Autor už počas gymnaziálnych i vysokoškolských štúdií medicíny zbieral botanický materiál. Jeho herbár obsahoval 2 000 exemplárov rastlín. Vedomosti získaval samoštúdiom botaniky. V tom čase ešte neexistovala na území Slovenska botanika ako vedná disciplína, takže zároveň utváral odborné slovenské botanické názvoslovie. Knihu napísal v slovakizovanej češtine. Je výsledkom mnohoročného snaženia. Na 497 stranách obsahuje podrobný odborný popis 2 000 zozbieraných rastlín z územia Slovenska. Autor venoval dielo predovšetkým svojmu otcovi Samuelovi Reussovi, ale zároveň i celému svojmu milému slovenskému národu. Svojou odbornosťou je určené lekárom, hospodárom, lesníkom, záhradkárom, ale podľa slov autora: „Tímto způsobem ale i každý milovník a skaumatel s maudrými zákony božími se obeznámí, svůj cit krásy vzdělá a zešlechtí, ba i sama přírody věda svůj stánek upevní.“ Kniha bola vytlačená v roku 1853 v Banskej Štiavnici vo formáte 21 x 14 centimetrov. Viazaná je v jednoduchej väzbe s lepenkovými knižnými doskami potiahnutými mramorovaným papierom. Hoci bola vysoko hodnotená odborníkmi, o jej kúpu bol malý záujem. Možno i preto, že vyšla bez ilustrácií.
Gustáv (Maurícius) Reuss (1818 - 1861) bol synom revúckeho farára Samuela Reussa. Študoval na gymnáziu v Rožňave a na lýceách v Levoči a v Bratislave. Medicínu študoval v Pešti a vo Viedni. Stal sa lekárom v Miškovci, kde sa i oženil s Teréziou Šándorovou. Ich manželstvo bolo bezdetné. Po šesťročnom pobyte v Miškovci sa vrátil do rodnej Revúcej, stal sa mestským lekárom, neskôr banským lekárom Rimamuránskej železiarskej spoločnosti. Gustáv Reuss sa venoval i histórii, národopisu a po vzore svojho otca pokračoval v zbieraní ľudovej slovesnosti v Gemeri a Malohonte. Jeho práce zostali prevažne v rukopisoch. Trpel viacerými chorobami, na následky ktorých zomrel mladý, 43-ročný.
Samuel Reuss (1783 - 1852) bol významným a dlhoročným farárom evanjelickej cirkvi vo Veľkej Revúcej, administrátorom potisskej superintendencie a členom Učenej spoločnosti malohontskej. Zároveň bol slovenským národným buditeľom, historikom a etnografom, významným zberateľom slovenských ľudových rozprávok.
Mgr. Iveta Krnáčová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a