločenstva. V rámci regiónu Gemer-Malohont dodnes pôsobia kováči napríklad v Rimavskej Sobote, Chanave či Plešivci alebo rómsky kováč Igor Radič v Klenovci.
PhDr. Elena Lindisová






























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a